Len zatiaľ nevieme, či vojenské výdavky vzrástli ešte strmšie a prekročili tri bilióny: sumu zodpovedajúcu HDP Francúzska a výrazne prevyšujúcu HDP Ruska, Kanady či Brazílie. O začínajúcom roku 2026 sa dá zatiaľ povedať len to, že prinesie ďalší rekord.

Rekordné výdavky vlád a zisky zbrojárov sú ťahané medzinárodnými konfliktmi – čiastočne tými prebiehajúcimi, ale predovšetkým tými, na ktoré sa štáty pripravujú. Z desiatok prebiehajúcich konfliktov majú prinajmenšom dva globálny charakter: Rusko – Ukrajina a Izrael – Irán. Okrem bojujúcich strán sa v nich nepriamo stretávajú aj geograficky vzdialené veľmoci, pre ktoré je konflikt natoľko dôležitý, že jeho eskalácia môže viesť k priamemu veľmocenskému stretu a riziku jadrového konfliktu.

Mier nemusí byť nablízku

Mier nie je nadosah tam ani tam. Napriek tomu sú na Ukrajine vyhliadky o niečo priaznivejšie ako na Blízkom východe. V oboch prípadoch je podstatné, že Trumpova administratíva, ktorá je hlavným nepriamym účastníkom oboch konfliktov, stojí o mier zodpovedajúci súčasným pomerom. Ale prípady sa líšia silou a vplyvom podporovateľov vojny.

Na pokračovaní vojny na Ukrajine má do určitej miery záujem Rusko, pretože stále ešte nedobylo všetky územia, ktoré považuje za svoje. Hoci súčasné pomery nezodpovedajú ruským cieľom, výrazne sa k nim blížia. S každým ďalším mesiacom vojny im budú bližšie až do okamihu, keď Rusko zistí, že vojensky už má, čo potrebuje. Riešenie ostatných otázok, ako napríklad status budúcej Ukrajiny (obnova, ozbrojené sily, zahraničnopolitická orientácia), je vecou diplomacie, samozrejme, podloženou ruskou schopnosťou pritlačiť Ukrajinu k stene. Trump je podľa všetkého pripravený takéto riešenie prijať.