Prieskumy viacerých agentúr v uplynulom roku zaznamenali postupný úbytok voličskej priazne vládnej koalície a posilňovanie tábora opozície. V novom roku bude dôležité, či sa potvrdia doterajšie trendy a či dôjde k prekvapeniam.
Kde je strop opozície a dno koalície
Sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus nevedel úplne povedať, kde je strop opozície a dno koalície. Poznamenal však, že sú objektívne podmienky na prehlbovanie poklesu preferencií vládnej trojky.
„Pravdepodobne sa bude prehlbovať nespokojnosť obyvateľstva s ekonomickým vývojom. Budú dosahy konsolidácie na životnú úroveň domácností. Bude sa to týkať aj voličov koaličných strán a ich nespokojnosť sa môže čiastočne pretransformovať do podpory Republiky,“ vysvetlil Slosiarik.
Vyjadril sa aj k tomu, či opozícia už dosiahla vrchol svojej podpory. „Priestor na ďalší výrazný rast bez toho, aby sa navzájom oberali o voličov, už asi nebude. Vidno to z druhých a tretích voličských hlasov, ktoré sa v prípade PS kumulujú do SaS alebo Demokratov a aj naspäť,“ objasnil.
Sociológ Václav Hřích z agentúry AKO povedal, že momentálne by súčasná opozícia mala prevahu, zároveň však nie je jednotná. „Rozkol medzi Hnutím Slovensko a zvyškom opozície naznačuje, že po voľbách by bol veľký problém skladať vládu,“ mieni Hřích.
Situácia vládnych strán sa podľa neho bude pravdepodobne hýbať vo februári. „Vtedy prvýkrát prídu výplaty podľa novej legislatívy. To znamená, že budú ponížené o zvýšené odvody, budú zmeny v odpočítateľných položkách na deti. Zároveň skokovo rastú ceny už len tým, že sa zvýšila minimálna mzda a všetky tovary a služby, kde je vysoký podiel ľudskej práce, budú drahšie,“ upozornil s tým, že na preferencie vládnych strán to môže mať vplyv v marci či apríli.
Voliči Smeru budú vyčkávať
Smer sa pohybuje v prieskumoch agentúry AKO pre televíziu Joj 24 a Focusu pre portál 360tka okolo 17 percent. V porovnaní s voľbami stratil takmer šesť percent. Narástla mimoparlamentná Republika. Hýbe sa v intervale sedem až viac ako deväť percent.
Slosiarik poukázal na to, že nie všetci voliči Smeru idú k Republike, ďalší sú medzi nevoličmi či nerozhodnutými. „Vo všeobecnosti súčasný koaličný volič nemá tendenciu prechádzať na opačnú stranu. Dnes sú vládny a opozičný blok relatívne uzavreté, tak nám to vychádza z údajov,“ zhodnotil.
Sociológ Hřích pripomenul, že polarizácia krajiny je veľká a nemožno očakávať, že keď sa volič Smeru nahnevá na to, ako Smer vládne, že pôjde voliť PS. „To sa nestane. Voliči zaujmú vyčkávaciu pozíciu, aká bude ponuka a kto nový príde alebo či si ich Smer nezíska späť,“ mienil odborník.
Sú špekulácie, či sa premiér a šéf Smeru Robert Fico nepokúsi zmeniť volebný zákon tak, že by zdvihol kvórum na vstup do parlamentu a vytlačil by z neho menšie strany. „Určite by minimálne išlo podanie na ústavný súd a narazilo by to na právo byť volený. Toto by malo problém prejsť. Myslím si, že SNS a Hlas by to nepodporili,“ usúdil Hřích.
Čo je pre Hlas riziko
Vládny Hlas sa dostal v prieskumoch Focusu a AKO pod desať percent. Rizikom pre Hlas podľa Slosiarika je, že časť voličov pripúšťa voľbu Smeru, ktorý sa môže zdať v politike autentickejší, vyhranenejší aj radikálnejší, čo však nekonvenuje celému elektorátu Hlasu. „Hlas potrebuje dať svojim voličom nejakú istotu alebo impulz, prečo je lepší ako Smer,“ poznamenal sociológ. Podľa neho pôvodní voliči Hlasu sú medzi nevoličmi a nerozhodnutými. To, že niektorí prešli k opozícii, sú podľa údajov Focusu skôr desatiny percent, doplnil odborník.
Pesimistické hlasy túto stranu dokonca posielajú preč z parlamentu. Hřích si nateraz nemyslí, že by sa Hlas prepadol až tak nízko. Podľa sociológa voliči Hlasu nemajú kam ísť a na premiéra Roberta Fica bude vplývať nespokojnosť pri konsolidácii verejných financií. „Ak odišli voliči z Hlasu do Smeru, možno sa časť z nich zase vráti do Hlasu. Bude to dynamickejšie ako doteraz,“ naznačil Hřích.
PS vlani nerástlo systematicky
Najsilnejšia strana opozície PS Michala Šimečku v uplynulom roku mala interval podpory približne medzi 20 až 23 percentami.
