Od pondelka 19. januára sa začína ďalší ročník Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose. V rámci druhého dňa vystúpi s príhovorom aj prezident USA Donald Trump, podľa predbežných odhadov pôjde o najsledovanejší panel celého fóra.
Okrem šéfa Bieleho domu vystúpia aj niekoľkí európski a islamskí lídri, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron, šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová, marocký premiér Azíz Achanúš, katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán al-Thání, no aj technologickí priekopníci, ako šéf Microsoftu Satya Nadella, riaditeľ čipového impéria Nvidia Jensen Huang či šéf Palantiru Alex Karp.
Zverejnený line-up obsahuje aj niekoľko často sa opakujúcich mien, ako nórsky expremiér Børge Brende (nástupca Klausa Schwaba na čele WEF), šéf investičného gigantu BlackRock Larry Fink, analytik britského denníka Financial Times Gideon Rachman či britský exminister zahraničia David Miliband. K nim možno pripočítať aj dve dámy z finančného sektora: riaditeľku Medzinárodného menového fondu Kristallinu Georgievovú a šéfku ECB Christine Lagardovú.
Fórum, ktoré Schwab založil v roku 1971 a z ktorého odišiel po sérii káuz v apríli 2025, zverejnilo pár dní pred Trumpovým vystúpením Správu o globálnych rizikách v roku 2026. Je preto pravdepodobné, že sa americký „ašpirant na cisársky trón“ bude venovať aj súpisu hrozieb, ktoré globalistická elita považuje za najvýraznejšie.
Vládcovia sveta očakávajú zhoršenie
Správa WEF priblížila, že v rámci odpovedí respondentov rastú obavy z budúcnosti, a to priamoúmerne k tomu, ako rastie sledované obdobie. „Zistili sme, že 50 percent opýtaných lídrov a odborníkov predpokladá turbulentný alebo búrlivý vývoj v najbližších dvoch rokoch, pričom tento podiel vzrastie na 57 percent v priebehu nasledujúcich desiatich rokov,“ vysvetlilo fórum v úvode.
Ako spresnila jeho výkonná riaditeľka Saadia Zahidiová, fórum sa venovalo 33 rizikám, ktoré respondenti radili podľa naliehavosti. Najvýraznejším rizikom je vraj „geoekonomický konflikt“, čo je kategória, do ktorej patria obchodné vojny, sankcie a pestovanie „strategickej rivality“ v súkromnom sektore.
Do tejto kategórie nepatrí vojna (otvorená, asymetrická či hybridná), čo vidno na riziku, ktoré respondenti umiestnili na druhé miesto: ozbrojený konflikt na úrovni štátov.
Zahidiová podotkla, že „hrozba“ environmentálneho charakteru sa z roka na rok posúva nižšie, a teda „lídri a odborníci“ ju zrejme považujú za čoraz menšie riziko (hoci len v krátkodobom horizonte). V dvojročnom horizonte sú, naopak, druhou najväčšou hrozbou „misinformácie, dezinformácie“, zatiaľ čo v desaťročnom horizonte sú všetky tri prvé hrozby environmentálneho charakteru.
Medzi ekonomické faktory, ktoré oproti predošlým edíciám najrýchlejšie vzrástli, patria inflácia, hospodárska recesia či prasknutie niektorej trhovej bubliny. Osobitnou kategóriou je možnosť narušenia kritickej infraštruktúry – čo má zrejme spojitosť s vojnami na Ukrajine či v Pásme Gazy.
Začiatok nového štvrťstoročia opísala pakistanská analytička ako obdobie, v ktorom „dochádza k preformovaniu aliancií a testovaniu odolnosti trhov a inštitúcií, ktoré vznikli na konferencii v Bretton Woods v roku 1944“.
Na celom svete sa bez rozdielu posilňuje protekcionizmus, a to až do tej miery, že sa začínajú stierať hranice medzi verejným a súkromným sektorom. Jedným z procesov, ktoré Zahadiová rozpoznala, je „aktívny vplyv vlád na kritické dodávateľské reťazce“.
