Kauza v Minnesote sa nezačína žiadnym veľkým odhalením zo strany prokuratúry, vyšetrovacej komisie ani investigatívnych médií. Začína sa youtuberom. Nick Shirley navštívil s kamerou desiatky oficiálne registrovaných zariadení dennej starostlivosti o deti, ktoré dostávali štátne dotácie v hodnote miliónov dolárov, a nenašiel nič. Žiadne deti, žiadny personál, žiadne bežné služby starostlivosti. Niektoré budovy boli prázdne, časť predstavovali súkromné rezidencie, pri iných šlo zase o nenápadné komerčné adresy.
Napriek tomu sa verejné prostriedky vyplácali celé roky. Zariadenia boli štátom uznané, účtovné výkazy formálne správne, platby prichádzali pravidelne. Mnohé z týchto centier prevádzkovali Somálčania, často prepojení rodinnými alebo „klanovými“ väzbami. Práve tieto úzke vzťahy uľahčovali organizáciu. Informácie o podporných programoch, postupoch podávania žiadostí a medzerách v systéme sa odovzdávali ďalej, pričom sa paralelne zriaďovali nové lokality a riziká sa rozdeľovali medzi viacerých ľudí.
Sumy škôd sú obrovské. Len v oblasti starostlivosti o deti ide o viac ako sto miliónov dolárov štátnych dotácií. A tým sa škandál nekončí.
Po zverejnení videí orgány rozšírili svoje kontroly. Rýchlo sa do centra pozornosti dostali aj zdravotné a podporné služby, najmä programy starostlivosti a podpory autistických detí. Aj zdravotným orgánom sa zdalo podozrivé, že medzi somálskymi deťmi, ktoré údajne podstupovali terapeutickú liečbu, bolo neprimerane veľa „autistických“ detí. Aj v tomto prípade sa objavili tí istí prevádzkovatelia, tie isté mená a tie isté štruktúry. Somálčania opäť stáli v centre vyšetrovania. Opäť išlo o vysoké fakturované sumy a takmer nedokázateľné skutočné výkony.
Je pozoruhodné, že tento podvod nebol v priebehu dlhých rokov ani raz odhalený rutinnými štátnymi kontrolami. Príslušné orgány platili celé roky bez toho, že by systematicky kontrolovali, či boli sľúbené výkony skutočne poskytnuté. Až verejné odhalenie externým aktérom prinútilo politikov a úradných pracovníkov konať. Za pozornosť stojí aj to, že veľké médiá sa týmto prípadom zaoberali až vtedy, keď sa fotografie už dávno dostali na verejnosť a obehli celý svet.
Maslo na hlave má Tim Walz
Skutočný škandál nespočíva len v samotnom podvode a jeho veľkosti, ale aj v jeho trvaní. Podporné programy boli dlhodobo politicky rozširované, finančne navyšované a morálne obhajované, a to bez pozorných kontrol. Náznaky zneužitia boli zároveň dlho relativizované. Kto požadoval prísnejšie kontroly, riskoval obvinenie z generalizovania alebo rasizmu. Táto zdržanlivosť vytvorila ideálne podmienky na systematické zneužívanie štátnych dotácií.
Medzitým sa do vyšetrovania zapojil aj Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI), keďže ide o organizovanú trestnú činnosť. A prezident Donald Trump nariadil zmrazenie všetkých dotácií pre centrá starostlivosti o deti v Minnesote.
Z politického hľadiska spadá tento prípad pod demokrata Tima Walza. Ten je od roku 2019 guvernérom Minnesoty a v roku 2024 dokonca kandidoval spolu s Kamalou Harrisovou na viceprezidenta Spojených štátov. Jeho zlaté časy sú však zrejme preč. Walz oznámil – pravdepodobne v reakcii na tieto škandály –, že nebude opäť kandidovať na guvernéra.
Časový rozmer tohto rozširujúceho sa škandálu zásadne ovplyvňuje jeho politický odkaz. On a jeho administratíva musia naďalej vysvetľovať, ako je možné, že v priebehu pár rokov bolo na podporu denných centier pre deti vynaložených sto miliónov dolárov bez toho, že by úrady zistili, že tam v podstate žiadne deti nie sú.
Navyše kauza je o to závažnejšia, že prípad Minnesoty nie je zďaleka bezprecedentný. Štruktúra podvodu je medzinárodne rozpoznateľná.
