Spojené štáty po bezprecedentnom vojenskom zásahu vo Venezuele otvorene hovoria o dočasnom „riadení“ krajiny po zadržaní prezidenta Nicolása Madura. Podľa denníka Washington Post sa kľúčovou postavou tohto procesu stal americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorého zdroje z Trumpovej administratívy označujú za faktického „vicekráľa Venezuely“.
Rubio údajne zohrával rozhodujúcu úlohu pri plánovaní operácie, počas ktorej americké špeciálne jednotky zajali Madura aj jeho manželku Ciliu Floresovú a previezli ich do Spojených štátov. Venezuelský prezident je aktuálne zadržiavaný v metropolitnej väznici v Brooklyne a má čeliť federálnym obvineniam z narkoterorizmu.
Zmena režimu bez okupácie
Trumpova administratíva podľa analytikov nechce zopakovať scenár Iraku či Afganistanu, ktorý by si vyžadoval rozsiahlu vojenskú prítomnosť. Namiesto formálnej okupácie má Washington v úmysle diktovať Caracasu súbor podmienok, ktoré majú miestne orgány splniť, ak sa chcú vyhnúť ďalšiemu zásahu.
„Presne takto Trump chápe riadenie krajiny,“ povedal bývalý zamestnanec Senátu oboznámený s postojmi Bieleho domu. USA podľa neho plánujú vyvíjať tlak najmä prostredníctvom sankcií, bezpečnostných hrozieb a kontroly nad kľúčovými aktívami, predovšetkým ropou.
Rubio má podľa Washington Post dohliadať na politickú stabilizáciu, rozdelenie ropných aktív a prípravu novej vlády. Ide o mimoriadne náročnú úlohu, keďže Venezuela nemá jasného nástupcu a krajina je hlboko polarizovaná.
Rubio a jeho osobná motivácia
Marco Rubio presadzuje zmenu režimu vo Venezuele viac ako desať rokov. Jeho rodičia ušli z Kuby po komunistickom prevrate v roku 1959 a podľa jeho blízkych spolupracovníkov sú otázky Latinskej Ameriky preňho osobnou záležitosťou.
Ako uvádza Unian, po zásahu vo Venezuele Rubio naznačil, že podobný tlak by mohla v budúcnosti pocítiť aj Kuba. Podľa bývalých amerických diplomatov bude jednou z prvých požiadaviek Washingtonu ukončenie venezuelskej podpory Havany, čo by podľa nich mohlo destabilizovať kubánsky režim.
S počtom obetí stúpa aj medzinárodná kritika
Počet obetí americkej operácie stúpol podľa venezuelských zdrojov na najmenej 80, medzi nimi sú príslušníci bezpečnostných zložiek aj civilisti. Venezuelský minister obrany Vladimir Padrino López označil zásah za hrubé porušenie suverenity a varoval pred „kolonialistickými ambíciami“ USA.
Najvyšší súd Venezuely poveril viceprezidentku Delcy Rodríguezovú výkonom prezidentských právomocí. Tá však Trumpove vyhlásenia o americkom riadení krajiny odmietla s tým, že Venezuela sa „nikdy nestane kolóniou inej ríše“.
Rusko, Čína a Bielorusko požadujú prepustenie Madura
Zásah vyvolal ostré reakcie aj v zahraničí. Rusko, Čína a Bielorusko požadujú okamžité prepustenie Madura. Ruský predstaviteľ Dmitrij Medvedev označil operáciu za nezákonnú, no zároveň ju považuje za konzistentnú s americkými národnými záujmami, najmä so snahou získať kontrolu nad venezuelskými ropnými zásobami.
Európska únia – s výnimkou Maďarska – vyzvala na zdržanlivosť a rešpektovanie medzinárodného práva. Zdôraznila potrebu ochrany ľudských práv a varovala pred eskaláciou konfliktu. Generálny tajomník OSN António Guterres označil postup USA za nebezpečný precedens, keďže ide o zadržanie úradujúcej hlavy cudzieho štátu.
Bezpečnostná rada OSN má situáciu prerokovať na mimoriadnom zasadnutí.
Vo Venezuele po prvotnom chaose zavládol relatívny pokoj. Objavili sa menšie protesty aj spontánne oslavy, najmä medzi migrantmi v zahraničí. Časť obyvateľov vyjadruje úľavu z pádu režimu, iní sa obávajú dlhodobej nestability a zahraničnej kontroly.
(reuters, pir)