Preskočiť na obsah

Fed je už dnes technicky nesolventný. Aj to stojí za rekordným rastom ceny zlata

Zaujímavým a často prehliadaným dôsledkom spľasnutia dlhopisovej bubliny sú aj obrovské straty centrálnych bánk. Po finančnej kríze tieto štátne inštitúcie pristúpili k záchrane súkromných bánk a vlád práve využitím svojho peňažného monopolu.

Budova Federálneho rezervného systému vo Washingtone. Foto: Stefani Reynolds/Bloomberg/Getty Images

Budova Federálneho rezervného systému vo Washingtone. Foto: Stefani Reynolds/Bloomberg/Getty Images

Publikované: 

Postupne sa tak centrálne banky stali jednoznačne najväčšími držiteľmi štátnych dlhov. Spľasnutie dlhopisovej bubliny bolelo preto najviac ich.

Ak sa pozrieme konkrétne na americkú centrálnu banku, tá je technicky nesolventná už aj formálne.

Americký federálny rezervný systém (Fed) pozostáva z dvanástich regionálnych bánk, ktoré spľasnutím dlhopisovej bubliny a skokovitým rastom úrokov začali na jeseň 2022 generovať obrovské priebežné straty. V USA totiž ešte počas finančnej krízy v snahe vytvoriť dno na trhové úroky zaviedli povinnosť Fedu vyplácať komerčným bankám úroky na rezervách, ktoré držia v centrálnej banke. Tieto sa s rastom úrokov výrazne predražili.

Z jednotlivých pobočiek stoja za zmienku najmä Fed v Bostone, New Yorku a San Franciscu, ktoré týchto rezerv komerčných bánk držia najviac. Naopak zisk generujú stále pobočky Fedu v Atlante alebo St. Louis. Je to tým, že napríklad Fed v Atlante má relatívne viac hotovosti, na ktorú úroky bankám platiť nemusí.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.