Amherst College v štáte Massachusetts založili pred viac ako dvoma storočiami s jasným cieľom: formovať mladých mužov v kresťanskej viere a pripravovať ich na službu, ktorá mala zušľachťovať spoločnosť.
Dnes sa na tento historický základ nielen zabudlo, ale otvorene sa aj popiera.
V kaplnke Johnson Chapel – priestore určenom na bohoslužby, modlitbu a vážne akademické zhromaždenia – sa dnes odohrávajú administratívne schválené sexuálne predstavenia, simulácie sexuálnych aktov a programy, ktoré glorifikujú promiskuitu, drogy a experimentovanie s identitou.
Nie je to len kultúrny posun. Je to civilizačný zlom.
Musíme si uvedomiť, že kaplnka nie je obyčajná aula. V kresťanskej tradícii je to priestor vyhradený pre Boha, miesto úcty, ticha a pokory.
Keď sa práve tam predvádzajú simulácie orálneho sexu, masturbácie, skupinového sexu a užívania drog, nejde o „umelecký výkon“. Ide o znesvätenie. Je to vedomé prevrátenie poriadku, v ktorom má duchovno nadradenosť nad telesnosťou a pravda nad pudom.
V presbytériu, kde sa kedysi čítalo Písmo a vysluhovali sviatosti, dnes študenti hrajú groteskné výjavy sexuálnej dekadencie. To nie je neutralita ani inklúzia. Je to ideologická provokácia, pre kresťanov rúhanie.
Kurátor mravného úpadku
Zarážajúce nie je len to, čo sa deje, ale kto to schvaľuje. Vedenie školy tieto podujatia nielen toleruje, ale ich aj financuje, scenáre schvaľuje a povinne na ne posiela prvákov. Študenti nemajú reálnu možnosť odmietnuť účasť bez sociálnych alebo disciplinárnych dôsledkov. V mene „wellbeingu“ sa im vnucuje kultúra, ktorá mnohých znechucuje a traumatizuje.
Administratíva tvrdí, že programy nie sú „grafické“. To je urážka inteligencie. Ak simulované sexuálne akty, stonanie pod dekou, hádzanie kondómov namiesto konfiet a verejné rozoberanie sexuálnych fantázií v tme nie sú grafické, potom slová stratili význam.
Programy Amherst College sexualitu redukujú na techniku, „zručnosť“, ktorú treba trénovať, a na identitu, ktorú si možno ľubovoľne konštruovať. Sexualita oddelená od manželstva, lásky a zodpovednosti sa však mení na nástroj sebectva a zneužívania.
Polyamoria, „vzťahová anarchia“, fetovanie, drag shows a pornografická estetika nie sú cestou k zrelosti. Sú symptómom kultúry, ktorá stratila schopnosť rozlišovať dobro od zla a slobodu od chaosu.
Úcta k akademickému prostrediu je minulosťou
Univerzita má byť miestom hľadania pravdy, kultivácie rozumu a charakteru. Keď sa orientačné programy menia na sexuálne divadlo a „sex v tme“ je prezentovaný ako vzdelávanie, akademická dôstojnosť sa rozpadá. Študenti, ktorí prichádzajú s očakávaním seriózneho štúdia, sú vtiahnutí do sveta, kde sú normou exhibicionizmus a vulgarita.
Niet divu, že sa mnohí cítia nepríjemne, izolovane a sú nútení skrývať svoje názory. V prostredí, ktoré sa oháňa toleranciou, niet miesta pre tých, ktorí veria v manželstvo, striedmosť a morálny poriadok.
Zvlášť výrečné je mlčanie Centra pre náboženský a duchovný život. Multináboženská ponuka bez kresťanského kaplána v inštitúcii s kresťanskými koreňmi je sama o sebe výpoveďou. Keď sa kaplnka používa na obscénne predstavenia a duchovní mlčia, nejde o neutralitu, ale o rezignáciu na pravdu.
Kresťanstvo je tu tolerované len ako folklór, nie ako živá morálna autorita, ktorá by mohla klásť nepríjemné otázky.
Wellbeing ako ideologická zbraň
Jazyk „wellbeingu“ (často označovaný aj ako stav osobnej pohody) zakrýva realitu. Študenti sú vystavovaní obsahu, ktorý ich zneisťuje, preťažuje a normalizuje správanie, s ktorým sa vnútorne nestotožňujú. Rešpekt by mal znamenať aj rešpekt k tým, ktorí nechcú byť súčasťou sexuálnej exhibície.
Keď sa povinné programy zameriavajú výlučne na extrémy a „sexuálnych outsiderov“, vytvára sa falošná norma. Tí, ktorí žijú striedmo, verne a v súlade s tradičnými hodnotami, sú vykresľovaní ako zaostalí alebo „reprimovaní“.
Iróniou je, že ide o jednu z najdrahších vysokých škôl v USA. Rodičia platia astronomické sumy v nádeji na kvalitné vzdelanie. Namiesto toho ich deti dostávajú ideologickú indoktrináciu a kultúrnu dekadenciu.
Prebytok administratívnych pracovníkov, ktorí produkujú stále nové sexuálne programy, je symptómom systému, ktorý sa odtrhol od svojej pôvodnej misie.
Hlas svedomia
Svedectvá študentov, ktorí sa ozvali (bolo ich približne 35 percent), sú pozitívnou správou. Nie sú to fanatickí moralisti, ale mladí ľudia, ktorí cítia, že niečo je zásadne zle.
Amherst College nie je izolovaný prípad. Je symbolom širšieho trendu, v ktorom elity nahrádzajú morálnu formáciu ideologickým experimentovaním. Je však dôležité zlo pomenovať a bojovať proti nemu.
Nedá sa kráčať s Bohom a zároveň utekať s diablom.
Kaplnky majú slúžiť modlitbe, univerzity pravde a sexualita sa má žiť v pravde o človeku. Bez týchto základov sa sloboda mení na tyraniu pudov a vzdelanie na frašku.
Ak má mať akademický svet budúcnosť, musí sa rozpamätať na to, že nie všetko, čo je možné, je aj dovolené – a že úcta nie je prežitok, ale podmienka civilizácie.