Mediálna katarzia škandálu Fera Jokea zamrzla na polceste

Sexuálne obťažovanie komika a dúhového aktivistu Františka Košarišťana alias Fera Jokea, o ktorom prehovorili dvaja mladíci, malo minulý týždeň prežiť svoju katarziu. Zlyhanie, po ktorom nasleduje ospravedlnenie a úprimné vyznanie kajúcnika, ktorý si uvedomuje svoj prešľap. Na škandál sa nezabudne, ale je odpustený. Dotyčný môže ďalej pokračovať vo svojej kariére, a ak svoje zlyhanie nezopakuje, svet beží ďalej.

Tak by to malo fungovať v normálnej zdravej spoločnosti. V tej však v dôsledku progresivistickej cancel culture už dávno nežijeme. Po podobných škandáloch nasleduje obvykle poprava alebo vražda charakteru.  

Denník Štandard nie je zástancom cancel culture a nikdy by sme nesúhlasili s profesionálnou popravou človeka za jednorazové zlyhanie. Tentoraz sa to však udialo v komunite, ktorá by kohokoľvek iného za podobný prešľap nemilosrdne zlikvidovala.

Preto je dôležité vziať pod lupu, ako si s týmto prípadom poradí.

Háčik je v tom, že Fero Joke neobťažoval len tak „hocikoho“, ale spôsobil fyzickú a duševnú ujmu dvom mladým slušným homosexuálom. Aj to je dôvod, prečo homoloby – do ktorej rátame aj aktivistické dúhové médiá – nesmela mlčať.

Nemlčala, ozvala sa. Presnejšie povedané, jemne pípla. Vzniklo aj zopár článkov, ktoré sa pokúsili o objektívny novinársky prístup.  

Fero Joke sa za svoje konanie ospravedlnil. Verme, že s mladými mužmi, ktorých obťažoval, sa naozaj rozprával a v súkromí sa im ospravedlnil, ako o tom sám hovorí. Táto sféra však nie je verejná, preto do nej nezabŕdajme.  

„Vysvetlenie“ pred verejnosťou

Druhá vec je však jeho ospravedlnenie a „vysvetlenie“ vlastného konania, ktoré poskytol verejnosti.

Fero Joke vedel, čo sa patrí, a vzhľadom na svoju mediálnu inteligenciu veľmi rýchlo pochopil, čo treba urobiť, aby si získal rešpekt. Bolo to však príliš povrchné. Zahladiť svoje zlyhanie zopár rafinovane a citlivo zvolenými vetami, ktoré ho nič nestoja – a následne za to zožať potlesk v časti salónov –, je príliš málo na zahladenie agresívneho sexuálneho obťažovania.

Táto pachuť je o to väčšia, že dotyčná katarzia bola veľmi lacná. Novinári ako Zuzana Kovačič Hanzelová či dokonca Karol Lovaš Fera Jokea navyše ocenili za to, že sa ospravedlnil. Minimálne prvá menovaná je schopná ostrej popravy človeka za podstatne menšie prešľapy, pričom ospravedlnenie dotyčného spravidla nehrá veľkú rolu.

Médiá Fera Jokea nedostali pod tlak, aby musel svoj prečin skutočne vysvetľovať a aby sa pritom aj trochu zapotil – aspoň do tej miery, ako by sa patrilo. Mali s ním urobiť rozhovory, ktoré by mu neboli príjemné. Redaktor Štandardu ho v tejto veci oslovil, no nereagoval.

Naporúdzi je mnoho otázok. Prečo Fero Joke svoje konanie označil za „nedorozumenie“ a „zlé vyhodnotenie situácie“? Keď cudzieho človeka na ulici schmatnete za rozkrok a za zadok, čo je na tom „zlé vyhodnotenie situácie“? Vari si myslel, že chlapci ho zbožňujú a bude sa im to páčiť (takýto apel na obete tam údajne naozaj vyslovený bol zo strany kamaráta Fera Jokea – „mal by si byť rád, že ťa takýto mládenec oblápa“), a preto z toho žiaden škandál nebude?

Kde sú tí experti?

Joke pritom zjavne využíval svoju prevahu nad dvomi chlapcami, ktorí ho očividne zbožňovali, preto sa voči jeho správaniu vnútorne šokovaní sprvoti ani neohradili.

Prečo sa v médiách neobjavili desiatky rozhovorov s prominentnými obeťami sexuálneho obťažovania a so psychológmi, ktorí nás do nemoty poučujú o tom, ako sa podobné prešľapy nesmú bagatelizovať, lebo sa stanú normou a budú sa opakovať?

Kde sú všetci tí experti na sekundárnu viktimizáciu a bezprostredné „zamrznutie“ obete po sexuálnom útoku? Kde sú všetky tie články, ktoré v prípade sexuálneho zlyhania kňazov upozorňujú na to, že farár môže ľahko zneužívať svoju prevahu nad poslušnými ovečkami, ktoré ho majú vo veľkej úcte, a táto prevaha je sama osebe toxickým a nebezpečným prostredím?