„Až 68 percent respondentov opisuje globálne politické prostredie v nasledujúcich desiatich rokoch ako ‚multipolárny alebo fragmentovaný poriadok, v ktorom stredné a veľké mocnosti súťažia, stanovujú a presadzujú regionálne pravidlá a normy‘, čo predstavuje nárast o štyri percentuálne body v porovnaní s minulým rokom,“ prízvukuje sa v správe.
„Iba šesť percent respondentov očakáva oživenie predchádzajúceho unipolárneho medzinárodného poriadku založeného na pravidlách,“ pokračuje fórum s použitím bežnej globalistickej rétoriky.
Príčiny rozkladu svetového poriadku
Desiatky rizík, ktorých zhmotnenie v najbližších desiatich rokoch očakávajú reprezentanti politiky, ekonomiky či dokonca žurnalistiky, majú spoločný základ. Zahadiová a jej analytický tím definovali štvoricu „štrukturálnych síl“, teda stabilných podmienok, ktoré vplývajú na vývoj týchto kríz.
Tie majú podľa fóra „naďalej konvergovať a zrýchľovať sa“, čo znamená, že ich prienik bude čoraz výraznejší. Už v správe o globálnych rizikách z roku 2024 definovali štyri takéto sily: sú to technologická akcelerácia, geostrategické zmeny, klimatické zmeny a demografická bifurkácia.
Prvé tri menované sú definovateľné jednoducho – zrýchľovanie technologického vývoja a jeho odvrátená stránka sú dokonca uvedené ako samostatné riziko „nežiaduci vývoj AI“. Zmeny v mocenskej rovnováhe medzi novými superveľmocami sú takisto predpokladateľné, rovnako ako pokračovanie znečisťovania či odlesňovania. To, čo je „demografická bifurkácia“, si však zaslúži širšie vysvetlenie.
V matematickej vede je bifurkácia proces, v rámci ktorého sa systém delí na dve časti, následne sa každá rozdelí opäť na dve časti a tak do nekonečna. V demografii však ide o citeľnejší problém, v rámci ktorého na jednej strane stoja štáty so starnúcou populáciou oproti tým, ktorých prírastok sa zrýchľuje.
Tento vývoj stojí za ohrozením sociálnych systémov (ľudovo povedané, keď „nebude mať kto robiť na dôchodky“), migráciou (v tomto prípade za pracovnými príležitosťami) a následným rozkladom sociálnej súdržnosti a rastom spoločenskej nedôvery.
Efekt otvárania demografických nožníc sa tak podpíše na zrýchľovaní migrácie, hrozí možnosť nahradenia domáceho obyvateľstva najmä v Európe a Severnej Amerike. Každá krajina je v podstate systém, ktorý na svoje fungovanie potrebuje stabilný počet obyvateľov – preto budú štáty globálneho Severu v konečnom dôsledku otvorené systematickej migrácii.
Všetky tieto štrukturálne sily sa prejavujú rôznymi spôsobmi a tieto prejavy chápe svetové fórum ako samostatné „riziká“ definované v prvej kapitole správy.
Veľká šestka
Okrem opisu týchto štrukturálnych síl, ktoré majú byť v najbližšej dekáde prítomné celosvetovo, poňalo fórum výskum vyššie spomenutých rizík pomerne originálne. Viaceré riziká totiž zaradilo podľa vnútorných súvislostí do úzkeho počtu kategórií, ktoré sa snaží opísať v celistvosti.
WEF sa preto pripravuje na šesť rizík, pred ktorými budú v najbližšom desaťročí stáť všetci svetoví hráči. Sú to multipolarita bez multilateralizmu, hodnoty vo vojne, hospodárske zúčtovanie, infraštruktúra v ohrození, kvantové skoky a AI ako celok.
Vznik nových geopolitických blokov bude mať za následok „úpadok medzinárodného poriadku založeného na pravidlách“, čo podľa fóra vyústi do množenia cezhraničných konfliktov či obchodných vojen.
To odvráti pozornosť politických predstaviteľov od „globálnych výziev“. Multipolárny svet bez spolupráce, napríklad formou OSN, nebude schopný reagovať na krízy spôsobené „klimatickou zmenou“ či „nežiaducimi efektmi“ umelej inteligencie.
