Kremeľ v pondelok vyhlásil, že Ukrajina musí stiahnuť svoje jednotky z častí Donbasu, ktoré ešte kontroluje, ak chce dosiahnuť mierovú dohodu s Ruskom. V opačnom prípade Kyjevu podľa Moskvy hrozí strata ďalších území. Vyhlásenie zaznelo v čase, keď sa očakával ďalší telefonát medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
„Hovoríme o stiahnutí ozbrojených síl režimu z Donbasu,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Na otázku, či sa ruské požiadavky týkajú aj regiónov Záporožie a Cherson, odmietol odpovedať s tým, že „nebude diskutovať o podrobnostiach“.
Rusko totiž považuje Donbas, Záporožie a Cherson za svoje územia, hoci väčšina krajín ich naďalej uznáva ako súčasť Ukrajiny. Moskva podľa ruských odhadov v súčasnosti kontroluje približne pätinu ukrajinského územia – vrátane Krymu, ktorý anektovala v roku 2014, ďalej približne 90 percent Donbasu a väčšinu oblastí Záporožia a Chersonu.
Trump vidí pokrok a Kremeľ zvyšuje tlak
Peskov potvrdil, že Putin a Trump spolu hovorili už v nedeľu, ešte pred Trumpovým stretnutím s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na Floride. Ďalší telefonát medzi obomi lídrami sa má uskutočniť „veľmi skoro“.
Kremeľ zároveň potvrdil, že zatiaľ nemá informácie o výsledkoch rokovaní medzi USA a Ukrajinou a že sa nehovorí o telefonáte medzi Putinom a Zelenským.
Na otázku, či ruská strana súhlasí s Trumpovým hodnotením, že mierové rozhovory sa blížia k záverečnej fáze, Peskov odpovedal stručne: „Samozrejme.“
Trump po stretnutí so Zelenským hovoril o výraznom posune v rokovaniach, no priznal, že niektoré problémy zostávajú otvorené. „Mohli by sme byť veľmi blízko, ale je tu jedna alebo dve veľmi citlivé otázky, veľmi ťažké otázky,“ ozrejmil americký prezident. Dodal však, že „dosiahli veľký pokrok“.
Zelenskyj v pondelok podľa Sky News konštatoval, že osud Donbasu a jadrovej elektrárne v Záporoží zostáva v 20-bodovom mierovom pláne nevyriešený. Potvrdil, že rokovania o vytvorení voľnej ekonomickej zóny v Donbase pokračujú, no zdôraznil, že „musia zahŕňať ukrajinský ľud“.
Ukrajinský prezident sa po rokovaniach s Trumpom pokúsil zhrnúť stav mierového procesu pomocou percent. „Dvadsaťbodový mierový plán – 90 percent dohodnuté,“ prezradil novinárom. Bezpečnostné záruky medzi USA a Ukrajinou sú podľa neho „na 100 percent dohodnuté“, zatiaľ čo širšie bezpečnostné záruky medzi USA, Európou a Ukrajinou sú „takmer dohodnuté“.
Potvrdil, že plán počíta s bezpečnostnými zárukami USA na 15 rokov, hoci pôvodne žiadal o 50 rokov.
Išlo vraj o pozitívny hovor
Americký prezident Donald Trump v pondelok absolvoval „pozitívny“ telefonát s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, oznámila prostredníctvom sociálnej siete X hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.
„Prezident Trump ukončil pozitívny hovor s prezidentom Putinom o Ukrajine,“ napísala na sieti Leavittová bez uvedenia ďalších podrobností. Lídri sa spolu zhovárali aj v nedeľu pred rokovaním Trumpa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v jeho sídle Mar-a-Lago na Floride.
Leavittová príspevok zverejnila krátko po tom, čo ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil Ukrajinu z dronového útoku na Putinovu rezidenciu v Novgorodskej oblasti. Moskva bude podľa neho na tento útok reagovať, pričom prehodnotí aj svoju pozíciu na mierových rokovaniach, z ktorých sa ale nestiahne.
Ukrajina podľa Lavrova vyslala 28. a 29. decembra na rezidenciu 91 diaľkových dronov, ktoré všetky zničila ruská protivzdušná obrana. „Takéto bezohľadné činy nezostanú bez odpovede,“ vyhlásil Lavrov a útok označil za „štátny terorizmus“.
