Slovensko zažíva historický moment, na ktorý vodiči čakali viac ako štvrťstoročie. Po dlhých 27 rokoch od prvého výkopu sa v pondelok odovzdal do užívania tunel Višňové, najdlhší a technologicky najvyspelejší dopravný tunel v krajine. Dielo, ktoré sa stalo symbolom nielen inžinierskeho umu, ale aj politických sporov a stavebných zlyhaní, definitívne mení pravidlá hry na kľúčovom ťahu medzi Žilinou a Martinom.
Súčasťou otvorenia tunela je aj celý úsek diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala, ktorý má definitívne odľahčiť kritický úsek pod Strečnom a zlepšiť plynulosť dopravy na hlavnom západno-východnom ťahu.
Otvorenie tohto dôležitého úseku sa uskutočnilo za účasti premiéra Roberta Fica (Smer), ministra dopravy Jozefa Ráža (nominant Smeru), vedenia Národnej diaľničnej spoločnosti, zhotoviteľov a zástupcov Európskej komisie. Politickí predstavitelia sa vo svojich príhovoroch zhodli na tom, že ide o strategickú stavbu celonárodného významu, ktorá má zásadný dosah na bezpečnosť, čas cestovania aj regionálny rozvoj.
Tunel Višňové vytvoril funkčný celok na D1
Tunel Višňové má dĺžku približne 7,5 kilometra, je dvojrúrový a projektovaný na rýchlosť 100 km/h. Spolu s nadväzujúcimi úsekmi ide o približne 13 kilometrov novej diaľnice, ktoré sa však funkčne prepájajú s ďalšími úsekmi D1 v okolí Žiliny. Podľa ministerstva dopravy tak do prevádzky nevstupuje len samotný tunel, ale ucelený dopravný koridor. Reálne sprejazdnenie úseku sa však očakáva v pondelok vo večerných hodinách.
Minister dopravy Jozef Ráž pri otvorení zdôraznil, že verejnosť dostáva do užívania výrazne viac ako iba jeden technický objekt. „Dnes neodovzdávame len tunel, ale funkčný celok. A to približne 25 kilometrov diaľnice a tri tunely, ktoré doteraz nedávali plný zmysel bez Višňového,“ uviedol minister.
Podľa neho sa často spomínaná úspora 15 minút jazdy, s ktorou pracuje aj Útvar hodnoty za peniaze, v praxi ukáže ako konzervatívny odhad. „Reálne sa bavíme o minimálne polhodine a v kritických situáciách aj o hodine či dvoch,“ povedal Ráž. Práve kolízne situácie, nehody alebo uzávery pod Strečnom podľa neho v minulosti spôsobovali dlhé a nepredvídateľné zdržania, ktoré by mal tunel odstrániť.
Úsek pod Strečnom patril dlhodobo medzi najproblematickejšie miesta slovenskej cestnej siete. Kombinácia vysokej intenzity dopravy, tranzitu nákladných vozidiel, úzkeho profilu cesty a geologických rizík viedla k častým kolónam aj vážnym dopravným nehodám. Presmerovanie tranzitu do tunela má tieto riziká výrazne znížiť a zároveň uľaviť obciam v okolí Váhu od hluku a emisií.
Technológie, bezpečnosť a nové zázemie
Tunel Višňové je vybavený rozsiahlymi bezpečnostnými a technologickými systémami. V tuneli je nainštalovaných viac ako tisíc svetiel, desiatky ventilátorov, stovky kamier a stovky kilometrov káblových a optických vedení. Bezpečnosť zabezpečuje aj 29 priečnych prepojení medzi rúrami, ktoré slúžia ako únikové cesty. Pri západnom portáli vznikla nová hasičská stanica, určená špeciálne na zásahy v tuneloch.
Samotná výstavba však patrí medzi najproblematickejšie dopravné projekty v novodobej histórii Slovenska. Prvý základný kameň bol položený ešte v roku 1998, no stavba sa dlhé roky neposúvala pre zmeny financovania, politické rozhodnutia a neúspešné pokusy o realizáciu formou PPP projektov. K reálnemu rozbehu prác došlo až po roku 2014, pričom ani vtedy sa projekt nevyhol vážnym komplikáciám.
