Ak sa vám zdá, že je všade pretrumpované, tak sa radšej nepozerajte na rubriku finančných trhov. Kroky Donalda Trumpa dokázali dokonale zatieniť veľtrh spotrebnej elektroniky CES v Las Vegas, ako aj na zverejnenie makroekonomických čísel z amerického trhu práce.
Aj napriek neustálemu uisťovaniu amerického prezidenta to zatiaľ na veľký boom na pracovnom trhu nevyzerá. Decembrové čísla NonFarm Payrolls ukázali, že v USA vzniklo iba 50-tisíc nových pracovných miest mimo poľnohospodárstva. Analytici ich pritom očakávali minimálne 60-tisíc. Ani tieto hodnoty príliš nezodpovedajú predpokladanému výraznému rastu amerického HDP.
Mimochodom, bola zverejnená aj bilancia zahraničného obchodu USA. Práve táto štatistika je pre Trumpovu administratívu kľúčová. Dlhodobo nevyrovnaná obchodná bilancia bola podľa mnohých názorov jednou z hlavných príčin relatívneho chudobnenia Spojených štátov.
Ekonomický obsah hesla MAGA totiž v podstate spočíva v tom, že USA budú viac vyvážať ako dovážať. Trump chce tento stav dosiahnuť dvoma hlavnými nástrojmi: vysokými obchodnými clami a masívnymi investíciami zahraničných firiem priamo na americkej pôde.
Októbrové dáta priniesli veľkú nádej. Obchodný schodok klesol na iba 29,4 miliardy dolárov, čo je najnižšia úroveň od roku 2009. Výsledok výrazne prekonal očakávania analytikov, ktorí počítali so schodkom okolo 58 miliárd dolárov. Tieto čísla naznačujú, že by americké HDP malo zrýchliť rast, pretože sa v USA reálne viac vyrába. Trump to okamžite označil za jasné potvrdenie geniality svojho plánu.
Otázkou však zostáva, či tento výnimočne dobrý výsledok nebol jednorazový – napríklad vďaka mimoriadnemu vývozu drahých kovov. Pokles dovozu totiž možno interpretovať aj ako signál slabšieho domáceho dopytu, čo by bolo skôr negatívne znamenie. Tieto makroekonomické úvahy však dnes nikoho príliš netrápia, pretože všetku pozornosť na seba strhol Trump. Ten v uplynulom týždni rozbehol hneď tri veľké bitky na finančných trhoch.
Prvý zápas: venezuelská ropa
V závere týždňa si Trump pozval na koberček všetkých šéfov amerického ropného priemyslu. Vysvetlil im, že budú musieť investovať viac ako 100 miliárd dolárov do obnovy venezuelskej ťažobnej infraštruktúry. Tento plán však nebudí veľké nadšenie.
Šéf ConocoPhillips pripomenul, že Venezuela stále dlhuje 12 miliárd dolárov za škody spôsobené znárodnením. Šéf Exxonu označil krajinu pri súčasných bezpečnostných podmienkach za neinvestovateľnú.
Trump všetky námietky zmietol zo stola. Biely dom vraj bude sám garantovať bezpečnosť, pretože ju zaistí americká armáda. Toto vyhlásenie môže mať ďalekosiahle dôsledky, pretože naznačuje, že šéf Bieleho domu počíta s priamou vojenskou prítomnosťou v krajine. Ako presne USA plánujú plánujú riadiť Venezuelu na diaľku a zároveň zabezpečiť bezpečnosť amerických inžinierov, zatiaľ zostáva zahalené tajomstvom. V každom prípade na celom biznise vo Venezuele najviac zarobia predovšetkým energetické servisné spoločnosti, ako sú Schlumberger alebo Halliburton, ktoré nebudú musieť investovať vlastný kapitál, ale dodajú technológie, stroje a služby.
Druhý zápas: zbrojný priemysel
Na začiatku minulého týždňa Trump tvrdo kritizoval americké zbrojárske firmy. Namiesto investícií do nových výrobných kapacít v USA si podľa neho vyplácajú tučné dividendy, vykonávajú masívne spätné odkupy akcií a vyplácajú výkonným šéfom nehorázne odmeny. Ak sa situácia nezlepší, Trump pohrozil prísnymi nariadeniami. Tieto slová vyvolali paniku medzi akcionármi a akcie kľúčových hráčov sa výrazne prepadli.
Na druhý deň však prišiel zvrat. Trump požiadal Kongres o zvýšenie obranného rozpočtu na rok 2027 až na 1,5 bilióna dolárov – teda približne o 50 percent viac ako tohtoročných rekordných 901 miliárd dolárov. Amerika si tak vraj zaistí absolútnu vojenskú dominanciu, aspoň čo sa týka výšky výdavkov na armádu. Akcie zbrojárov, samozrejme, obratom zamierili nahor.
Nikomu príliš neprekáža, že nie je jasné, kde USA na taký nárast vezmú peniaze. Položka na obsluhu štátneho dlhu už teraz takmer súperí s výdavkami na obranu a ďalšie masívne zvýšenie rozpočtu Pentagónu tento trend iba posilní.
Tretí zápas: životná úroveň bežných Američanov
Dôsledky Trumpovej zahraničnej a ekonomickej politiky budú predlžovať obdobie nestability, čo nikdy nie je dobré pre bežné obyvateľstvo. Rovnako ako v celom západnom svete aj v USA zostáva veľkým problémom rast nákladov na život. Trump sa rozhodol zasiahnuť aj tu.
Najprv nariadil štátnym agentúram odkúpenie hypotekárnych dlhov za viac ako dvesto miliárd dolárov s cieľom znížiť úroky hypoték, ktoré sa aktuálne pohybujú okolo 6 percent. Kritici tento krok spochybnili s tým, že náklady sú vysoké a efekt obmedzený – úroky by mali klesnúť iba o štvrť percentuálneho bodu.
Prezident USA však nezostal iba pri hypotékach. Veľkým problémom amerického životného štýlu sú kreditné karty s úrokmi 20 až 30 percent. Pre mnohých Američanov je bežné mať niekoľko kariet a dlhy splácať novými dlhmi.
Trump prišiel s nápadom obmedziť úroky na kreditných kartách na 10 percent. To by síce výrazne pomohlo mnohým ľuďom, na druhej strane by to veľmi skomplikovalo život najmenej bonitným klientom. Banky by pri 10-percentných úrokoch museli oveľa prísnejšie posudzovať bonitu, takže mnohí bežní Američania by na úver vôbec nedosiahli.
Toto gesto je prekvapujúce, pretože výrazne odporuje tradičnému republikánskemu pohľadu na voľný trh a obmedzuje trhovú slobodu. Zdá sa, že ide skôr o populistický ťah pred blížiacimi sa voľbami.
V každom prípade tento týždeň v USA štartuje výsledková sezóna za štvrtý štvrťrok 2025. Ako tradične, otvorí ju finančný sektor na čele s gigantmi ako JPMorgan, Goldman Sachs alebo BlackRock. Tak dúfajme, že čísla a tlačové konferencie budú aspoň na chvíľu zaujímavé a umožnia nám venovať sa na okamih niečomu inému ako neustálym nápadom amerického prezidenta.