Podľa Slosiarika sa PS bude snažiť hovoriť o dôležitosti víťazstva vo voľbách, aby dostala poverenie na zostavenie vlády. „Otázka je, ak chce vyhrať, odkiaľ môže ďalej brať iných voličov. Tam vidno, že môžu byť čiastočne v ohrození SaS a Demokrati. To sú strany, kde je najvyššia miera prijateľnosti voľby PS,“ skonštatoval Slosiarik.
Upozornil, že preferencie PS sa za posledný rok výraznejšie neposilnili. „To je skôr taká vlnka, ktorá sa pohybuje na úrovni 21 až 22 percent. Niekedy to vyskočí. Z môjho pohľadu tam nie je kontinuálny rast preferencií v poslednom roku,“ zhodnotil odborník.
Sociológ Hřích si myslí, že PS dosiahlo svoj strop.
„Musel by nastať veľký prepad u konkurencie, aby bolo z čoho brať. Teda z cieľovej skupiny voličov SaS, Demokratov a čiastočne z KDH a Hnutia Slovensko,“ mieni Hřích.
Limity Matovičovho hnutia
PS by chcelo vládnuť bez Hnutia Slovensko Igora Matoviča. Šimečkova strana preferuje SaS, KDH a mimoparlamentných Demokratov. Na prípadný vznik takejto vládnej koalície však chýba dostatočná podpora. Navyše Demokrati sa hýbu okolo hranice päť percent, čo je prah vstupu do parlamentu, no nemusia ju prekročiť. Zrejme by bolo lepšie, keby sa dohodli na predvolebnej spolupráci s PS alebo SaS.
„Túto hádanku rozlúštia len voľby, čo však môže byť neskoro. Väčšiu mieru istoty dávajú predvolebné rozhovory, ako vyriešiť situáciu pred samotnými voľbami a neriskovať,“ podotkol Slosiarik.
Matovič sa vymedzuje voči vláde, v opozícii je zároveň vnímaný ako samostatná sila. V roku 2024 malo jeho hnutie podporu pod štyrmi percentami, teraz sa s necelými deviatimi percentami dostalo k zisku, aký malo naposledy vo voľbách.
Podľa Slosiarika je to politická marketingová šikovnosť nielen Matoviča, ale aj jeho kolegu Júliusa Jakaba. „Zbierajú nespokojné hlasy súčasnej opozície. Prieskumy neukazujú, že dokážu získavať sklamaných voličov súčasnej koalície,“ mieni Slosiarik. Vie si však predstaviť, že Matovič sa môže dostať na úroveň dvojciferných preferencií. „Neočakávam, že Igor Matovič môže ísť až na 15 percent. Pokojne si však viem predstaviť, že dvojciferné preferencie nemusia byť nereálnym cieľom. Bude sa vymedzovať voči stranám súčasnej opozície a zároveň bude biť do Fica,“ dodal sociológ.
KDH nevyčnieva
Pokiaľ ide KDH, zisky kresťanských demokratov sa nevymykajú ich volebnému výsledku z roku 2023. Sú na úrovni približne sedem percent. Diskusie sa viedli o tom, ako sa prejaví ich hlasovanie s vládnou koalíciou za novelu ústavy, ktorá zakotvila zvrchovanosť štátu v kultúrno-etických otázkach. Vyzerá to tak, že im novela preferenčne nepomohla, ale ani neuškodila.
„Pozitívne a negatívne efekty sa nejakým spôsobom pravdepodobne vyrovnali. KDH vopred hovorilo, ako bude hlasovať. Veľkým prekvapením bolo skôr hlasovanie poslancov z klubu Hnutia Slovensko. KDH k tomu pristupovalo férovo,“ povedal Hřích.
KDH sa viacerými vyjadreniami svojho predsedu Milana Majerského dištancovalo od budúcej vlády so Smerom a Hlasom. Opozičnú zmluvu s PS, SaS a Demokratmi neinštitucionalizovalo. Pravdou však je, že KDH má v podstate našliapnuté do vlády s progresívcami a liberálmi.
Podľa Hřícha je KDH raz za čas len súčasťou spoločných opozičných aktivít a ľudia to chápu.
Opozičná SaS sa rovnako ako KDH drží v intervale šesť až sedem percent. Hřích podotkol, že strana zvládla odchod zakladajúceho predsedu Richarda Sulíka a hlasy, že by ju to „katapultovalo“ nadol, sa nepotvrdili. Ak by Sulík založil novú stranu, SaS by zrejme mohla prísť o časť voličov. „Ten dosah by bolo vidieť až vtedy, keby sa to stalo. Sulík zatiaľ nič také neavizoval,“ uzavrel Hřích.
Opozícia tak má väčšiu šancu na zostavenie budúcej vlády s doma rozpoznateľnými limitmi. Ak by Matovičova strana dosiahla dvojciferné volebné číslo a niektorá z menších opozičných strán zostala pred bránami parlamentu, vláda Michala Šimečku by na pôdoryse, ktorý si projektuje progresívny tábor, nebola možná.