Škandál okolo sociálnych hotelov v Berlíne
V Nemecku sa dostal do povedomia verejnosti najmä Berlín. Aj tu sú v centre pozornosti štátne finančné prostriedky, migrácia a organizované podvody so štátnymi dotáciami. V takzvaných sociálnych hoteloch údajne prevádzkovatelia inkasovali príspevky na ubytovanie utečencov, hoci tam nahlásené osoby v skutočnosti nebývali alebo ich počet nezodpovedal uvedenému počtu. V poštových schránkach sa nachádzali dlhé zoznamy mien, za dverami však nikto nebol.
Aj v Berlíne hrajú ústrednú úlohu Somálčania. Pracujú na základe deľby práce, sú oboznámení s administratívnymi postupmi a systematicky využívajú nejednotu systémov – najmä medzery medzi registrom obyvateľov, sociálnymi úradmi a prevádzkovateľmi ubytovacích zariadení. Systém fakturovania na takéto podvody naozaj láka. Za každú nahlásenú osobu totiž prevádzkovatelia ubytovacích zariadení dostávajú pevné denné sadzby. Čím vyšší je počet na papieri, tým vyššie sú dotácie. No neuskutočňuje sa žiadna celoplošná kontrola.
K tomu sa pridáva ďalší problém, ktorý je v Nemecku známy už roky: podvody s rodinnými prídavkami. Opakovane sa odhaľujú prípady, v ktorých ľudia žiadajú alebo poberajú príspevky na deti, ktoré úrady nemôžu nájsť alebo ktoré sa trvalo zdržiavajú v zahraničí. A paradoxom je, že aj v tomto prípade sa nadpriemerne často objavujú Somálčania ako žiadatelia alebo organizátori, ktorí cielene využívajú zložitosť cezhraničných registračných systémov aj medzi jednotlivými spolkovými krajinami.
Rakúsko: známy problém, ktorý nebol nikdy vyriešený
Problematický jav však nie je v žiadnom prípade obmedzený na Nemecko. Týka sa aj Rakúska. Už v roku 2017 uverejnil tamojší Účtovný dvor [obdoba Najvyššieho kontrolného úradu SR, pozn. red.] podrobnú správu o rodinných prídavkoch, v ktorej boli zaznamenané závažné nedostatky v kontrole. Kritizované bolo okrem iného chýbajúce porovnávanie so zahraničnými registrami, nedostatočné overovanie skutočného pobytu detí, ako aj vysoká závislosť úradov od neoveriteľných informácií, ktoré poskytli samotní žiadatelia.
Problém sa obzvlášť jasne prejavil vo Viedni. Tam sa koncentruje nielen veľká časť prisťahovalcov, ale aj administratívne štruktúry, ktoré sú zodpovedné za úradné spracovanie rodinných prídavkov. Účtovný dvor zistil, že dávky boli vyplácané niekedy celé roky bez overenia, či deti skutočne žili na území krajiny alebo či vôbec existovali. Ak úrady požadovali vrátenie dávok, stalo sa tak neskoro alebo vôbec, pričom trestné stíhanie za podvod bolo skôr výnimkou.
Napriek jasnej kritike a konkrétnym odporúčaným reformám sa v oblasti štrukturálnej zraniteľnosti zmenilo len málo. Úrady a médiá aj roky po správe Účtovného dvora pravidelne informujú o prípadoch podvodov s rodinnými prídavkami, pri ktorých deti žijú v zahraničí, sú viackrát nahlásené alebo sa vyhýbajú akejkoľvek kontrole zo strany orgánov. Obzvlášť často sa to týka rodín, ktorých členovia majú rôzne občianstva, ktoré si často menia bydlisko, či takých, ktoré majú úzke rodinné väzby v zahraničí.
Paralela s Minnesotou a Berlínom je zrejmá. Aj v Rakúsku existuje systém založený na dôvere a formálnej registrácii, nie na priebežnej podrobnej kontrole skutočných pomerov. Kto pozná tieto slabiny a cielene ich využíva, môže dlhý čas poberať dávky bez toho, aby štát účinne zasiahol.
Švédsko: Somálčania, Moslimské bratstvo a mastná kauza
Obzvlášť kontroverzný je aj prípad vo Švédsku. Vyšetrovanie a investigatíva jednej z najväčších švédskych mediálnych spoločností – novín Expressen – odhalili systematické zneužívanie dotácií, ktoré ďaleko presahuje individuálne podvody. Z verejných rozpočtov na vzdelávanie a sociálne veci údajne uniklo viac ako sto miliónov eur, čo je v prepočte viac než miliarda švédskych korún.
Negatívne svetlo opäť dopadá na Somálčanov, medzi nimi aj viacerých imámov [hlavný duchovný vodca lokálnej náboženskej obce, pozn. red.] s údajným prepojením na radikálne hnutie Moslimské bratstvo. Tí prevádzkovali súkromné a materské školy, ktoré dostávali štátne dotácie prostredníctvom švédskeho systému poukazov na vzdelávanie. Podľa novín manipulovali s počtom žiakov, pričom služby sa poskytovali len čiastočne alebo vôbec a finančné prostriedky sa systematicky odčerpávali.
