Rok 2035 nebude koncom spaľovacích motorov. Tlak priemyslu a krajín mení smerovanie Bruselu

Po mesiacoch intenzívneho tlaku zo strany automobilového priemyslu aj viacerých členských štátov Brusel signalizuje ústup od striktnej interpretácie zákazu a otvára priestor pre hybridné pohony aj vozidlá využívajúce alternatívne palivá.

O návrhu sa rokovalo v rámci širšieho balíka opatrení zameraných na dekarbonizáciu dopravy a posilnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Podľa viacerých zahraničných médií ide o najvýraznejšiu úpravu klimatickej regulácie v automobilovom sektore od prijatia balíka Fit for 55.

Nový návrh podľa predsedu európskych ľudovcov Manfreda Webera nepožaduje nulové emisie oxidu uhličitého, postačí pokles na 10 percent.

Ozývajú sa však aj kritické hlasy. „Prechod z jasného cieľa nulových emisií (100-percentný pokles) na 90 percent sa môže zdať malý, ale ak teraz ustúpime, nielenže poškodíme klímu, poškodíme aj schopnosť Európy konkurovať,“ myslí si generálny riaditeľ spoločnosti Polestar Michael Lohscheller.

Od nulových emisií k flexibilnejšiemu cieľu

Pôvodná legislatíva vychádzala z predpokladu, že od roku 2035 budú môcť byť v Európskej únii predávané len nové osobné autá a dodávky s nulovými emisiami oxidu uhličitého. V praxi by to znamenalo úplný prechod na batériové elektromobily alebo vodíkové technológie.

Nový prístup Komisie však s takouto „nulovou toleranciou“ už nepočíta. Podľa informácií z rokovaní Brusel zvažuje model, ktorý by výrobcom umožnil aj po roku 2035 predávať obmedzený podiel vozidiel s emisiami – napríklad do približne 10 percent v porovnaní s úrovňami z roku 2021.

Na trhu by tak mohli zostať vybrané plug-in hybridy, vozidlá so spaľovacími motormi využívajúce syntetické či iné vhodné palivá, prípadne nové technologické riešenia, ktoré zatiaľ nie sú masovo rozšírené.

Zmiernenie regulácie sa netýka len cieľového roku 2035. Komisia totiž naznačila ochotu prehodnotiť aj medzník pre rok 2030, do ktorého majú výrobcovia výrazne znížiť priemerné emisie svojich vozových parkov.

Namiesto prísnych ročných limitov by sa emisie mohli hodnotiť v dlhšom časovom horizonte. Takýto prístup by automobilkám poskytol väčšiu flexibilitu pri plánovaní výroby a investícií a zároveň by znížil riziko vysokých pokút v období, keď sa predaj elektromobilov v niektorých krajinách vyvíja pomalšie, než sa pôvodne očakávalo.

Politický a priemyselný tlak

Za zmenou postoja Komisie stojí kombinácia politických aj ekonomických faktorov. Najmä Nemecko a Taliansko dlhodobo presadzovali zmiernenie zákazu s argumentom, že úplný a rýchly prechod na elektromobilitu môže ohroziť pracovné miesta a konkurencieschopnosť európskeho automobilového sektora.

Automobilky zároveň upozorňujú na spomalenie dopytu po elektromobiloch, ich stále vysoké ceny, nedostatočne rozvinutú nabíjaciu infraštruktúru a rastúcu konkurenciu z Číny. Podľa výrobcov hrozí, že príliš ambiciózna regulácia oslabí európsky priemysel práve v čase, keď čelí silnému globálnemu technologickému tlaku.

Zahraničné médiá poukazujú aj na intenzívny lobing veľkých koncernov, ako sú Volkswagen a Stellantis, ktoré dlhodobo presadzujú princíp technologickej neutrality a širšie uznanie alternatívnych riešení.

Kritické hlasy z environmentálneho spektra

Navrhované úpravy vyvolali ostrú kritiku zo strany environmentálnych organizácií aj časti politického spektra. Kritici upozorňujú, že ústupky môžu spomaliť prechod na bezemisnú dopravu a oslabiť dôveryhodnosť klimatických záväzkov Európskej únie.

Niektoré členské štáty, vrátane Francúzska a Španielska, varujú, že zmiernenie pravidiel môže zvýhodniť spaľovacie technológie na úkor investícií do elektromobility.

Európska komisia však zdôrazňuje, že cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 zostáva nezmenený a navrhované úpravy majú zabezpečiť realistický a sociálne udržateľný prechod.

Základný cieľ EÚ sa oficiálne nemení

Od roku 2035 má teda naďalej platiť požiadavka na nulové emisie oxidu uhličitého z nových áut. Komisia však naznačuje, že cesta k tomuto cieľu by mohla byť flexibilnejšia. Namiesto faktického zákazu spaľovacích motorov by sa mohli uplatniť výnimky a dodatočné podmienky.

V praxi by sa už neposudzovalo každé auto zvlášť, ale priemerné emisie celej flotily výrobcu. Do hry by sa mohli dostať kvóty na podiel spaľovacích áut, započítavanie syntetických palív alebo rôzne formy emisných kompenzácií.

„Je to signál, že Brusel si uvedomuje technologické aj ekonomické limity rýchlej elektrifikácie,“ zaznieva z Inštitútu finančnej politiky. Podľa neho ide o snahu zachovať smerovanie k nízkym emisiám, ale bez toho, aby EÚ výrazne oslabila vlastný automobilový priemysel.

Sankčný mechanizmus by sa však meniť nemal. Výrobcom, ktorí prekročia povolené emisné limity, budú aj naďalej hroziť vysoké pokuty za každý gram oxidu uhličitého navyše. Aj preto analytici upozorňujú, že hoci sa pravidlá môžu zmierniť, tlak na výrobcov prejsť na čistejšie technológie zostane silný.

Utorňajšie oznámenie zatiaľ neznamená definitívnu zmenu legislatívy. Očakáva sa séria náročných politických rokovaní. Už teraz je však zrejmé, že pôvodná vízia úplného konca spaľovacích motorov v roku 2035 sa v Bruseli postupne prehodnocuje.

Namiesto striktnej regulácie sa Európska únia čoraz viac prikláňa k pragmatickejšiemu modelu, ktorý sa snaží zladiť klimatické ambície s ekonomickou realitou trhu a priemyslu.

Ako bude EÚ rozhodovať o zmiernení zákazu

Po tom, ako Európska komisia naznačila zjemnenie zákazu predaja nových áut so spaľovacím motorom po roku 2035, sa revízia už schválených emisných pravidiel dostáva do štandardného legislatívneho procesu EÚ.

Návrh najskôr prerokuje Rada EÚ, kde sa očakávajú ostré spory medzi krajinami presadzujúcimi prísne klimatické ciele a štátmi s významným automobilovým priemyslom, ktoré budú žiadať väčšiu flexibilitu. V krajinách ako Nemecko, Česko či Slovensko pritom nejde len o ekológiu, ale aj o pracovné miesta a konkurencieschopnosť, preto sa bude hľadať kompromis zmierňujúci dosahy na výrobcov.

Paralelne sa návrhom bude zaoberať Európsky parlament, ktorý ho môže upraviť pozmeňujúcimi návrhmi. Ak sa jeho pozícia rozíde s Radou, nasledovať budú trialógy s Európskou komisiou, ktorých cieľom bude dosiahnuť dohodu vedúcu k definitívnemu schváleniu.

(reuters, ft, rfi)