Nemecký minister vnútra po útoku na elektrickú sieť v Berlíne: Ľavicový terorizmus je späť

Vzhľadom na útok skupiny „Vulkangruppe“ na berlínsku elektrickú sieť zaujal nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt tvrdý postoj a prvýkrát otvorene hovorí o novej vlne „ľavicového extrémizmu“ a „klimatického extrémizmu“.

Alexander Dobrindt. Foto: Hendrik Schmidt/picture alliance via Getty Images

Alexander Dobrindt. Foto: Hendrik Schmidt/picture alliance via Getty Images

„Podľa nášho odhadu ide o útok s hlbokými znalosťami a bol dôkladne naplánovaný. Terorizmus ľavicových extrémistov sa v Nemecku vracia s rastúcou intenzitou,“ vyjadril sa nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt (CSU) v súvislosti s útokom radikálnej ľavicovej skupiny na berlínsku elektrickú sieť.

K zodpovednosti za útok na centrálne káble, ktorý už štyri dni po sebe ponecháva juh nemeckého hlavného mesta v chlade a tme, sa v liste priznala extrémne ľavicová sieť „Vulkangruppe“. Berlínske úrady považujú toto vyhlásenie za autentické.

Podľa informácií berlínskej polície bolo bez dodávok elektriny približne 25 900 domácností a 1 220 podnikov. Od stredy obeda ich mali postupne začať obnovovať.

Polícia, technická pomoc a hasiči sú v nepretržitom nasadení, aby odviezli podchladené osoby do bezpečia a na miesta s teplom, pričom cez víkend hrozí Berlínu nová vlna chladu.

Požadujú väčšie právomoci pre políciu v boji proti terorizmu

Dobrint v rozhovore pre nemecký denník Bild využil príležitosť a požadoval komplexný bezpečnostný balík, aby bolo možné lepšie čeliť teroristickým snahám radikálnych skupín v krajine. Ide podľa jeho slov o ľavicové teroristické aktivity „spojené s klimatickým extrémizmom“, ktoré cielene útočia na prosperitu, hospodársky poriadok a každodenný život občanov, a tým ohrozujú aj životy.

Takéto útoky podľa ministra vnútra podčiarkujú potrebu výrazne rozšíriť vyšetrovacie právomoci orgánov v digitálnom priestore. Konkrétne požadoval pre bezpečnostné orgány federálnej vlády analýzu údajov podporovanú umelou inteligenciou na včasnú identifikáciu nebezpečných osôb, zavedenie ukladania IP adries, použitie monitorovania telekomunikačných zdrojov a možnosť biometrickej internetovej kontroly podozrivých osôb.

Kto je Vulkangruppe?

Medzitým neprestáva kritika príslušných orgánov, prečo Vulkangruppe dodnes nie je pre orgány zvlášť známa a ani jej členovia nie sú vyšetrovaní a zatknutí.

Skupina pritom od roku 2011 opakovane páchala podpaľačské útoky na dôležitú infraštruktúru práve v oblasti Berlína/Brandenburgu. Ako píše spravodajský portál Apollo-News, generálna prokuratúra už viackrát začala konanie a vyšetrovala skutkové okolnosti „sabotáže proti ústave“ a „členstva v teroristickej organizácii“, avšak bez odsúdenia.

V roku 2024 sa podarilo zadržať dvoch podozrivých pri čine a dokonca zabrániť útoku. Oboch zadržala polícia v blízkosti železničnej trate, mali pri sebe benzín, zapnuté vysielačky, náhradné oblečenie a zoznamy evidenčných čísel civilných policajtov.

Mladý muž a mladá žena boli pritom polícii známi. Proti obom už totiž prebiehalo konanie, okrem iného za závažné porušenie verejného poriadku, verejné podnecovanie k trestným činom, oslobodenie väzňov, porušenie domáceho poriadku, ublíženie na zdraví a fyzické útoky na policajtov.

Príslušný súd v berlínskej štvrti Tiergarten ich však neskôr pre nedostatok dôkazov oslobodil, prokuratúra ani nepodala odvolanie a dobrovoľne sa tak vzdala ďalších možných právnych krokov.

Dlhý zoznam útokov ľavicových extrémistov

Zoznam útokov skupiny Vulkangruppe je pritom dlhý. V roku 2011 sa priznali k útoku na vysokonapäťové vedenie na berlínskom železničnom uzle „Berlin Ostkreuz“, ktorý na mnoho dní narušil železničnú dopravu v meste. Odvtedy sa skupina objavuje aj v správach Spolkového úradu na ochranu ústavy.

V októbri 2011 zasa skupina umiestnila niekoľko zápalných zariadení na frekventovanej železničnej trati medzi Berlínom a Hamburgom aj na železničných koľajach v Berlíne, pričom niektoré zápalné zariadenia sa podarilo zneškodniť ešte pred výbuchom.

Ľavicoví extrémisti opakovane útočia na centrálne napájanie elektrickou energiou, železničnú infraštruktúru alebo telekomunikačné zariadenia. V roku 2013 išlo napríklad o rozvádzač elektrickej energie v oblasti berlínskej železničnej stanice Wannsee, ako aj o káblovú šachtu pri stožiari mobilnej siete na jeseň toho roku.

