Rok 2026 môže byť pre vojnového hrdinu Zelenského konečným

Keď padajú hviezdy, treba si vraj niečo priať, hovorieva sa deťom. Čo si asi zaželajú infantilní eurolídri pri pohľade na padajúceho vojnového hrdinu Zelenského?

Volodymyr Zelenskyj. Foto: Jakub Porzycki/NurPhoto via Getty Images

Volodymyr Zelenskyj. Foto: Jakub Porzycki/NurPhoto via Getty Images

Nemecký magazín Spiegel to pekne opísal, keď sa dostal k uniknutým nahrávkam rozhovorov medzi európskymi lídrami. O Zelenskom tam hovoria ako o mončičákovi, ktorého treba chrániť pred Trumpom a neslobodno ho s „tými chlapmi“ nechať samého v miestnosti.

Pre zahraničnú a našu domorodú propagandu to bude v roku 2026 ťažký oriešok, ako sa so svojím hrdinom vyrovná.

Spomínam si na jednu verejnú akciu v Pezinku o hrdinoch z čias disentu, pri ktorej bol aj známy básnik a publicista, ktorý sa po recitácii svojej básne rozcitlivel a položil si otázku, kto je súčasný hrdina, a hneď si na ňu aj odpovedal. Začal sa rozplývať nad ukrajinským prezidentom.

Sedel som v prvom rade a uvažoval som, akej dezilúzii budú citlivé umelecké duše čeliť, keď im raz propaganda sprístupní skutočné informácie o Zelenskom.

Takto sme si obraz o ňom dlho pestovali. Zrúcať ten bukolický romantizovaný zjav po kontakte s realitou bude veľmi ťažké a pre mnohých ľudí, ktorí aj dnes potrebujú svojich hrdinov, môže byť jednosmernou cestou k životnému cynizmu.

Masívna korupcia okolo Zelenského pritom nie je ničím novým. Verejne sa prevalila až vtedy, keď sa americký prezident rozhodol Zelenského vymeniť za niekoho povoľnejšieho. USA použili svoje úrady na Ukrajine – konkrétne protikorupčný úrad a prokuratúru –, ktoré spolupracujú s agentmi CIA. Tie na Ukrajine museli vzniknúť pre zahraničnú pomoc, vynútili si to Američania aj Európania, aby mali aspoň nejakú kontrolu nad svojimi mohutnými darmi.

Korupcia ako páka k mieru

Zelenskyj dostal podľa Financial Times od Trumpa čas do Vianoc, aby na účely realistických mierových rokovaní uznal stratu území. Je síce nepravdepodobné, že na to tak ľahko pristúpi, ale je vidieť, že Trump bude tlak na ukrajinského prezidenta stupňovať všetkými prostriedkami.

O tom, že Američania majú na Zelenského plné tašky kompromitujúcich materiálov, hovorí dnes aj Arestovyč, kedysi jeden z najbližších Zelenského ľudí.

Európania sa boja, že Trump môže cez korupciu tlačiť na Zelenského a dotlačiť ho k tej strašidelnej veci, ktorej sa v Európe boja ako démona, teda k mieru. Washington Post nedávno písal o tajnom stretnutí medzi ukrajinským mierovým vyjednávačom Umerovom a špičkami FBI. Umerov sa údajne za zatvorenými dverami dokonca vo Washingtone stretol s riaditeľom FBI. Podobné správy nedovolia Macronovi a Merzovi s von der Leyenovou pokojne spávať.

Zelenskyj na tlak reagoval tým, že je ochotný usporiadať na Ukrajine voľby. Jeho európski bodyguardi sa opäť preľakli a reagovali neuveriteľným prísľubom, že Ukrajina do roku 2027 vstúpi do EÚ.

Panika eurolídrov z toho, že by Ukrajina mohla uzavrieť mier ešte predtým, ako je „posledný Ukrajinec nažive“, je citeľná v každom ich kroku.

Keď chcel Donald Trump Zelenskému ukázať, kto je tu pán, americký prezident tieto úrady použil ako páku. Nie je to však prvýkrát, čo sa tým vyhrážal.

Ako sa korupcia skrývala – z bohumilých vojnových dôvodov

Už pred dvoma rokmi písal americký investigatívec Seymour Hersh, ktorý má za sebou také zárezy na pažbe, ako sú odhalenie Guantanáma alebo manipulácie vo vojne v Kórei, o tom, ako šéf CIA Robert Gates priletel do Kyjeva a na Zelenského vytiahol zoznam najskorumpovanejších generálov z ukrajinského velenia. Zároveň mu mal aj povedať, že títo generáli sú na svojho prezidenta nahnevaní, pretože zďaleka nedokážu kradnúť v takom rozsiahlom meradle, ako bezprostredné okolie Zelenského.

