O rozdelenej spoločnosti v západnom svete sa hovorí dlho. Ak však chceme nájsť nejaký predel, pri ktorom sa tento fenomén dostal do širšieho povedomia, môžeme si vybrať napríklad rok 2014, keď francúzsky geograf Christophe Guilluy vydal svoju prelomovú knihu v prestížnom vydavateľstve Flammarion s názvom La France périphérique: Comment on a sacrifié les classes populaires (Periférne Francúzsko: Ako boli obetované ľudové triedy).

V tejto knihe veľmi detailne popísal, že francúzska spoločnosť, ktorá bola historicky hrdá na svoju rovnostársku povahu, je rozdelená na viacerých úrovniach. Nie je to jedna spoločnosť, ale hneď niekoľko spoločností. To by samo osebe nebolo prekvapivé. Novinkou je strata vzájomného pochopenia medzi jednotlivými vrstvami, ktorá vychádza z falošného obrazu spoločnosti.

Guilluy ukazuje, že pretože väčšina novinárov, mysliteľov a ďalších elít žije v hlavnom meste, vzniká ilúzia, že bežný život Francúza sa podobá luxusnému životu vo vybraných parížskych štvrtiach. Práve táto zahľadenosť do seba spôsobila ignorovanie daného problému.

Od roku 2014 sa situácia priebežne zhoršuje. Za jedenásť rokov mizne stredná trieda. V USA tento fenomén nikoho neprekvapuje, pretože americká spoločnosť je oveľa viac postavená na individuálnom úspechu. Novinkou však je, že aj americká stredná trieda pociťuje klasické problémy nižších sociálnych tried.