V roku 2018 došlo už k väčšiemu výpadku elektriny, vtedy v berlínskej štvrti Charlottenburg, keď pod názvom „Vulkangruppe NetzHerrschaft zerreissen“ (Skupina Vulkangruppe zničí nadvládu siete) podpálili centrálne 10-tisícvoltové elektrické a telekomunikačné káble a 6 500 domácností a 400 podnikov zostalo bez elektriny.

Muskova Tesla bola tiež obeťou Vulkangruppe

Séria útokov pokračovala aj v nasledujúcich rokoch. Obeťou nemeckých ľavicových extrémistov sa stal aj Elon Musk, keď skupina v máji 2021 podpálila elektrické káble jeho spoločnosti Tesla v brandenburskom Grünheide. V priznaní na známej stránke indymedia.org sa výslovne uvádzalo, že cieľom bolo sabotovať výstavbu továrne na elektrické autá, pričom tento a ďalšie sabotážne činy boli označené za „odvážne akcie“, ktoré mali „podnietiť k premýšľaniu a otvoriť nové perspektívy“.

V marci 2024 zasiahli Teslu druhýkrát, keď úplne prerušili dodávky elektriny do medzičasom dokončenej továrne na elektromobily zapálením elektrického stĺpa, čím však zostali bez elektriny aj desaťtisíce obyvateľov v regióne. Keďže sa musela zastaviť aj výroba producenta elektromobilov, škody v tom čase dosiahli trojcifernú sumu v miliónoch.

Vzhľadom na skutočnosť, že ekoaktivisti útočili práve na výrobcu elektrických áut, Musk to vtedy na X komentoval slovami: „Buď sú to najhlúpejší ekoteroristi na svete, alebo sú bábkami tých, ktorí nemajú dobré environmentálne ciele.“

Nová ľavicová RAF?

Alexander Dobrindt – vtedy ešte predseda krajinskej skupiny CSU v nemeckom Bundestagu – už v roku 2022 varoval pred vznikom novej zelenej „klimatologickej RAF“ v narážke na bývalú nemeckú extrémistickú teroristickú skupinu Rote Armee Fraktion (RAF, Frakcia Červenej armády).

V tom čase došlo k obrovským škodám v dôsledku takzvaných „klimatických lepičov“, ktorí sa lepili na nemecké cesty na protest, ale aj v dôsledku útokov na letiskách. Členovia extrémne ľavicovej skupiny „Letzte Generation“ (Posledná generácia), ktorí v Mníchove a Berlíne ochromili prevádzku letísk a spôsobili škody v miliónoch eur, sprevádzala za vtedajšej vlády s účasťou Zelených skôr veľká miera sympatií než tvrdé tresty.

Zatiaľ čo pravicový extrémizmus je v Nemecku komplexne a prísne označovaný aj právne stíhaný, väčšina médií stále bagatelizovala „aktivizmus“, keď išlo o trestné činy mladých ľudí motivovaných klimatickými otázkami.

V tom čase sa najmä politici strany Zelených opakovane otvorene a solidárne stotožňovali s trestnými činmi klimatického hnutia.

Pozornosť vzbudil prípad berlínskeho sudcu, ktorý na základe sedemstranového odôvodnenia zamietol trestný príkaz pre klimatickú aktivistku a oslobodil ju. Tridsaťšesťročná žena spôsobila blokádu cesty tým, že sa spolu s ďalšími ľuďmi prilepila na cestu. Sudca otvorene odôvodnil oslobodenie klimatickými zmenami a „ekologicky nevyhnutnou zmenou“.

V oblasti klimatickej politiky existuje podľa sudcu „objektívne naliehavá situácia pri aktuálne len miernom politickom pokroku“. Poškodených vodičov, naopak, označil za „súčasť klimatickej problematiky“ a dodal, že mohli prejsť na verejnú dopravu, keďže klimatickí aktivisti blokádu vopred oznámili. Na zrušenie tohto škandalózneho rozsudku bolo potrebné až druhé konanie.

Dobrindt je na ťahu

Porovnanie s RAF, teda s teroristickou skupinou, ktorá kedysi takisto začínala ničením majetku a podpaľačskými útokmi, aby sa neskôr premenila na vražedné komando, vynieslo Dobrindtovi svojho času masívnu kritiku. Dobrindt už vtedy zdôrazňoval, že ochota politiky chrániť klímu je všeobecným konsenzom, no napriek tomu sa musí dať diskutovať o metódach klimatických aktivistov v momente, keď prekračujú bežnú mieru politického zápasu – pretože účel nesvätí prostriedky. Odklon od princípov právneho štátu nemožno akceptovať, v takom prípade musí konať štát.

Dnes je Dobrindt sám zodpovedným ministrom v tejto oblasti. Ako minister vnútra nesie zodpovednosť za bezpečnosť infraštruktúry v krajine, ale aj za policajné orgány a úrad na ochranu ústavy. Jeho hodnotenie čoraz viac radikalizujúcej sa ľavicovo-extrémistickej scény – najmä v rámci klimatického hnutia – bolo už vtedy správne. Teraz musí sám dokázať, že štát podľa toho aj koná.