Pôsobenie tejto látky sa aktivuje špecifickým typom svetla, napríklad červeným, pretože práve to lepšie preniká do pokožky. Elektróny sa počas tohto procesu nabijú fotónmi a začnú vytvárať reaktívne formy kyslíka.
„Tým, že sú veľmi reaktívne, reagujú s okolím, napríklad s proteínmi alebo DNA. To je signál pre bunku, aby došlo k jej zničeniu,“ vysvetlil vedec a zdôraznil, že cielia na určitý typ DNA štruktúr.
„Naša látka je schopná rozoznávať časti DNA, ktoré sa zhlukujú do uzlíkov a ktoré predstavujú určité špecifické časti so špecifickou sekvenciou. Množstvo týchto uzlíkov v rakovinovej bunke býva vyššie ako v zdravej bunke. Preto je tam viac miest, kde sa táto látka dokáže naviazať, aj keď je stále neaktívna. Následne ju aktivujeme svetlom, čo je signál pre procesy, ktoré spôsobia bunkovú smrť,“ upresnil mechanizmus účinku novej látky, na ktorej vývoji spolupracoval aj s kolegyňou z Ústavu molekulárnej biológie SAV Mariou V. Cottini.
Presne cielená liečba
Kým doterajšie metódy nemali presný cieľ a zničili celú časť, kam bola aplikovaná účinná látka a na ktorú pôsobilo svetlo, nová metóda je cielená a rozoznáva konkrétne rakovinové DNA štruktúry a iba tie sú zničené.
Na výskume sa podieľali vedci a vedkyne zo Slovenska, Poľska, Francúzska a Španielska. Zatiaľ prebieha iba v laboratóriu, no vedci veria, že raz by táto metóda mohla byť využiteľná v onkológii, najmä pri povrchových nádoroch.
Momentálne sa látka testuje na rakovinových bunkách, ďalšou fázou sú testy na myšiach a zložitejších organizmoch, a až potom prídu na rad klinické testy.
„Kým sa však liečba dostane z laboratória k pacientovi, trvá to roky, niekedy aj desiatky rokov. Samozrejme, aj počas covidu sme videli, že ak je niečo nevyhnutné, je to možné aj za oveľa kratší čas. Za normálnych okolností to však trvá veľmi dlho,“ dodal Jamroškovič.
Kto je Ján Jamroškovič?
Ján Jamroškovič pracuje na oddelení mikrobiálnej genetiky na Ústave molekulárnej biológie SAV. Študoval genetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, doktorát získal v odbore molekulárna biológia, neskôr pracoval v laboratóriu environmentálnej mikrobiológie na EPFL v Lausanne vo Švajčiarsku a na Umeå University vo Švédsku.
Skúmal funkcie a biológiu DNA štruktúr a podieľal sa na vývoji experimentálnych látok cielených na DNA štruktúry v rakovinových bunkách. Práca výskumného tímu viedla k medzinárodnému patentu na liečbu rakoviny. V roku 2023 získal prestížny grant IMPULZ a v súčasnosti sú jeho výskumné záujmy zamerané na DNA štruktúry v baktériách a ich implementáciu do genetického inžinierstva priemyselných baktérií.
