Debata sa niesla v znamení zahraničnopolitického napätia, sporov o smerovanie Európskej únie, ale aj domácich tém, ktoré v uplynulých mesiacoch polarizovali slovenskú politickú scénu.
Obaja politici sa zhodli, že svet vstupuje do turbulentného obdobia, no ich pohľad na úlohu Slovenska, Európskej únie alebo vlády Roberta Fica (Smer) sa zásadne líši.
Únos Madura a Grónsko
Jednou z hlavných tém bola správa o únose venezuelského prezidenta Nicolása Madura Spojenými štátmi americkými, ako aj vyhrážky možného pričlenenia Grónska k USA.
Podľa Rašiho ide o jasné porušenie medzinárodného práva, a to bez ohľadu na charakter režimu vo Venezuele. „Takéto konanie môže vytvoriť mimoriadne nebezpečný precedens,“ upozornil.
Zároveň zdôraznil, že situácia odhaľuje slabosť Európskej únie, ktorá podľa neho nie je schopná vystupovať ako rovnocenný partner svetových mocností. „EÚ dnes nedokáže bojovať sama za seba. Ak nebude silná, v tomto svete sa jednoducho stratí,“ vyhlásil.
Ako príklady krokov, ktorými sa Únia podľa neho oslabila, uviedol Green Deal alebo systém emisných povoleniek ETS, ktoré znižujú konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.
Michal Šimečka sa na situáciu pozeral ešte kritickejšie. Podľa neho jazyk a správanie Donalda Trumpa signalizujú návrat do sveta, v ktorom prestávajú platiť pravidlá a nahrádzajú ich „zákony džungle“. „Je to zlá správa pre Slovensko. Aj keď za Madurom nikto nebude plakať, spôsob, akým sa to udialo, je neprijateľný a v rozpore s právom,“ povedal.
Šimečka upozornil, že Slovensko ako malá krajina nemá inú možnosť, ako sa opierať o silných spojencov. Tou hlavnou kotvou má byť podľa neho Európska únia, ktorú však vláda Roberta Fica systematicky oslabuje. „Ak by si USA vzali Grónsko, môže to znamenať koniec NATO,“ varoval líder PS.
Slovensko, Ukrajina a izolácia v Európe
V debate zaznela aj otázka vojny na Ukrajine a postavenia Slovenska v rámci európskych rokovaní. Raši uviedol, že Slovensko bude súčasťou takzvanej koalície ochotných, no iba za podmienky, že nepôjde o vyslanie vojakov na Ukrajinu.
Dodal, že Európska únia by nezvládla sankcie voči USA, ak by sa rozhodla reagovať na ich kroky tvrdšie.
Šimečka naopak poukázal na fakt, že 35 európskych krajín spolu s USA a Kanadou rokovalo o pomoci Ukrajine bez účasti Slovenska a Maďarska. „Slovensko dnes nikto neberie k stolu,“ konštatoval. Ruského prezidenta Vladimira Putina označil za imperialistu, ktorý vedie agresívnu politiku a zabíja tisíce civilistov.
Energetická dohoda s USA
Ďalšou témou bola plánovaná zmluva so Spojenými štátmi o energetickej spolupráci a dostavbe jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
Raši dohodu obhajoval ako krok k energetickej bezpečnosti Slovenska. „Ide o diverzifikáciu zdrojov a túto hospodársku dohodu dotiahneme,“ vyhlásil s tým, že Slovensko má podporu aj od susedných krajín, ako sú Maďarsko, Rakúsko, Poľsko a Česko.
Šimečka však vláde vyčítal netransparentnosť. Podľa neho si premiér Fico ide s Donaldom Trumpom „urobiť fotku“ a následne priamo pridelí zákazku americkej firme bez výberového konania.
„Na jednej strane premiér kritizuje USA za porušovanie práva, na druhej strane tvrdí, že v tomto prípade nemôže urobiť nič. To je farizejstvo,“ povedal Šimečka a zdôraznil, že PS by presadzovalo transparentný tender.
Benešove dekréty a zmeny v Trestnom zákone
Veľké emócie vyvolala aj diskusia o novele Trestného zákona, ktorá súvisí s Benešovými dekrétmi. Raši kritizoval Progresívne Slovensko za to, že po rokoch relatívne pokojnej situácie otvorilo tému, ktorá sa podľa neho stala súčasťou vnútropolitického boja v Maďarsku.
„To, čo ste spôsobili na juhu Slovenska, znamenalo paniku a rozruch,“ odkázal PS. Raši zároveň citoval vyjadrenie maďarského opozičného politika Pétera Magyára, ktorý v nadväznosti na otváranie dekrétov označil Slovensko za Felvídek. Predseda PS však ani na opakované otázky moderátora k tejto téme nedokázal reagovať.
Šimečka odmietol, že by PS situáciu eskalovalo. Zdôraznil, že jeho hnutie za novelu nehlasovalo a že vláda schválila „najväčší diskriminačný a protimaďarský zákon v novodobej histórii“.
Podľa neho PS len žiadalo, aby sa Benešove dekréty prestali používať ako argument v konfiškačných procesoch. „Našou snahou bolo túto tému uzavrieť, nie otvoriť,“ dodal.
Päťročné komunálne mandáty
V oblasti ústavných zmien Raši informoval, že otázku predĺženia volebného obdobia v samosprávach konzultoval so zástupcami krajov a obcí. Tí podľa neho žiadajú, aby sa päťročný mandát zaviedol až od ďalšieho volebného obdobia. „Voľby do samospráv budú v októbri tohto roku,“ uistil.
Zároveň odmietol, že by uvažovali o predĺžení mandátu poslancov parlamentu.
Šimečka nevylúčil podporu takejto zmeny, no zdôraznil, že nejde o najpálčivejší problém Slovenska. „Sme pripravení diskutovať, ale krajina má dnes aj urgentnejšie výzvy,“ poznamenal.
Debata sa dotkla aj budúcnosti prezidenta Petra Pellegriniho. Raši ho označil za rešpektovaného a kvalitného prezidenta a zmierňoval vyjadrenia Smeru, ktorý avizoval, že ho nepodporí v ďalších voľbách.
Odmietol, že by vláda chcela rušiť Úrad pre verejné obstarávanie, hoci priznal diskusiu o zefektívnení kontrolných mechanizmov.
Šimečka však vidí situáciu inak. Progresívne Slovensko si podľa neho nevie predstaviť podporu Pellegriniho, ktorý sa podľa PS správa príliš ústretovo voči vládnej koalícii. Zrušenie úradu považuje za pokus ovládnuť ďalšiu nezávislú inštitúciu.
Záver relácie patril politickej kultúre. Šimečka vyhlásil, že PS sa správa slušne, jeho poslanci sa nebijú a nechodia do práce pod vplyvom alkoholu.
Raši naopak kritizoval opozičné hnutie za „detinské prejavy“, konkrétne za pískanie na poslednej schôdzi parlamentu. Podľa neho je potrebné zmeniť rokovací poriadok, aby sa podobným situáciám zabránilo.