Počet obetí sobotňajšieho amerického vojenského zásahu vo Venezuele sa zvýšil na najmenej 80. V nedeľu o tom informoval denník New York Times s odvolaním sa na vysokopostaveného venezuelského predstaviteľa.
Pôvodné odhady hovorili o najmenej 40 obetiach, no podľa zdrojov oboznámených so situáciou môže bilancia ešte narásť.
Zásah vyvrcholil zadržaním venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho manželky Cilie Floresovej, ktorých americké špeciálne jednotky odviedli do Spojených štátov.
Venezuelský minister obrany Vladimir Padrino López v nedeľu oznámil, že počas operácie zahynula veľká časť prezidentovej ochranky. Presný počet mŕtvych však neuviedol.
Trump nevylúčil ďalší útok
Podľa zdrojov citovaných denníkom si operácia nevyžiadala žiadne obete na americkej strane a nebolo zničené ani americké vojenské vybavenie. Prezident USA Donald Trump, ktorý zásah nariadil, po akcii nevylúčil ďalší útok na Venezuelu, ak by to považoval za potrebné.
Trump zároveň ostro varoval venezuelskú viceprezidentku Delcy Rodríguezovú. V rozhovore pre magazín Atlantic uviedol, že ak nebude konať „správne“, môže čeliť ešte tvrdšiemu trestu než zadržaný Maduro.
Na následnej tlačovej konferencii prezident USA tvrdil, že minister zahraničných vecí Marco Rubio s Rodríguezovou telefonoval a tá údajne vyjadrila ochotu „urobiť to, čo si myslíme, že je potrebné, aby sa Venezuela stala znovu skvelou“.
Trump zároveň vyhlásil, že Spojené štáty budú Venezuelu dočasne riadiť, kým nebude možné „bezpečne a riadne“ odovzdať moc novému vedeniu krajiny.
Kolonialistické ambície USA
Venezuelské úrady označili zásah za hrubé porušenie suverenity. Minister obrany Padrino López vyzval na okamžité prepustenie Madura a jeho manželky a varoval pred „kolonialistickými ambíciami“ USA. Podľa jeho slov pri operácii zahynulo minimálne 40 osôb vrátane civilistov a členov prezidentskej ochranky.
Venezuelský najvyšší súd medzitým poveril viceprezidentku Delcy Rodríguezovú, aby dočasne prevzala prezidentské právomoci, hoci Madura formálne neodvolal. Padrino López toto rozhodnutie podporil a oznámil aktiváciu ozbrojených síl po celej krajine s cieľom ochrániť venezuelskú suverenitu.
Washington dlhodobo obviňuje Madura z narkoterorizmu a ďalších závažných zločinov. Caracas tieto obvinenia odmieta ako politicky motivované. Zásah USA vyvolal aj ostré reakcie v zahraničí. Zástupca šéfa ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev označil operáciu za nezákonnú, no zároveň za konzistentnú z pohľadu amerických národných záujmov.
V rozhovore pre agentúru TASS uviedol, že Trump koná tvrdo, no cieľom je ochrana záujmov Spojených štátov. Medvedev dodal, že Latinská Amerika je historicky vnímaná ako „zadný dvor“ USA a Washington sa podľa neho zjavne snaží získať kontrolu nad venezuelskými ropnými zásobami.
Motiváciu Spojených štátov označil za tradične jednoduchú – túžbu po cudzích zdrojoch. Zároveň podotkol, že keby sa podobný zásah odohral voči silnejšej krajine, svet by ho označil za akt vojny.
EÚ vyzýva na zdržanlivosť
Na situáciu reagovala aj Európska únia. Dvadsaťšesť členských štátov spolu so šéfkou diplomacie Kajou Kallasovou – s výnimkou Maďarska – vyzvalo na zdržanlivosť a rešpektovanie vôle venezuelského ľudu ako jedinej cesty k obnove demokracie v krajine. V spoločnom vyhlásení zdôraznili potrebu dodržiavania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva.
Únia zároveň požaduje bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov vo Venezuele a upozornila, že jej konzulárne služby spolupracujú na ochrane bezpečnosti občanov EÚ vrátane tých, ktorí sú v krajine zadržiavaní.
EÚ pripomenula, že má spoločný cieľ so Spojenými štátmi v boji proti nadnárodnému organizovanému zločinu a obchodovaniu s drogami, ktoré považuje za vážnu globálnu bezpečnostnú hrozbu.
Situácia vo Venezuele tak zostáva mimoriadne napätá, pričom medzinárodné spoločenstvo sleduje ďalší vývoj s rastúcimi obavami z eskalácie konfliktu.
(reuters, tasr, new york post, atlantic, mja)