Spoločenská polarizácia prevedie konflikt medzi blokmi do bežnej medziľudskej úrovne, pričom budú ľudia akoby na barikádach pri témach ako „amerikanizmus“, „rusofília“, „zelená transformácia“ či prístup k migrantom a ich sociálna inklúzia.
Tento narastajúci vnútrospoločenský konflikt bude podnecovať aj kríza, ktorú fórum označilo termínom „hospodárske zúčtovanie“. Život na dlh, rastúce deficity ekonomicky vyspelých krajín a všadeprítomná hrozba praskania bublín ako v roku 2008 budú problémy, ktorým v nasledujúcej dekáde budú čeliť všetci.
Kríza neobíde ani „zastaranú“ infraštruktúru, ktorá je vo vyspelých štátoch považovaná za samozrejmosť. Napriek tomu, že Američania či Slováci majú v zástrčkách stále elektrinu a v rúrach vodu a plyn, samozrejmosť to nie je – lídri sa preto budú musieť sústrediť aj na takú banálnu vec, akou je údržba v sieťových odvetviach.
Osobitnou kapitolou v časti infraštruktúry je aj fakt, že tá sa čoraz častejšie stáva terčom vojenských akcií, ako vidno vo vojne na Ukrajine. Práve Ukrajinci sú vystavení jednej z najkrutejších zím od začiatku vojny v roku 2022, pričom už na jeseň roku 2025 zaznamenávali výpadky elektriny v rozsahu až 20 hodín denne.
Časť Kvantové skoky hovorí o hrozbách, ktoré vyplývajú zo stále sa zrýchľujúceho vývoja umelej inteligencie a príbuzných technológií, čo „potenciálne transformuje riziká pre kryptografiu“ a zároveň „zvýši ekonomickú a obchodnú nerovnováhu“.
AI ako celok je podľa fóra rizikom už len preto, že jej „využitie na pracovných trhoch“ je ohrozením zamestnanosti, hoci táto technológia v sebe nesie aj riziko takzvaného misalignmentu.
Tento misalignment či nesúlad je stav, v ktorom model umelej inteligencie generuje iné výstupy, než od neho vyžadujú ľudskí pracovníci. S tým súvisí známy myšlienkový experiment, v ktorom „najväčšou hrozbou pre ľudstvo je samotné ľudstvo“ – čo môže vyústiť do scenára podobného filmovej sérii Terminátor.
Už v prvej téme vidno akési kopnutie do Donalda Trumpa. „V najhoršom prípade by vlády mohli uvaliť clá nielen na tie krajiny či bloky, ktoré uvalili clá na ne, ale na všetkých obchodných partnerov,“ píše fórum. Nepriamo tak odkazuje na Trumpov deň oslobodenia, počas ktorého uvalil „recipročné“ clá na väčšinu krajín sveta.
„Takéto plošné clá by globálne viedli k podstatnému poklesu svetového obchodu,“ varuje.
Clá sú však len na začiatku „geoekonomickej konfrontácie“. Dôležitým faktorom straty dôvery vo svetový obchod je aj oslabenie Svetovej obchodnej organizácie, ktorá podľa Američanov pracuje v prospech záujmov Číny a ktorej odvolací orgán je od roku 2019 nefunkčný.
„Zároveň krajiny G20 čoraz širšie implementujú politiky kontroly investícií. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sú motivované skôr úvahami o strategickom preorientovaní a národnej bezpečnosti,“ podotýka fórum. Nové superveľmoci, teda USA a Čína, by mohli menšie štáty nútiť k „poslušnosti“ systémom sankcií, aké aplikuje Západ voči Rusku.
„Počet odvetví, ktoré sa považujú za ‚strategické‘ pre národnú bezpečnosť a ktoré sú ovplyvnené sankciami vrátane kontrol vývozu a zákazov investícií, stúpa,“ varuje fórum s tým, že do týchto odvetví už patria „umelá inteligencia, čipy, biotechnológie, kvantová technológia, drony a vzácne zeminy“.
Na tento rozsiahly výpočet bude musieť Trump reagovať. Od šikovne skrytej kritiky ciel a sankcií až po podporu spoločenskej polarizácie sú to najmä on a jeho protivníci, kto by sa mal od údajného spôsobovania týchto kríz dištancovať – alebo by mal vysvetliť, prečo sú prospešné pre jeho voličov.