Grónska ministerka zahraničia Vivian Motzfeldtová by rada rokovala s Američanmi separátne, bez prítomnosti jej dánskeho náprotivku. Donaldovi Trumpovi sa tak darí vrážať klin medzi Grónsko a Dánsko, uviedol cez víkend denník Financial Times.
Pravdepodobnosť získania Grónska administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa tak, zdá sa, naďalej stúpa, čo sa tento týždeň zrejme prejaví aj na burzách. Tie však dianie okolo Grónska zahŕňali do cien akcií už v uplynulých dňoch, a to najmä po zásahu USA vo Venezuele.
Dôležité ložisko vzácnych zemín Tanbreez
Z čoraz zreteľnejších nárokov, ktoré si robí na Grónsko Trumpova administratíva, prosperujú napríklad akcionári amerického ťažiara kovov vzácnych zemín Critical Metals, ktorý vlastní náleziská Tanbreez v južnom Grónsku. Akcie tejto firmy sa od začiatku mesiaca zhodnotili už o 116 percent. Tanbreez patrí k najväčším ložiskám kovov vzácnych zemín na svete.
Výrazný tohtoročný nárast cien akcií Critical Metals súvisí práve s čoraz zrejmejším plánom Trumpovej administratívy získať Grónsko. Ale aj s obmedzením vývozov kovov vzácnych zemín z Číny do Japonska po tom, ako krajina vychádzajúceho slnka nevylúčila možný vojenský zásah na obranu Taiwanu.
Peking tiež dáva zreteľne najavo nevôľu so zásahom Spojených štátov vo Venezuele. Pre investorov je to ďalšia pripomienka toho, že Čína môže celkom svojvoľne, ako výraz svojej nevôle s touto situáciou, priškrcovať vlastný vývoz kovov vzácnych zemín, v ktorých produkcii celosvetovo dominuje.
S každým čínskym „znepokojením“ či „šokom“ zo súčasného vývoja stúpajú na cene náleziská ležiace mimo územia Číny, ako je práve grónsky Tanbreez, a stúpa aj motivácia Trumpovej administratívy získať ho a plne vyťažovať.
Sledujte najmä škandinávske zbrojovky
Z diania okolo Grónska by mohli profitovať najmä škandinávske zbrojovky, ako je nórsky Kongsberg (tohtoročný nárast o 15 percent) alebo švédsky Saab (tohtoročný nárast o 27 percent). Ich geografická blízkosť Grónsku je dodatočnou výhodou oproti ďalším európskym zbrojovkám, ktorých akcie by tento rok tiež mohli rásť na cene, a to predovšetkým pre zostrenú Trumpovu rétoriku (a čoskoro možno aj činy) voči Európe.
Americká finančná spoločnosť Morningstar prognózuje, že akcie európskych zbrojoviek, ktoré analyticky pokrýva, sa tento rok zhodnotia priemerne o pätinu aj napriek výraznému rastu v uplynulých rokoch.
Pre európske zbrojovky môže byť vodou na mlyn aj Trumpovo obmedzenie spätných odkupov vlastných akcií a výplaty dividend amerických zbrojoviek z minulého týždňa. Americký prezident si myslí, že početné americké zbrojovky vyrábajú príliš pomaly, pretože málo investujú. Podľa jeho názoru až príliš veľa svojich voľných peňazí dávajú investorom v podobe dividend alebo nimi voľne šponujú ceny svojich akcií.
Ak by boli takéto „záhaľčivé“, ťažko sa bude uskutočňovať Trumpov plán vytvoriť „armádu snov“ a v roku 2027 zvýšiť americké verejné výdavky na zbrojenie o viac ako polovicu, čo len na porovnanie predstavuje zhruba 15-násobok štátneho rozpočtu Českej republiky. Samozrejme, takýto plán sa dá naplniť iba podporou akcií najmä amerických zbrojoviek, ale sprostredkovane aj tých európskych.
Trumpovo obmedzenie spätných odkupov a dividend však na druhej strane môže v očiach medzinárodných investorov urobiť z amerických zbrojárskych akcií menej žiadaný artikel v porovnaní s akciami európskych, ale aj ázijských zbrojoviek.
Pokiaľ český holding Czechoslovak Group [aj s výraznou slovenskou stopou, pozn. red.] v nadchádzajúcom týždni vskutku vstúpi na amsterdamskú burzu, ťažko si mohol priať príhodnejší čas na takýto zásadný krok.
Primárny úpis akcií by mohol český zbrojár začať už tento týždeň, informovala agentúra Bloomberg. Upísanie akcií na amsterdamskej burze môže umožniť vznik najväčšej českej burzovo obchodovanej firmy, hoci sa zatiaľ zdá, že trhové ohodnotenie zbrojárskej skupiny nebude stačiť na doterajšiu jednotku ČEZ. Ten má teraz trhovú hodnotu viac ako 30 miliárd eur. Investori podľa Bloombergu vidia ocenenie Czechoslovak Group po vstupe na burzu zrejme na zhruba 26,5 miliardy eur.
Geopolitické napätie a zlato
Ostatne toho, že ich Trump môže pripojiť k USA, napríklad aj vojenskou cestou, sa v rastúcej miere obávajú aj Kanaďania.
Pre investorov z toho plynie ešte niečo. Tradičné rozdelenie investičného portfólia na akcie a dlhopisy v pomere 60 : 40 je podľa Morgan Stanley teraz už prekonané. Americká banka očakáva ďalšie citeľné znehodnocovanie kúpnej sily papierových peňazí, preto ako základné odporúča delenie 60 : 20 : 20 – na akcie, dlhopisy a po novom aj reálne aktíva typu zlata.
Napríklad práve zlato a podobné aktíva majú v nadchádzajúcom období ťažiť z geopolitického napätia, narastajúceho dlhu štátov – nielen pre zbrojenie – a z narušenia nezávislosti centrálnych bánk na čele s tou americkou.
Pritom špecificky v prípade zlata sa pridáva aj faktor jeho pokračujúcich rozsiahlych nákupov centrálnymi bankami typu čínskej, ktoré sa v rámci stupňujúceho geopolitického napätia snažia znižovať držbu dolárových aktív a nahrádzať ich trebárs práve zlatom.
Znehodnocovanie kúpnej sily papierových peňazí bude v nasledujúcich rokoch pokračovať v zrýchlenom tempe, preto – a pre geopolitické napätie – ďalej porastie cena zlata a ďalších drahých kovov. Vyplýva to z minulotýždňového vyjadrenia najväčšej investičnej spoločnosti sveta – BlackRocku.
Ešte výraznejšie ako samotné drahé kovy by mali stúpať akcie ich ťažiarov, ktoré sú podľa BlackRocku v súčasnosti vzhľadom na ziskovosť najlacnejšie za veľmi dlhý čas.
Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.