Gates vtedy odporučil Zelenskému, aby aspoň časť týchto ľudí „odstrelil“. Vtedy sme sledovali, ako Ukrajinská pravda píše články o skorumpovaných úradníkoch prvej línie na ministerstvách, ktorí sa preháňajú vojnovým Kyjevom na drahých mercedesoch a ktorých korupcia „bola odhalená“ – preto ich prezident musel odvolať.

Neskôr sme čítali o neexistujúcej obrannej línii pri Charkove, ktorej výstavbu v súťaži získali firmy napojené na Zelenského okolie. Dostali za to pekný balík, ale keď tadiaľ vtrhli Rusi, ukrajinskí dôstojníci s vyvalenými očami odrazu zistili, že žiadna obranná línia tam vybudovaná nie je.

Inými slovami, za poklesom morálky v ukrajinskej armáde nie sú len ruské vojnové úspechy. 

Aj Hershove zdroje tak nasvedčujú tomu, že CIA veľmi presne a veľmi skoro vedela, kto a akým spôsobom rozkráda zahraničnú pomoc, a vedela aj to, v akom masívnom meradle sa to deje.

Viaceré západné médiá písali o tom, že západní politici o tom neradi verejne hovoria, ale dôvod, prečo na Ukrajinu nechcú posielať peniaze, ale uprednostňujú skôr hotový tovar (najmä zbrane), spočíva v ich plnom vedomí masívnej korupcie. Každý dolár či euro, ktorý na Ukrajinu pošlú, aby pomáhal rozbombardovanej krajine v núdzi, bude v desiatkach centov rozkradnutý lídrami, ktorí ukrajinské vojnové hrdinstvo reprezentujú na Instagrame a stelesňujú na západných televíznych obrazovkách.

Ukrajinskí lídri si však aj tak našli svoje spôsoby. A tak americké tajné služby nachádzali svoje darované zbrane u geríl v južnej Afrike. V USA na to pred Kongresom upozorňovali viacerí republikánski senátori a kongresmani, parlament sa tým však radšej – z pochopiteľných dôvodov – veľmi nezaoberal. Aspoň za Bidena.

Toto sme celé tie roky vedeli, ale zakrývali sme si pred tým oči. Obraz Zelenského ako neohrozeného Old Shatterhanda bojujúceho proti krvilačným Kiowom bol milšou polievkou pre dušu, a tak sme tomu uverili, rovnako ako každej inej ilúzii o tejto vojne. Uverilo sa jej, lebo sa jej chcelo uveriť.

Prišiel čas sprístupniť informácie

Dnes už o tejto korupcii otvorene hovoria aj hlavné americké médiá, napríklad New York Times. Podľa denníka vláda celé štyri roky systematicky sabotovala zahraničný dohľad, aby mohla korupcia prekvitať a bujnieť aj počas vojny. NYT sa odvoláva na dve desiatky zdrojov spomedzi ukrajinských aj západných predstaviteľov, s ktorými sa o tejto téme rozprával. Denník má k dispozícii aj dokumenty, pravdepodobne poskytnuté CIA.

Keď sa začala vojna, spojenci Ukrajiny mali dilemu: ako darovať Ukrajine miliardy a zároveň zabezpečiť, aby sa veľká časť z nich nerozkradla. V snahe ochrániť svoje peniaze USA trvali na vytvorení dohľadu, napríklad v dozorných radách podnikov, píše dnes New York Times s poznámkou, že Zelenskyj tieto snahy od začiatku blokoval. Prečo? Pre zlatý záchod Timura Mindiča, ktorý je považovaný za Zelenského správcu majetku na Bahamách alebo v iných daňových rajoch.

Dnes nepomôžu ani argumenty o tom, že Ukrajina je vo vojne a Ukrajinci si ho predsa slobodne zvolili za prezidenta, a preto sme ho museli rešpektovať v dobrom a zlom. Je zrejmé, že Zelenskyj nemôže na Ukrajine zostať príliš dlho po tom, ako sa vojna skončí. Ani ochranka mu nepomôže, zastrelia ho vlastní ľudia. Banderizmus, podporovaný Západom ako najbližší spojenec západných politických elít na Ukrajine, je príliš silný a obsadil najvyššie poschodia.

O zdravie dosluhujúceho ukrajinského prezidenta sa však jeho pubertálni fanúšikovia nemusia obávať. Teda, pokiaľ včas ujde z Ukrajiny. Buď pôjde do Izraela, alebo Británie, prípadne USA. Jeho západní „spojenci“ majú svoje dôvody, prečo sa oňho musia postarať.

Pokiaľ bude pod ich ochranou, nehrozí, že to Zelenskyj „dá na Arestovyča“. Inými slovami, že sa pred celým svetom rozrozpráva, ako ho Anglosasi najprv oklamali a potom zradili.