Pôvodný zhotoviteľ, ktorým bolo konzorcium Salini Impregilo a Dúha, bol v roku 2019 zo stavby odstránený pre nedodržiavanie termínov a zmluvných podmienok. Dokončenie v roku 2021 prevzala spoločnosť Skanska, ktorá podľa vlastných zistení musela sanovať viaceré technologické a stavebné nedostatky. Výsledkom bola ďalšia časová aj finančná záťaž.
Celkové náklady na úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala tak presiahli 650 miliónov eur, čo je výrazne viac ako pôvodné odhady. Minister dopravy pripustil, že k problémom prispelo aj oddelené obstarávanie stavebnej a technologickej časti tunela, ktoré si následne vyžiadalo náročnú koordináciu medzi zhotoviteľmi.
Fico: požehnanie pre región aj krajinu
Premiér Fico vo svojom príhovore označil otvorenie úseku za významný moment nielen pre región, ale pre celé Slovensko. „Tento diaľničný úsek je pre región aj pre Slovensko doslova požehnaním,“ vyhlásil. Poukázal pritom na vysoké dopravné zaťaženie pod Strečnom a na generačný rozmer projektu, na ktorom sa podieľali stovky pracovníkov a odborníkov.
Fico zároveň priznal, že stavbu sprevádzali aj zlé politické rozhodnutia a dlhé obdobia stagnácie. Napriek tomu podľa neho platí, že verejnosť dnes dostáva hotové dielo, ktoré má okamžitý praktický prínos. „Môžeme si pokritizovať, čo chceme, ale fakt je, že dnes odovzdávame stavbu v stave, keď ju môže verejnosť využívať,“ povedal premiér.
Vo svojom vystúpení sa dotkol aj širších otázok výstavby diaľničnej siete, najmä problematického a posledného nedostavaného úseku D1 Turany – Hubová, kde bolo verejné obstarávanie zrušené rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie. Vláda podľa neho zváži všetky právne kroky, aby sa výstavba posledného chýbajúceho úseku D1 medzi Bratislavou a Košicami nezastavila na ďalšie roky.
Otvorením tunela Višňové sa tak uzatvára jedna z najdlhších a najkomplikovanejších kapitol slovenskej dopravnej infraštruktúry. Zároveň však zostáva otázkou, do akej miery sa štátu podarí preniesť získané skúsenosti, či už pozitívne, alebo negatívne, do prípravy ďalších strategických projektov. Pre vodičov je však podstatné, že po desaťročiach čakania sa kritický úsek pod Strečnom konečne presúva z povrchu do bezpečného podzemia.
Opozícia pripomína súdne spory
Otvorenie diaľničného tunela Višňové po 27 rokoch je podľa poslanca Mariána Viskupiča (SaS) dobrou správou pre občanov, no zároveň mementom pre politikov. Tunel je podľa neho obžalobou všetkých vlád vrátane súčasnej.
Projekt, ktorý sa začal v 90. rokoch, sprevádzali meškania, nejasnosti, výmeny zhotoviteľov, korupčné podozrenia a politické zásahy. Viskupič upozornil, že súdne spory a arbitráže budú platiť daňoví poplatníci. Tunel sa podľa neho stal učebnicovým príkladom, ako sa nemajú realizovať veľké verejné projekty.
Poslankyňa Veronika Remišová (Za ľudí) zdôraznila, že otvorenie tunela Višňové je možné napriek strane Smer a podľa nej boli kľúčové rozhodnutia predošlej vlády, keď kľúčové zmluvy boli pripravené za vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera a technologické vybavenie za vlády Ľudovíta Ódora.
Kritizovala vlády Fica a Petra Pellegriniho: „Ich vlády svojou neschopnosťou stavbu tunela Višňové viackrát potopili. Ostali po nich len nekonečné súdne spory a stovky miliónov eur vyhodených do vzduchu.“
(tasr, max)