Načrtnúť pozitívny aj negatívny scenár vývoja na finančných trhoch je dnes prekvapivo ľahké. Nie preto, že by budúcnosť bola čitateľná, práve naopak. Trhy sa nachádzajú v bode, keď sa zavedené interpretačné rámce rozpadajú a predtým spoľahlivé poučky strácajú svoju výpovednú schopnosť.
Stačí jediný príklad. Cena zlata sa pohybuje na historických maximách. To je klasický signál strachu, inflácie alebo systémového rizika. Súčasne však americké akciové indexy lámu rekordy, akoby ekonomika vstupovala do novej éry stability a rastu.
Tento rast ťahajú predovšetkým technologické akcie, ktoré sú zo svojej podstaty veľmi rizikové. Každá menšia zmena alebo problém môžu cenu týchto akcií výrazne zraziť. Protichodnosť signálov sa tak stala novým normálom.
Voľba medzi pozitívnym a negatívnym scenárom je preto najmä otázkou interpretácie tej istej reality. Rovnako ako v klasickom obraze poloplného pohára, aj na trhy možno nazerať dvomi spôsobmi. Optimisti v nich vidia pokračovanie rastu a štrukturálne príležitosti. Pesimisti upozorňujú na krehkosť valuácií a riziko náhlej korekcie.
Negatívne naratívy, teda varovanie pred krachom, krízou či kolapsom, systematicky priťahujú väčšiu pozornosť ako scenáre postupnej stability alebo pokračujúceho rastu. To vytvára informačnú asymetriu: pesimistický výklad reality nie je zastúpený v nepomerne väčšej miere preto, že by bol nutne pravdepodobnejší, ale preto, že je čitateľsky atraktívnejší. Práve preto je potrebné začať pri pozitívnom scenári vývoja finančných trhov v roku 2026.
Optimistický scenár: udržateľnosť súčasného trendu
Povzbudivý scenár je založený hlavne na tom, že budeme neustále pokračovať v rastovom trende. Technická analýza tomuto scenáru dáva za pravdu. Americké trhy sú na dlhodobej vzostupnej krivke a rastú samospádom. Aby sa tento rast narušil, musí prísť nejaká naozaj nečakaná zlá správa.
A tu je problém, pretože ani zlá správa optimizmus na trhu nenaruší, ale naopak, posilní ho. Zlá správa totiž znamená, že americká centrálna banka bude musieť zasiahnuť. Buď zníži sadzby, alebo na trh dodá potrebnú likviditu. Investori s tým počítajú.
To je dôvod, prečo každý pokles bude pre väčšinu investorov vnímaný ako príležitosť na nákup. Strach z toho, že investorom ujde vlak, zaistí, že žiadny prepad cien akcií nebude trvalý. Na optimistický scenár tak naozaj stačí málo.
Rok 2026 sa však nemusí spoliehať iba na rovnaké okolnosti ako v roku 2025. Budúci rok totiž môže potvrdiť, že Donald Trump vybral pre ekonomickú obnovu USA dobrú cestu. Očakáva sa zníženie daní pre americké spoločnosti. Menšie dane zo zisku sa automaticky prepíšu do hospodárskych výsledkov. Menšie dane z príjmov právnických osôb znamenajú automaticky väčšie zisky pre akcionárov. Väčšie zisky vylepšia cenu akcií. Navyše Trumpova administratíva chce pokračovať v odstraňovaní prebytočných regulácií. Vďaka lacným energiám USA čaká pokračovanie silného rastu.
Posledným faktorom, ktorý môže zaistiť nárast ziskovosti firiem po celom svete, je postupná adaptácia umelej inteligencie. Tá sa prejaví zvýšením produktivity práce vo firmách. Jazykové modely nebudú slúžiť na to, aby zamestnanci trávili čas kladením neužitočných otázok alebo konzultáciou svojich zdravotných problémov, ale použijú silu umelej inteligencie na vyriešenie ich každodenných pracovných úloh. Rast produktivity naprieč celou ekonomikou rozptýli obavy o návratnosti astronomických investícií do AI. Technologické tituly tak budú mať ďalšiu zámienku na rast aj v roku 2026.
Pesimistické nástrahy trhov v roku 2026
Na rozvinutie negatívneho scenára máme viacero možností. Prvou je návrat problematiky dlhu. Jedným z efektov covidu bol schodkový nárast štátneho dlhu. Pred koronavírusom sa hovorilo o tom, že situácia okolo dlhu je vážna a že štáty majú desať, možno pätnásť rokov na to, aby situáciu začali seriózne riešiť. Covid tento časový vankúš podelil dvomi.
Dlh je tikajúca bomba pod finančnými trhmi. Nezávisle od toho, či ide o americký alebo napríklad francúzsky dlh. Cesta k vyriešeniu dlhu vedie cez skrotenie schodku štátneho rozpočtu. Šetrenie nejde ani Američanom, ani Francúzom, ani Japoncom.
Príchod dlhovej krízy môžeme pozorovať na náraste výnosov na dlhodobých dlhopisoch. Tento efekt môžeme pozorovať už teraz. Aj napriek zníženiu sadzieb v roku 2025, ktoré urobili Fed aj ECB, dlhodobé výnosy na štátnych dlhopisoch rastú. Práve stúpajúce výnosy môžu znovu poslať do výpredajov dlhopisový, ako aj akciový trh.
Druhou nášľapnou mínou sú, samozrejme, investície do umelej inteligencie. Veľké spoločnosti z technologickej päťky budú ďalej zvyšovať investície do AI takým šialeným tempom, že sa to začne prejavovať na klesajúcich čistých ziskoch.
Investori prepadnú panike, pretože doteraz sa špekuluje, že síce existujú firmy, ako napríklad Oracle, ktoré majú problémy, ale nikto nepočíta s tým, že by aj veľké americké spoločnosti ako Google, Amazon či Meta dokázali mať svoje investície do umelej inteligencie až také vysoké, že by to zásadne ohrozilo ich ziskovosť. Zníženie marží technologických spoločností by potvrdilo, že investície do umelej inteligencie si na seba nezarobia v nasledujúcich piatich rokoch.
Vo výpočte rizík sa dá pokračovať ďalej. Návrat inflácie do USA by urobil trhom veľkú čiaru cez rozpočet alebo geopolitické napätie v Ázii. Konflikt na Ukrajine sa možno budúci rok uzavrie, ale neznamená to, že na svete bude bezpečnejšie.
Vojna na Ukrajine mala relatívne malý vplyv na trhy. Jej priebeh sa odrážal predovšetkým na komoditnom trhu na cenách ropy a zemného plynu. Rinčanie zbraní v Ázii by však bolo pre trhy katastrofou. Odkazy medzi Čínou a Japonskom naberajú na intenzite. Prakticky kedykoľvek môže ktorákoľvek strana konflikt o niečo viac vyhrotiť. Zhoršenie bezpečnosti v Ázii by bol pre väčšinu svetových akciových trhov nepríjemný budíček.
Rok 2026 tak nebude testom ekonomického rastu, ale testom dôvery v jeho udržateľnosť. Dôvera je pritom komoditou, ktorá sa na trhoch správa veľmi podivne. Mizne bez varovania. A napriek tomu s ňou všetci počítajú, akoby mala trvať večne. Prehnaná dôvera je v konečnom dôsledku len sofistikovanejšou formou zaslepenia.