Vládu poľského premiéra Donalda Tuska v súčasnosti tvorí viacero politických zoskupení s pestrým a nejednotným ideologickým pozadím – jednotiacim prvkom strán vládnej koalície je odpor voči pravicovej strane Právo a spravodlivosť (PiS).
Prvým celkom je Občianska koalícia (KO). Tá pozostáva z Tuskovej na trh orientovanej strany Občianska platforma (PO), ďalej zo strán Moderná (.N), Poľská iniciatíva (iPL) a Zelení. Kým Zelení a iPL majú po dvoch poslancoch a .N deviatich, Tuskova PO obsadzuje 133 kresiel.
Druhým „kompilátom“ sú Tretia cesta (TD) so 63 poslancami a Ľavica s 21 hlasmi v parlamente – obe zoskupenia pritom pozostávajú z menších strán. Hoci sa na webe Tuskovej strany nepíše nič o ideologickom ukotvení a takmer štvrtina Poliakov má problém zaradiť ju do konkrétnej časti politického spektra, stúpenci aj odporcovia strany ju napospol označujú ako liberálnu a jej kandidátov za prezidenta ako liberálov.
Treba však dodať, že rozhodnutie premiéra vyčleniť Poľsko z Paktu o migrácii a azyle odporuje všeobecnej predstave o súčasnom liberálnom politikovi. Navyše Občianska platforma patrí v europarlamente do viac-menej konzervatívnej frakcie pod názvom Európska ľudová strana.
Skutočnosť, že dlhodobý ideologický spor medzi Tuskovým táborom a PiS Jarosława Kaczyńského sa pretavil aj do celej poľskej spoločnosti, potvrdzujú výsledky vlaňajších prezidentských volieb. V rámci nich Karol Nawrocki ako kandidát opozičnej PiS získal 50,89 percenta hlasov, jeho súper a víťaz prvého kola Rafał Trzaskowski s podporou vládnej OP dostal 49,11 percenta hlasov. Aktuálne prieskumy ukazujú, že súčasný stav rozdelenia moci v Poľsku – Tusk vo vláde a PiS v prezidentskom paláci – nemusí vydržať do najbližších parlamentných volieb v roku 2027.
Podľa prieskumu, ktorý medzi 9. a 15. decembrom urobila agentúra OGB na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov, by Tuskova koalícia vyhrala voľby so ziskom 35 percent. Nasledovala by dnes opozičná PiS s 31 percentami a Konfederácia koruny Poľskej (KKP) s podporou 11,2 percenta, ktorá predbehla pôvodnú Konfederáciu (10,7 percenta). Do Sejmu by sa už nedostala žiadna iná strana a súčasná vláda by tak stratila väčšinu. Väčšinu v Sejme by tak po voľbách mohla vytvoriť kombinácia KO s Konfederáciou (234 mandátov), alebo PiS s Konfederáciou a KKP (269 mandátov).
Rast Konfederácií
Opozičná koalícia Konfederácia, ktorá uvádza, že je „koalíciou pravicových skupín“ a jej členmi sú liberáli, nacionalisti aj konzervatívci, má dvoch spolupredsedov: Krzysztofa Bosaka z Národného hnutia (Ruch Narodowy) a Sławomira Mentzena z Novej nádeje (Nowa Nadzieja). Ten za Konfederáciu kandidoval v ostatných prezidentských voľbách a so 14,8 percenta hlasov skončil na treťom mieste a v druhom kole nepriamo podporil Karola Nawrockého. V júli usporiadala Konfederácia protimigračný protest.
Silu však naberá aj oveľa radikálnejšia pravica KKP na čele s Grzegorzom Braunom, ktorý sa preslávil útokom na LGBT výstavu v júni 2025 – ničil informačné panely výstavy priamo pred očami parlamentnej stráže a pred bezpečnostnými kamerami. V minulosti čelil vlne kritiky po tom, ako v budove parlamentu hasiacim prístrojom uhasil sviečky na deväťramennom židovskom chanukovom svietniku. Pre svoje konanie a dlhodobo zastávané postoje je považovaný až za krajne pravicového politika a je tak výrazne nepravdepodobné, že by s ním išla Tuskova PO do koalície. Veľmi otázne je to však aj v prípade Kaczyńského PiS.
Prinesú voľby zmenu?
Hoci je poľská spoločnosť silne polarizovaná, hlavní predstavitelia oboch táborov – Tusk za KO a PiS (reprezentovaný Kaczyńským a dnes už aj čoraz viac prezidentom Nawrockým) – majú podľa politického analytika Jana Lupoměského z Warsaw Institute v kľúčových európskych a bezpečnostných otázkach podobné postoje.
Premiér Tusk podľa analytika prevzal časť tém pravice, či už v otázkach migrácie, energetiky alebo podpory Ukrajiny. Podľa neho v Poľsku panuje široká zhoda, že Rusko predstavuje reálnu hrozbu.
„Politické elity aj spoločnosť vnímajú nebezpečenstvo ako veľmi blízke,“ povedal s tým, že reakcie Poľska na provokácie boli rozvážne a bez paniky. Dodal, že Poliaci sú na prípadný konflikt mentálne pripravení viac než mnohé iné európske spoločnosti.
Decembrový prieskum, ktorý pre portál Onet urobila agentúra UCE Research, ukázal, že premiéra Donalda Tuska pozitívne hodnotí tretina opýtaných, zatiaľ čo takmer 43 percent Poliakov vníma jeho pôsobenie negatívne a približne štvrtina na vec nemá názor. K najobľúbenejším poľským politikom patrí prezident Nawrocki a minister zahraničných vecí Radosław Sikorski z Tuskovej PO.
Prieskum z decembra aj novembra 2025 sa však výrazne líši od toho júnového a voľby majú byť v Poľsku až na jeseň budúceho roka. Všetky politické subjekty uchádzajúce sa o priazeň voličov tak budú mať dovtedy dosť času zaujať i znemožniť sa, čo z času na čas všetky aj poctivo robia.