Teraz ale Brusel horlivo „pochoduje“ v Trumpových šľapajach. Od roka 2026 chystá nové „balíky“ ciel, ktorými poškodí spotrebiteľov Únie a podviaže tiež hospodársku výkonnosť krajín najmä vo východnej časti EÚ.
V polovici budúceho roka zavedie Únia paušálny colný poplatok vo výške troch eur na jednotlivé položky drobných zásielok v hodnote do 150 eur. Tie zatiaľ clu podrobené nie sú.
Len tento rok dostanú spotrebitelia na starom kontinente každý deň vyše desať miliónov zásielok z čínskych internetových obchodov. To je tŕňom v oku ich úniovej konkurencii, ktorá navyše častokrát tovar z čínskych e-shopov sama predáva ďalej.
Úniové e‑shopy si preto v Bruseli prelobovali protekcionistické opatrenia v podobe spomínaného trojeurového poplatku. Ide o prechodný stav. Od roku 2028 nadobudne platnosť trvalé riešenie, keď sa výška cla už ani pri drobných zásielkach nebude stanovovať paušálne, ale bude sa odvíjať od hodnoty zásielky, ako je to bežné pri stanovovaní cla.
Aby toho nebolo málo, hneď v januári 2026 zavádza EÚ naostro takzvané uhlíkové clo. To sa bude týkať naopak tých najväčších „zásielok“ z krajín mimo EÚ. Napríklad ocele, cementu alebo hnojív.
Krajiny ako Čína, ktoré tieto suroviny produkujú lacnejšie, pretože nemajú až také prísne emisné normy, budú mať tovar zaťažený práve uhlíkovým clom. Problém je v tom, že so zavedením tohto cla EÚ postupne ukončí bezplatné prideľovanie emisných kvót úniovému priemyslu. Keď ho totiž bude chrániť uhlíkovým clom, prečo by mu ešte mala, ako doteraz, prilepšovať bezplatnými kvótami?
Bez bezplatných kvót však hrozí najmä v krajinách, ako sú Česko, Slovensko alebo Maďarsko výrazný pokles produkcie ocele, cementu či hnojív o desiatky percent. A to aj vtedy, keď budú producenti týchto krajín „chránení“ uhlíkovým clom.
Kľúčovým dôvodom je to, že produkcia spomínaných surovín bude ešte menej konkurencieschopná ako doteraz. Z veľkej časti preto, že európski producenti čelia oveľa drahším energiám ako napríklad ich čínski rivali.
Únia si totiž umelo zdražuje energie nielen kvótami, a následne stráca konkurencieschopnosť, čo rieši ochranárstvom, ktoré ešte nedávno kritizovala a ktoré najviac doliehajú na sociálne slabších.
Brusel sám škody neutrpel, pretože výnos z „e-shopového“ cla ide do jeho kasy, nie členským štátom. Aj prevažná väčšina uhlíkového cla skončí na účtoch Bruselu, nie členov európskeho spoločenstva.
Text, ktorý je krátený, bol pôvodne publikovaný na webe lukaskovanda.cz.