Tieto dáta pochádzajú z prieskumu výdavkov spotrebiteľov v Spojených štátoch, takže nie sú porovnateľné s údajmi z iných krajín. Keďže nerovnosť príjmov v USA je vyššia ako v Spojenom kráľovstve alebo v Európe, predpokladám, že v týchto krajinách je to menej extrémne ako v Amerike.
Spotrebiteľské výdavky podľa decilu príjmov domácností
Zaujímavé to začína byť vtedy, keď tieto údaje skombinujeme s vplyvom zníženia daní v USA, ako aj s clami zavedenými v tomto roku. Nasledujúci graf pochádza z Yale Budget Lab. Prezentuje ich odhady toho, ako americký rozpočet a clá ovplyvnia príjmy pred zdanením. Na grafe vidíme distribučný vplyv nového rozpočtu a colných taríf po jednotlivých deciloch príjmov domácností.
Spojené štáty sú v podstate dvoma hospodárstvami v jednom. Na jednej strane je ekonomika približne pätiny najbohatších, ktorá si vedie skvele a podporuje ju politika Donalda Trumpa. A potom je tu zvyšok ekonomiky, ktorý sa v podstate nachádza v recesii a je zasiahnutý vyššími clami.
Oficiálne štatistiky pravdepodobne ukážu oveľa menší pokles spotrebiteľských výdavkov, ako ľudia skutočne pociťujú. Ďalší graf zobrazuje nevážený priemerný pokles príjmov pred zdanením v dôsledku ciel a rozpočtu USA. Takto to budú vnímať ľudia žijúci v Spojených štátoch.
V oficiálnych štatistikách HDP a maloobchodného predaja sa prejaví zmena spotreby vážená podľa výšky výdavkov jednotlivých príjmových skupín. A hoci nevážený priemer predstavuje pokles výdavkov o 1,4 percenta, vážený pokles výdavkov je len tretinový, a to 0,5 percenta. Štatistiky Spojených štátov teda budú vyzerať dobre, ale ľudia sa vôbec nebudú cítiť dobre.
Aby to nebolo také jednoduché, pozrime sa na celé HDP, nielen na spotrebiteľské výdavky.
Oficiálny konečný rast HDP (v reálnych ročných mierach rastu) v druhom štvrťroku bol +3,8 percenta, ale reálny hrubý výstup – GO [ide o celkovú hodnotu produkcie vytvorenej v ekonomike za určité obdobie, očistenú o vplyv inflácie, pozn. red.] v tom istom štvrťroku vzrástol len o 1,2 percenta.
Naopak, HDP bol v prvom štvrťroku záporný (-0,6 percenta) a v druhom štvrťroku mimoriadne vysoký (+3,8 percenta), čo predstavuje extrémne veľký výkyv. GO sa skladá predovšetkým z odvetví vyrábajúcich tovary, ktoré v danom štvrťroku vzrástli o 0,6 percenta, a odvetví poskytujúcich súkromné služby.
Prinášame porovnanie čísel HDP a GO v prvej polovici roku 2025 – všetko v reálnych ročných mierach rastu:
Rýchlo rastúci HDP sa zdá byť v rozpore s pesimistickejším trendom v raste podnikania. Takýto veľký štvrťročný rozdiel medzi týmito dvoma ukazovateľmi výstupu vyplýva z ich odlišných definícií a odlišných trhových opatrení.
Hrubý výstup je produkcia orientovaná na podnikanie pred konečným predajom, zatiaľ čo maloobchodný predaj dominuje v HDP, ako sa odráža v bežnom tvrdení, že „spotrebiteľ tvorí dve tretiny ekonomiky“.
Toto tvrdenie je však nepravdivé alebo polopravdivé. Spotrebiteľ predstavuje približne dve tretiny HDP, ale len zhruba jednu tretinu celkovej ekonomiky, vrátane predchádzajúcich fáz výroby.
Tento pohľad bol dôkladne preskúmaný v knihe Marka Skousena z roku 1990 s názvom The Structure of Production (Štruktúra výroby), kde americký ekonóm kladie dôraz na vykazovanie hrubého výstupu za každý štvrťrok, zatiaľ čo mnohí jeho kolegovia majú tendenciu prehliadať tento dôležitý ukazovateľ.
Skousenov index Business to business Spending (Výdavky medzi podnikmi) je v podstate stabilný od 3. štvrťroka 2022 (graf vľavo), zatiaľ čo rast HDP neúnavne pokračuje – čo sa odzrkadľuje v rýchlom raste HDP Spojených štátov (graf vpravo):
V nedávnom článku uverejnenom v denníku Wall Street Journal Mark Skousen uviedol, že ak sa pozrieme na čísla, zistíme, že „obchodná vojna v skutočnosti spôsobuje ekonomický chaos“.
Hrubá produkcia v druhom štvrťroku dosiahla menej ako tretinu tempa rastu HDP v druhom štvrťroku, takže „GO“ nikam „nejde“. Podľa Skousena „spomaľuje na minimum“.
Autor však dodáva dôležité detaily: „Ak zahrnieme všetky transakcie vo veľkoobchode a maloobchode, upravený GO vzrástol len o 0,3 percenta. Ešte dôležitejšie je, že podľa jeho výpočtov celkové výdavky podnikov prudko klesli, v reálnom vyjadrení o 5,6 percenta na ročnej báze.
„Po prvýkrát od finančnej krízy v roku 2008 vidíme obrovský rozdiel medzi spotrebiteľskými a podnikovými výdavkami. Kým spotreba je stále robustná (v reálnom vyjadrení vzrástla o 2,6 percenta), podniky sa stiahli, a to najmä kvôli vyšším clám a neistote obchodnej vojny,“ píše ekonóm.
Skousen tvrdí, že GO teraz bliká „žltou“, pretože „keď podniky zabrzdia, zamestnanosť spomalí a nastane recesia“. Nehovorí, že recesia je v roku 2026 nevyhnutná, pretože obchodné bariéry môžu byť zrušené rovnako ako zavedené, ale eufória vyvolaná spotrebiteľmi, ktorí kupujú viac „vecí“, môže byť zavádzajúcim ukazovateľom. Špeciálne ak túto spotrebu ťahá len 30 percent domácností s najvyššími príjmami.
