Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) vo videu, ktoré uverejnil na sociálnej sieti, konštatuje, že veľké a silné štáty sa v súčasnom svete nesprávajú ani demokraticky, ani spravodlivo. Organizácia Spojených národov je podľa neho v kríze, nachádza sa „na kolenách“ a Bezpečnostná rada OSN je bez zásadnej reformy a posilnenia právomocí prakticky nefunkčná.
Malé štáty, medzi ktoré patrí aj Slovensko, podľa Fica v takomto systéme nemajú reálnu možnosť zasiahnuť. Ako konkrétny príklad uvádza situáciu vo Venezuele, kde podľa neho americké elitné vojenské jednotky uniesli prezidenta suverénnej krajiny a Spojené štáty následne deklarovali zámer riadiť celú 30-miliónovú krajinu.
Fico tvrdí, že ide o otvorené porušenie medzinárodného práva. Zároveň priznáva, že americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi možno uznať otvorenosť v tom, že svoje kroky neodôvodňoval šírením demokracie či ochranou ľudských práv, ale priamo záujmom o kontrolu venezuelskej ropy a vstup amerických spoločností do tamojšieho ropného priemyslu.
Paralely s Irakom
Premiér pripomína vojenský útok na Irak, ktorý mal podľa neho rovnakú motiváciu – kontrolu nad ropnými zdrojmi –, hoci bol oficiálne zdôvodňovaný zbraňami hromadného ničenia a údajným prepojením na terorizmus, čo sa nikdy nepotvrdilo.
V tejto súvislosti spomína svoje rozhodnutie stiahnuť slovenských vojakov z Iraku, ktorých tam vyslala predchádzajúca vláda. Rovnako poukazuje na svoje veto povinných kvót na presídľovanie nelegálnych migrantov a na vyradenie Slovenska z plánovanej vojenskej pôžičky EÚ pre Ukrajinu.
Pri Venezuele podľa Fica Slovensko nemá možnosť urobiť ani symbolický krok. Napriek tomu odmieta mlčať, aj keď bol podľa vlastných slov upozorňovaný, aby bol v kritike Spojených štátov opatrný vzhľadom na pripravovanú medzivládnu dohodu o spolupráci v jadrovej oblasti, ktorá je dôležitá pre plánovanú výstavbu nového jadrového bloku.
Premiér zdôrazňuje, že by pôsobil nedôveryhodne, keby po predchádzajúcich krokoch a vyhláseniach teraz účelovo mlčal. Americký zásah vo Venezuele preto jednoznačne odsudzuje aj za cenu možného dočasného zhoršenia slovensko-amerických vzťahov
Kritika domácej opozície a „Poslušného Slovenska“
Fico sa zároveň ostro vyhradil voči reakciám slovenskej opozície, ktorú označuje za poslušnú, a tvrdí, že bagatelizuje únos prezidenta suverénnej krajiny. Pripomína jej pôsobenie v rokoch 2020 až 2023, keď podľa neho dochádzalo k nezákonnému zatváraniu politických oponentov s tragickými následkami.
Opozíciu kritizoval aj za správanie po atentáte na jeho osobu a za opakované vyhrážky kriminalizáciou politických protivníkov v prípade návratu k moci.
Ako inštitúciu, ktorá má podľa neho reálnu moc konať, označuje Európsku úniu. Tá je podľa Fica početnejšia ako Spojené štáty a ekonomicky mimoriadne silná. Ak by svoj potenciál využívala, jej hlas by mohol viesť k náprave hrubých porušení medzinárodného práva a pôsobiť preventívne.
Dlhodobo preto volá po tom, aby mala EÚ vlastnú, nezávislú zahraničnú politiku a aby jej vzťahy s USA neboli vzťahmi nadradenosti a podradenosti, ale rovnocennej spolupráce.
Dvojité štandardy
Premiér kritizoval aj politiku jediného správneho názoru v EÚ najmä od začiatku konfliktu na Ukrajine, kde sú odlišné postoje tvrdohlavo potláčané. Podľa neho Únia zlyháva v tom, aby bola zároveň veľká, silná, demokratická a spravodlivá.
Poukázal na ničenie vlastného priemyslu klimatickými cieľmi, dominanciu národných záujmov veľkých štátov, netoleranciu suverénnych politík a spochybňovanie výsledkov volieb v krajinách, kde vyhrajú „nesprávne“ politické sily. Kritizuje aj prístup k Srbsku a dvojaký meter voči kandidátskym krajinám.
V zahraničnej politike EÚ podľa Fica dominuje nenávisť voči Rusku, ktorá viedla k sankciám, zmrazovaniu aktív a k rozsiahlej finančnej podpore Ukrajiny, ktorá už dosiahla stovky miliárd eur. Naopak, pri humanitárnej situácii v Gaze Únia podľa neho nie je schopná prijať ani spoločné stanovisko.
Multipolárny svet
Fico zdôrazňuje, že prezident USA Donald Trump ani neuznáva EÚ ako celok a uprednostňuje bilaterálne vzťahy. V tomto kontexte spomína aj nomináciu bývalej estónskej premiérky na post šéfky zahraničnej politiky EÚ (Kaja Kallasová), pričom naznačuje, že Únia by v súčasnosti potrebovala silnejšiu osobnosť.
Napriek kritike tvrdí, že EÚ má stále šancu stať sa skutočnou svetovou veľmocou. Slovensko bude podľa neho presadzovať politiku na všetky štyri svetové strany, chrániť svoje národno-štátne záujmy, suverenitu a identitu, a to pri dôslednom dodržiavaní medzinárodného práva.
Na záver premiér varoval pred eskaláciou lokálnych konfliktov, ktoré môžu viesť k širšiemu globálnemu konfliktu, podobne ako pred druhou svetovou vojnou. Zdôrazňuje potrebu hovoriť o mieri a odmieta, že by išlo o prázdne slovo.
Deklaroval, že urobí všetko pre to, aby Slovensko nebolo zatiahnuté do vojenských dobrodružstiev, pretože plnenie vládneho programu je možné len v mierových podmienkach. Mier podľa jeho slov nie je všetko, ale bez mieru je všetko ničím.
(mja)