Dva výroky pápeža Františka, ktoré nepasujú do liberálnej mriežky

Pôsobeniu Západu v Afganistane sa dočkalo kritiky z nečakanej strany. Vývoz demokracie západného typu do tohto štátu odsúdil pápež František a citoval pri tom ruského prezidenta Putina.

Niežeby išlo o nejakú zmenu postoja, Vatikán bol veľmi otvorene proti vojne v Iraku. S vojnou nesúhlasil ešte Ján Pavol II. Teraz je však reč o Afganistane, ktorý momentálne plní titulky novín a opúšťajú ho poslední vojaci Západu. Na svetovej politickej scéne sa vedú vášnivé debaty o tom, do akej miery západná koalícia zlyhala a či vôbec bolo možné v Kábule vybudovať demokratický režim. Nádeje rýchlo spľasli a moci sa rýchlo chopil Taliban.

V tejto situácii dal pápež František rozhovor španielskemu rádiu Cadena Cope, z ktorého cituje portál Politico. Pri otázke na dianie v Afganistane pápež uviedol, že zareaguje citátom nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorú označil za poprednú politickú líderku.

„Je nevyhnutné zastaviť nezodpovednú politiku Západu, ktorý vnucuje svoje hodnoty ostatným, a pokúša sa budovať [západné, pozn. red.] modely demokracie v iných štátoch bez zohľadnenia historických, etnických a náboženských špecifík a ignorujúc tradície iných národov,“ zaznelo od pápeža.

Ako sa však ukázalo, kritický výrok na adresu misie Západu v Afganistane bol z prejavu ruského prezidenta Vladimira Putina, keď bola Angela Merkelová na oficiálnej návšteve Ruska pred dvoma týždňami. Všimli si to viaceré médiá, vrátane britského denníka The Guardian.

Rovnako kriticky sa vyjadril k sťahovaniu vojsk z Afganistanu. Podľa pápeža neboli „zobraté do úvahy všetky možnosti“. Katolíkov vyzval na pôst, modlitby a pokánie.

Každý si má určiť počet prijatých Afgancov

Pápež, známy ústretovým postojom k migrantom a utečencom, tentoraz zvolil neutrálny tón. Pri otázke na tému migrantov z Afganistanu uviedol: „Každý štát si musí sám vyhodnotiť, koľko migrantov je schopný prijať.“ Zároveň však dodal, že to nemôže byť len o otvorení dverí, ale aj o „ochrane a integrácii“.

Pápež hovoril s médiami po takmer dvojmesačnej odmlke spôsobenej operáciou čreva, ktorú podstúpil na začiatku júla. Rozhovor poskytol španielskemu Cadena Cope minulý týždeň. Rádio vlastní španielska konferencia biskupov a Vatikán ho autorizoval. Po jeho zverejnení sa pre Guardian odmietol vyjadriť.

Pápež František: Potraty sú koreňom demografickej zimy v Európe

Pápež sa venoval aj ďalšej téme, vykonanie potratu v rozhovore prirovnal k najatiu vraha, ktorý zavraždí niekoho, kto nám stojí v ceste. Pýtal sa, či je takéto riešenie problémov dovolené a spravodlivé. Ide o jeho dlhodobý postoj, dokonca aj starší príklad, ktorý už predtým použil.

Teraz pápež povedal: „Je to život. Ľudský život. Niektorí hovoria: ‚Nie je to človek.‘ Je to ľudský život!“ zdôraznil rímsky biskup v súvislosti s nenarodeným dieťaťom zabitým pri potrate. Žijeme podľa neho „v kultúre odhadzovania“, keď všetko neužitočné označujeme automaticky za nepotrebné. Dešpekt vidí v prístupe k starým, chorým a nechcene počatým deťom.

Potraty sú podľa pápeža hlavnou príčinou klesajúcej demografickej krivky na starom kontinente. „Táto kultúra odhadzovania nás poznačila. A poznačuje mladých i starých. Má silný vplyv na jednu z drám dnešnej európskej kultúry,“ povedal František.

Poukázal na to, že v Taliansku je priemerný vek 47 rokov a v Španielsku je to podobne. „To znamená, že sa pyramída obrátila. Je to demografická zima pôrodov, v ktorej je viac prípadov potratov,“ zhodnotil.

Pontifex už v minulosti varoval pred „demografickou zimou“ v Taliansku i vo svete. V posynodálnej exhortácii Amoris laetitia odsudzuje kultúru a ideológie, ktoré odhovárajú mladých od zakladania rodín a odďaľujú toto dôležité životné rozhodnutie:

„Aj demografický pokles vyvolaný mentalitou zameranou proti pôrodom a podporovaný svetovými politikami reprodukčného zdravia nielenže spôsobuje situáciu, v ktorej už nie je zabezpečené striedanie generácií, ale vyvoláva aj riziko ekonomického vyčerpania a straty nádeje do budúcnosti. Taktiež rozvoj biotechnológií mal silný vplyv na pôrodnosť.“