Slovensko sa po prvýkrát nepripojilo k záverom Európskej rady o Ukrajine. Dôvodom rozhodnutia je podľa Fica jasný postoj Bratislavy – Slovensko nechce byť spájané s financovaním vojenských potrieb Ukrajiny.
„Slovo som dodržal,“ vyhlásil Fico po náročných rokovaniach. Zdôraznil, že slovenská vláda nebude súčasťou žiadnej „vojenskej pôžičky“ Európskej únie. K spoločnému vyhláseniu sa okrem Slovenska nepripojilo ani Maďarsko, hoci oficiálny text nespomína, ktoré krajiny boli proti.
Lídri 25 členských štátov EÚ vo vyhlásení vyzvali na pokračovanie prác na technických a právnych aspektoch nástrojov potrebných na zriadenie reparačnej pôžičky zabezpečenej zmrazenými ruskými aktívami.
Fico však upozornil, že využívanie týchto aktív je spojené s vysokými právnymi a finančnými rizikami. Poukázal aj na obavy Belgicka, kde sa nachádza väčšina zmrazených ruských prostriedkov v rámci Únie.
Premiér opätovne zdôraznil, že Ukrajina podľa neho nepotrebuje ďalšie zbrane, ale predovšetkým peniaze na obnovu. Pripomenul viaceré konkrétne formy pomoci v rámci bilaterálnej spolupráce, napríklad projekty zamerané na vzdelávanie ukrajinských detí na Slovensku. Zároveň kritizoval, že na samite opäť takmer vôbec nehovorili o mieri.
Výnimka pre Slovensko pri 90-miliardovej pôžičke
Lídri EÚ sa na zasadnutí zhodli na poskytnutí pôžičky Ukrajine vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 a 2027, financovanej zo spoločného dlhu Európskej únie.
Slovensko si spolu s Českom a Maďarskom vyrokovalo výnimku – tieto krajiny sa nepripoja k spoločným garanciám a nebudú sa podieľať ani na splácaní úrokov.
„Nemôžem brániť ostatným štátom, aby sa na takejto podpore podieľali,“ uviedol Fico. Zároveň však varoval, že táto pomoc podľa neho neposilní pozíciu Ukrajiny v mierových rokovaniach. „Ide o smrteľný omyl,“ dodal.
Rozpočet, rozširovanie a Balkán
Témami samitu boli aj rokovania o dlhodobom rozpočte EÚ na obdobie rokov 2028 až 2034, konkurencieschopnosť, obrana, migrácia alebo rozširovanie Únie. Fico zopakoval postoj Slovenska k potrebe ochrany poľnohospodárov a zachovania silnej kohéznej politiky, ktorá má pomáhať vyrovnávať regionálne rozdiely.
„Pri dohode o rozpočte budeme musieť urobiť obrovské kompromisy,“ pripustil.
Rozširovaniu EÚ sa venoval aj samit s krajinami západného Balkánu, ktorý premiér označil ako nevydarený. Kritizoval nízku účasť lídrov členských štátov a absenciu konkrétnych záväzkov. Osobitne poukázal na postavenie Srbska, ktoré je podľa neho v prístupovom procese spomaľované.
Naopak, Albánsko a Čiernu Horu označil za veľmi dobre pripravené krajiny. „Slovenská republika podporuje rozširovanie Európskej únie o krajiny západného Balkánu,“ zdôraznil.
Fico sa zastal Lajčáka v kauze Epstein
Premiér sa na tlačovej konferencii vyjadril aj k medializovaným otázkam týkajúcim sa jeho poradcu Miroslava Lajčáka a zverejnených fotografií so zosnulým americkým finančníkom Jeffreym Epsteinom. Odmietol, že by ich samotná fotografia bez dôkazov znamenala morálne alebo právne zlyhanie.
„Ja vám ukážem také fotky, že padnete na zadok,“ reagoval Fico na otázky novinárov. Pripomenul, že fotografie s Epsteinom majú aj iné svetové osobnosti vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa, čo podľa neho automaticky neznamená stratu dôvery.
Lajčáka označil za excelentného a medzinárodne uznávaného diplomata. Pripomenul, že bol v roku 2023 jedným z kandidátov na post ministra zahraničných vecí, no k dohode nedošlo pre zásadné politické nezhody. „Nemôžem mať ministra zahraničných vecí, s ktorým by som viedol elementárne politické súboje,“ vysvetlil.
Zároveň však zdôraznil, že politická zhoda a profesionálne kvality sú dve odlišné veci. Bez jasných dôkazov o zlyhaní podľa neho nie je dôvod kohokoľvek odsudzovať.
Ak EÚ nezníži ceny energií, náš priemysel nemá šancu, tvrdí premiér
Premiér na bruselskom samite EÚ zdôraznil, že Slovensko bude pri príprave dlhodobého rozpočtu na roky 2028 – 2034 presadzovať záujmy poľnohospodárov a pokračovanie kohéznej politiky. Upozornil, že plánovaný rozpočet vo výške 2-tisíc miliárd eur znamená pre viaceré štáty výrazné zvýšenie príspevkov, v niektorých prípadoch až o sto percent.
Zdôraznil potrebu kompromisov a rešpektu k rozdielnym názorom, pričom zároveň vyjadril skepsu, že by sa do konca roka 2026 podarilo dosiahnuť dohodu.
V diskusii o konkurencieschopnosti kritizoval energetickú politiku EÚ, ktorá podľa neho spôsobila zatvorenie fabriky Slovalco – moderného a ekologického producenta hliníka. Tvrdí, že bez riešenia cien energií nie je možné hovoriť o konkurencieschopnosti. Vláda podľa neho rokuje s vlastníkmi firmy o možnostiach jej opätovného spustenia.
Slovalco označil za príklad toho, ako môžu byť strategické podniky zlikvidované nezmyselnými európskymi cieľmi, a zdôraznil potrebu zmeny prístupu.
(pir)