Z investigatívy vyplýva, že časť prostriedkov putovala do zahraničia, okrem iného na Maltu a do Somálska, kde boli investované napríklad aj do prevádzky sexklubov.
Obzvlášť závažný je prípad bývalého švédskeho poslanca Abdirizaka Waberiho. Ten je obvinený z toho, že prostredníctvom fiktívnych IT faktúr odklonil približne dvanásť miliónov švédskych korún (1,1 milióna eur), aby z nich financoval luxusné pobyty, sexkluby v Thajsku a islamistickú stranu v Somálsku.
Kľúčovými aktérmi v kauze sú viacerí imámovia, ktorých Švédska bezpečnostná služba (SÄPO) už v roku 2019 klasifikovala ako ohrozenie národnej bezpečnosti. Patria medzi nich aj Abo Raad, Abdel Nasser El Nadi a Hussein al-Jibury. Podľa vyšetrovacích spisov boli tieto osoby zapojené do zriaďovateľských organizácií, ktoré len formálne prevádzkovali niektoré školy a predškolské zariadenia. Tie potom odovzdávali značné sumy peňazí súkromným príjemcom a extrémistickým skupinám.
Medzičasom bolo mnoho z týchto zariadení zatvorených. Čiastočne preto, že sa tam preukázateľne vyučoval extrémistický islamský obsah, a čiastočne pre obvinenia z ekonomickej trestnej činnosti – švédski vyšetrovatelia to sami označili ako „metódu Al Capone“, keďže nakoniec to nebol islamský radikalizmus, ale daňové a účtovné podvody, ktoré poskytli právny základ na zastavenie činnosti škôl a ich prevádzkovateľov.
Škoda sa v tomto prípade zduplikovala. Tamojší prokurátor Henric Fagher hovoril o „dvojitej strate pre spoločnosť“ – finančnej, ale aj bezpečnostnej. Daňové prostriedky, ktoré boli určené na vzdelávanie švédskych detí, financovali nielen luxusný život a sexkluby, ale aj radikálne islamistické štruktúry v krajine i za jej hranicami.
Švédsky prípad tak podčiarkuje, kam môžu viesť nedostatočne kontrolované dotačné schémy pri rozvoľnenej migračnej politike. Najmä ak narazia na dobre organizované siete, ktoré spájajú ideologické, rodinné a ekonomické záujmy.
Nie je to náhoda, ale medzinárodný vzor
Minnesota, Berlín, Viedeň, Švédsko. Rôzne krajiny, rôzne programy, rovnaká logika. Štátne dávky sa vyplácajú na základe formálnych a neoverených údajov. Skutočné poskytovanie dávok sa zriedka kontroluje. Sieť (nielen) Somálčanov pozná a systematicky, na základe deľby práce a s cezhraničnou podporou využíva každú medzeru v systéme štedrých sociálnych štátov.
Migrácia pritom nie je príčinou tejto novej formy organizovaného zločinu, no vytvára naň vhodné podmienky.
Nové programy vznikajú pod politickým a „morálnym“ nátlakom. Akákoľvek kritika zneužívania sociálnych dávok a dotácií migrantami a utečencami sa rýchlo považuje za citlivú a okamžite vyvoláva obvinenia zo xenofóbie. A to zo strany súkromných osôb, ale aj politických aktérov. Práve tieto klapky na očiach bránia včasným nápravám a zneužívaniu systému.
Pri všetkých týchto škandáloch po celom svete je nápadná aj úloha etablovaných alebo štátnych médií. V podstate vo všetkých prípadoch rozhodujúce informácie nepochádzali z redakcií takzvaných mainstreamových médií, ale od jednotlivcov alebo externej investigatívy nezávislých novinárov či aktivistov. Až keď už nebolo možné ignorovať množiace sa materiály, nasledovalo širšie mediálne pokrytie.
Sociálny podvod v Minnesote, ktorý nedávno vyplával na povrch, je preto viac ako regionálny škandál. Ide o lekciu. Ukazuje, čo sa stane, keď štáty rozdeľujú miliardy bez poriadnej kontroly – a keď jasne identifikovateľné siete cielene využívajú tieto slepé miesta. Cena za to je vysoká. A platia ju tí, ktorí skutočne závisia od fungujúcej štátnej pomoci.
Pôvodný text bol publikovaný na webe rakúskeho sesterského denníka Statement.