Keby sa podobný prípad stal komukoľvek mimo dúhovej komunity, toto všetko by sa spustilo ako dážď. V prípade prominentného dúhového aktivistu máme iba slabé kvapkanie.

Svoje konanie Fero Joke „vysvetlil“ alkoholom, akoby v tom jeho vlastná vôľa bola až na druhom mieste. Iste, pod vplyvom podobných látok človek nie vždy koná správne a len málokedy má veci pod kontrolou, tomu všetci rozumieme. Košarišťan však na fotografii, ktorú si s ním „dotknutí“ mladí muži urobili a zverejnili, vonkoncom nepôsobil ako bytosť „sjetá“ pod obraz Boží, ktorá nevie, čo robí. Na svojom videu mladíci nespomenuli, že by bol Košarišťan pod parou.

Košarišťan nevysvetlil ani konanie svojho kamaráta, ktorý ho k nevhodnému konaniu povzbudzoval a sám naň navádzal („čo asi môže mať medzi nohami, keď má také dobré vlasy...“). Celé to pôsobilo veľmi triviálne, akoby Košarišťan a jeho partia takto fungovali bežne, ale väčšinou „vec vyhodnotili správne“, skrátka, že obeť si obťažovanie nechá pre seba a mediálne sa neozve.

Otázok pre Fera Jokea je však omnoho viac. Ak bol vinníkom alkohol, znamená to, že sa k alkoholizmu vrátil? Pred tri a pol rokom pre médiá totiž hovoril o tom, ako s ním skoncoval, pretože to s ním nerobilo dobré veci, a dnes je abstinentom. Majú sa ho teda ľudia (najmä homosexuáli) obávať a udržiavať si okolo jeho osoby bezpečnostný perimeter vždy vtedy, keď si trochu vypije?  

Zhodiť škandál na alkohol má totiž aj druhú stranu mince. Znamená to, že ospravedlnenie vychádzajúce z jeho vlastnej vôle sa stáva nefunkčným, ak sa do hry opäť dostane pár pív.

Nad celým prípadom a nedostatočnou mediálnou katarziou tak zostáva pachuť.

Nerovnaký meter

Dvojaký kilometer, ktorý mediálna scéna zvolila v tomto prípade, hlasno kričí. Spomeňme si, ako sa médiá vrhli na Eugena Kordu za to, že sa nevhodne (slovne) správal k ženám, a ako zatrúbili do frontálneho útoku, ktorého zjavným cieľom bola vražda charakteru a profesionálnej cti novinára, ktorý si svoju kariéru budoval desaťročia. V tom čase prišla z Ameriky móda odhaľovania sexuálnych predátorov medzi prominentmi.  

Denník N vtedy vypočul volanie rozkazov a vedel, že podobný pohyb musí rozpútať aj u nás. Keďže u nás sme však nemali podobný prípad vplyvného producenta, ktorý by ako na počkanie znásilňoval mladé herečky, Jeňo Korda bol vtedy vyhliadnutý a vybratý za slovenského Harveyho Weinsteina, hoci to pôsobilo absurdne.  

Neschopnosť bubliny dúhového aktivizmu poradiť si so škandálom Fera Jokea ostro kontrastuje aj s ďalšími mediálnymi kampaňami z nedávnej minulosti. Herec Maroš Kramár, ale aj cyklista Peter Sagan čelili ostrému odsúdeniu za to, že v žoviálnej chvíli „štipli“ dievčinu do zadku. V oboch prípadoch sa spustil systematický mediálny lynč proti nim.  

Keď zápasník Attila Végh podporil v kampani Petra Pellegriniho, médiá vyvinuli frontálny tlak na všetky súkromné spoločnosti, s ktorými mal marketingovú spoluprácu. Najmenej tri firmy tlaku podľahli a zápasníka pustili k vode.

Následky

V prípade Fera Jokea spoluprácu končí spoločnosť Tesco a sťahuje reklamy s komikom, ktoré aktuálne bežali v éteri. Zrejme sa k nej pridajú aj ďalšie firmy. Nebolo to však po nátlaku médií, ale skôr v pude sebazáchovy.  

Položme si však otázku: bolo konanie Fera Jokea menej závažné ako vyššie spomenuté prípady?

A čelil v nich Košarišťan aspoň sčasti podobnému honu na svoju osobu? A keď sa Maroš Kramár či Peter Sagan za svoje nevhodné konanie ospravedlnili, dostali za to potlesk od prominentných novinárov, ktorí ich kajúcnosť označili za prejav vzorného charakteru?  

Dobrá správa však znie, že keď si s tým neporadia slušné médiá, poradia si s tým internety. Sebe vlastným vtipným, joke spôsobom.