Keď štát určuje hranice viery aj slova. Kto má rozhodnúť, čo je ešte sloboda?

Otázka hraníc slobody prejavu a náboženského vyznania sa v posledných rokoch dostáva do centra politických a spoločenských sporov. Príklad kanadskej provincie Québec, ktorá predstavila návrh zákona č. 9 o posilnení laicity, ukazuje, že nejde len o teoretickú debatu, ale o veľmi konkrétne zásahy do každodenného života ľudí.

Súčasne však v Európe, najmä v Nemecku, ale aj na Slovensku, sledujeme paralelný trend regulácie prejavu v digitálnom priestore, často pod vlajkou boja proti dezinformáciám a nenávisti.

Spoločným menovateľom oboch prípadov je snaha štátu – alebo štátom podporovaných aktérov – definovať hranice prípustného prejavu. Otázkou zostáva, kde sa končí legitímna ochrana verejného poriadku a kde sa začína neprimerané obmedzovanie základných slobôd.

Québec a rozšírenie princípu laicity

Zákon č. 9 nadväzuje na kontroverzný Bill 21 z roku 2019, ktorým Québec zakázal verejným zamestnancom – sudcom, policajtom a učiteľom – nosenie náboženských symbolov počas výkonu práce. Nová legislatíva ide ešte ďalej.