Ruský minister dodal, že ciele pre odvetné údery už vybrali a že Moskva v dôsledku incidentu prehodnotí svoju vyjednávaciu pozíciu. Zároveň však poznamenal, že Rusko mierové rokovania neopustí. K údajnému útoku podľa Lavrova došlo práve v čase, keď prebiehajú diskusie o možnej mierovej dohode.
Zelenskyj označil obvinenie Moskvy z útoku na Putinovu rezidenciu za „ďalšiu lož“. Rusko podľa neho takto pripravuje pôdu pre útoky na budovy ukrajinskej vlády v Kyjeve. Novinárom tiež povedal, že Moskva sa takýmito vyhláseniami snaží podkopať pokrok dosiahnutý na ukrajinsko-amerických rozhovoroch o mierovom pláne. Zelenskyj zároveň vyzval Trumpa, aby na ruské hrozby primerane reagoval.
Poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov tiež uviedol, že sa Trump s Putinom dohodli na pokračovaní dialógu. Trump podľa jeho slov Putina informoval o priebehu nedeľňajších rokovaní so Zelenským a Putin šéfa Bieleho domu o údajných ukrajinských dronových útokoch na jeho rezidenciu. Americký prezident bol údajne po tejto správe „šokovaný“.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha následne vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby ruskú dezinformačnú stratégiu verejne odsúdilo.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí o niekoľko hodín neskôr oznámilo, že bude reagovať na útok Ukrajiny na Putinovu rezidenciu, informovala agentúra TASS.
Rokovania sprevádzajú útoky
Boje na Ukrajine však napriek diplomatickým vyhláseniam aj naďalej pokračujú. Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že Rusko počas rokovaní Trumpa a Zelenského vyslalo na Ukrajinu 25 dronov, z ktorých sa väčšinu podarilo zostreliť. Štyri drony však zasiahli ciele v Doneckej oblasti a na severe krajiny.
Tlak na Ukrajinu sa zvyšuje aj verejne. Republikánska kongresmanka Anna Paulina Lunová vyzvala Zelenského, aby „prijal dohodu“, ktorú označila za „skvelú“. K jej výzve sa pridal aj ruský vyslanec Kirill Dmitrijev, ktorý reagoval slovami o „rade mierotvorkyne Lunovej verzus vojnoví štváči z Veľkej Británie a EÚ“.
Dmitrijev, blízky spolupracovník Kremľa, dlhodobo obviňuje európske krajiny z podnecovania pokračovania vojny vo forme podpory Ukrajiny.
Záporožská elektráreň by mohla fungovať až po vojne
Záporožská jadrová elektráreň bola v pondelok po oprave opäť pripojená k vonkajšiemu zdroju elektrickej energie. Podľa ruského vedenia elektrárne poškodenie spôsobila paľba ukrajinskej armády.
Na oprave sa zúčastnili aj pozorovatelia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorá potvrdila, že situácia je pod kontrolou a hladiny radiácie sú v norme. Elektráreň je k sieti napojená dvoma linkami, pričom počas opráv fungovala jedna z nich.
V predchádzajúcich mesiacoch bola stanica opakovane bez prívodu energie a musela fungovať na záložných dieselových generátoroch. Elektráreň nevyrába elektrinu, ale na chladenie jadrového paliva potrebuje vonkajšie napájanie.
Vlastníctvo elektrárne je jedným z hlavných bodov sporu medzi Kyjevom a Moskvou. Hoci medzinárodné spoločenstvo uznáva elektráreň za ukrajinskú, Rusko ju považuje za svoj majetok. USA navrhli trojstranné riadenie s americkým manažérom, uviedol prezident Zelenskyj.
Šéf ruskej správy jadrovej elektrárne v Záporoží Ramil Galijev uviedol, že zariadenie by mohlo obnoviť výrobu elektriny do polovice roka 2027, ak sa vojna skončí v blízkej budúcnosti. „Ak sa to stane zajtra, budeme pripravení na spustenie v polovici roka 2027,“ povedal ruskej štátnej agentúre RIA.
(reuters, pir, mja)