Starmer možno Musilov román nečítal, ale zato jasne definuje politický zmysel svojho snaženia. V rozhovore pre Economist opakovane tvrdil, že centristická alebo mainstreamová politika je v Európe vystavená dlhotrvajúcej skúške. Po finančnej kríze 2008 sa ľuďom nezlepšila životná úroveň. Verejné služby sa zhoršujú aj napriek tomu, že výdavky rastú.

Západné krajiny vrátane Veľkej Británie bojujú s veľkými deficitmi verejných financií. Rozpočet Veľkej Británie vykázal schodok 5,1 percenta v roku 2025. Celkové zadlženie Veľkej Británie tak dosahuje 93,60 percenta k HDP. To je síce oveľa lepší výsledok, ako má napríklad Francúzsko so 113 percentami alebo Taliansko so 135 percentami, ale výška deficitu a dlhu núti Starmerovu vládu šetriť.

Starmerova analýza a jej slepé miesto

Starmerova analýza situácie je pravdivá v tom, že finančnú krízu 2008 možno skutočne považovať za zlom, od ktorého liberalizmus v Európe ekonomicky upadá. Starmer sa však nezamýšľa nad vzťahom príčiny a následku. Jeho pohľad na svet je založený práve na nespochybniteľnej dogme liberalizmu. Nerozmýšľa nad tým, že kríza 2008 bola logickým následkom liberalizmu.

Nebolo to niečo, čo sa prihodilo náhodou alebo ako chyba systému. Liberalizmus viedol nutne k tejto prvej finančnej kríze. A to, že v roku 2026 Veľká Británia nenašla recept na jeho prekonanie, je len dôkazom, že chyba je systémová, nie náhodná.

Starmer vidí cestu von v tom, že naštartuje ekonomický rast. Lenže tu je problém. Britská ekonomika rástla v treťom kvartáli roku 2025 iba o 0,1 percenta. Labouristická ekonomická vízia je ovplyvnená Keynesom, ktorý sa spoliehal na zásahy štátu v období krízy. Štát by sa mal zadlžiť, aby podporil umierajúcu ekonomiku za pomoci dlhu.

Keď sa ekonomika naštartuje, zadlženie sa zníži. Na papieri to znie dobre, ale realita je iná. Jednak predchádzajúce vlády ani v období rastu štátne dlhy cielene neznižujú. Navyše Veľká Británia má rovnaký problém ako všetky ostatné západné ekonomiky. Ani napriek veľkému dlhu ekonomika nerastie. Vlády si požičiavajú obrovské peniaze a obyvateľstvo chudobnie.

Tento problém sa nedá vyriešiť mainstreamovým prístupom. Práve to je dôvod, prečo Starmer nevidí svoje hlavné nebezpečenstvo smerom z Konzervatívnej strany, ktorú vo voľbách v roku 2024 porazil. Konzervatívci totiž ponúkajú prakticky rovnaké riešenia ako Starmer, len s menším ľavicovým nádychom. Jeho hlavný súper je strana Nigela Faragea Reform UK. To, mimochodom, potvrdzujú aj prieskumy verejnej mienky. Reform UK vedie v prieskumoch s 26 percentami. Starmerova Labouristická strana má iba 17 percent.

Hlavný politický nepriateľ

Problém pre Starmera je v prípade Reform UK zložitejší, pretože nejde len o kritiku ekonomických pomerov ľudových vrstiev vo Veľkej Británii. Farage stavia svoju politiku na probléme migrácie. A to je pre Starmera ťažko vyriešiteľný problém, pretože ako zástanca starého sveta, samozrejme, nevidel v migrácii problém.

Aj keby Starmer zmenil svoj pohľad a chcel riešiť problém bezpečnosti, znamenalo by to pre neho predovšetkým zvýšené náklady na bezpečnosť. Peniaze na tento problém bude hľadať veľmi ťažko.

Pridajme ešte jeden zaujímavý dôvod, prečo je bezpečnosť vo Veľkej Británii prakticky neriešiteľný problém. Geopolitik Alexandre del Valle v rozhovore pre youtubový kanál Thinkerview identifikoval problémy s bezpečnosťou ako výsledok dlhodobej práce britských tajných služieb.

Britská rozviedka totiž zaujala politiku, že nebránila vstupu najtvrdšiemu jadru džihádistov a ostatných teroristov na svoje územie. Dokonca bola rada, že tieto skupiny si urobili v Británii svoju základňu. Britské služby tento krok ospravedlňovali tým, že tak majú tieto indivíduá pod svojím dohľadom. A môžu ich infiltrovať a sledovať. Bohužiaľ sa celá situácia vymkla z rúk.

Reform UK, samozrejme, ťaží z podpory a zo súhry s hnutím MAGA. A to je veľká výhoda. Vďaka tomu, že neexistuje jazyková bariéra a USA patria k tradičným spojencom, sú bežní ľudia oveľa lepšie informovaní o tom, čo sa v USA a vo svete deje. V prípade víťazstva Reform UK v budúcich parlamentných voľbách v roku 2029 by to znamenalo, že by starý svet nenávratne zmizol. Lenže tri roky sú veľmi dlhý čas.

Volebný test v roku 2026

Starmer má výhodu v tom, že pokiaľ sa sám nerozhodne rezignovať, len málokto ho k tomu dokáže donútiť zvonku. Skutočné nebezpečenstvo pre Starmera preto neprichádza od voličov ani od opozície, ale z jeho vlastnej strany. Práve Labouristická strana môže vytvoriť tlak dostatočne silný na to, aby ho prinútila odísť – nie z ideologických dôvodov, ale z prostého inštinktu politického prežitia.

Starmerova budúcnosť sa tak môže zlomiť nie vo Westminsteri, ale v májových regionálnych a miestnych voľbách. Tie nebývajú referendom o vládnom programe, ale o schopnosti strany vyhrávať.

Veľká porážka Labouristickej strany by nezasiahla priamo premiéra, ale predovšetkým straníckych funkcionárov, obecných a regionálnych lídrov, teda ľudí, ktorých kariéry závisia od toho, či je značka Labouristickej strany stále voliteľná. Koniec nevýrazného Starmera tak môže prísť veľmi rýchlo.