Eduard Šebo

Na úvod sa priznám, že od vzniku samostatného Slovenska v deväťdesiatych rokoch som považoval vstup novej republiky do EÚ za strategický krok a tiež za postup správnym smerom.

Môj proeurópsky postoj ovplyvnili skôr domáce pomery, ako záujem o účasť Slovenska v geopolitických hrách tej doby. Moje obavy vychádzali z toho, že mladá krajina, hľadajúca svoje miesto pod slnkom bez definovania serióznych dôvodov, prečo sme vznikli, nás môže priviesť do nešťastia.

Dôvody rozdelenia Československa postavené iba na tom, že Bratislava dopláca na Prahu, prípadne že Slovensko žije z českých peňazí, sa predsa nemohli brať celkom vážne a nemohli byť ani dobrým tmelom pre samostatnosť jedných ani druhých.

Rozpad bývalého Sovietskeho zväzu a eufória, že môžeme patriť do klubu najbohatších krajín, úplne zatienili geopolitické riziká rozdelenia niekdajšieho spoločného štátu, pretože podľa dobových názorov sa svet dostal do konečnej podoby a už žiadne zmeny ani nebolo možné očakávať.