Wall Street je ako volebná urna

Európania, ktorí sledujú finančné trhy, väčšinou patria k užšej skupine finančne gramotných ľudí. Vývoj európskych búrz je síce dôležitým signálom kondície ekonomiky, len zriedka sa však stáva širokou politickou témou.

V Spojených štátoch je vzťah medzi politikou a akciovými trhmi oveľa priamejší a čísla to jasne ukazujú. Viac ako 55 percent Američanov vlastní akcie – či už priamo, alebo prostredníctvom dôchodkových fondov. Vo Francúzsku je to zhruba 15 percent populácie. Americké burzy preto nie sú len barometrom ekonomiky, ale aj politickým indikátorom, ktorý zasahuje väčšinu voličov.

Burza ako zrkadlo dôchodkového zabezpečenia

V určitom nadnesenom zmysle možno povedať, že krivka amerických burzových indexov – či už technologického Nasdaqu, alebo priemyselného Dow Jonesu – ukazuje, ako veľmi sa darí v Spojených štátoch dôchodkovej reforme.

Väčšina Američanov totiž vlastní akcie ako formu zabezpečenia v starobe. Wall Street tak už dávno nie je len záležitosťou bohatých investičných skupín, ale je aj barometrom toho, aké dôchodky budú brať zdravotné sestry, hasiči alebo zamestnanci elektrární.

Americký prezident je tak v zajatí Wall Street a dnes už aj Main Street. Všetci od neho očakávajú, že americké trhy porastú. Trump, ktorý chce, aby naňho ľudia spomínali v dobrom a historici ocenili jeho ekonomický prínos pre rozvoj USA, musí nutne brať do úvahy záujmy investorov. Trumpovo heslo Make America Great Again musí v sebe nutne obsahovať aj Make Wall Street Great Again.

Kontradikcia globalizovaného trhu a ekonomického nacionalizmu

Práve tu sa však objavuje zásadná kontradikcia celého systému. Úspech Wall Street a agenda Make America Great Again sa v praxi ukazujú ako ciele, ktoré sa dajú len ťažko zladiť. Politika ekonomického nacionalizmu naráža na realitu amerického akciového trhu, ktorého najväčší víťazi sú hlboko globalizovaní.

Dobrým príkladom je Apple, jedna z najhodnotnejších firiem sveta a zároveň kľúčový pilier amerických akciových indexov. Približne 90 percent iPhonov sa stále vyrába v Číne, a to najmä prostredníctvom dodávateľov ako Foxconn.

Spojené štáty pritom zostávajú pre Apple najdôležitejším trhom: zhruba 40 percent jeho celkových tržieb pochádza práve z Ameriky. Marže Applu sú obrovské. Trhy tlačia na to, aby celý dodávateľský reťazec mohol fungovať ďalej.

Má to však háčik. Amerika sa postupne zbavuje vlastného priemyslu a stáva sa závislou od čínskych manufaktúr. Tie, samozrejme, postupom času tlačia na väčší podiel zo zisku. Tento model sa ukazuje ako neudržateľný. Krátkodobo síce upokojil trhy a vyniesol akcie firiem ako Apple k novým maximám, dlhodobo však upevňuje závislosť Spojených štátov od výrobných kapacít mimo ich kontroly.

Stávka na dlhodobú perspektívu a následná otočka

Šéf Bieleho domu sa rozhodol tento problém aspoň pokúsiť vyriešiť, čo mu slúži ku cti. Urobil na dnešného politika nečakaný krok, keď povýšil dlhodobú perspektívu nad krátkodobú. Pokračovanie v rovnakom mode, teda s veľmi zápornou obchodnou bilanciou zahraničného obchodu, by viedlo len k ďalšiemu ochudobňovaniu USA.

Odhodlal sa preto na radikálne riešenie v podobe Liberation Day (deň oslobodenia), ktorý zaviedol clá na dovážaný tovar. Išlo tak o útok na hlavnú modlu globálneho sveta – na voľný obchod. A práve preto 2. apríla 2025 odštartoval výpredaj na akciových trhoch. V prvej chvíli sa totiž zdalo, že Trump vyhlásil vojnu celej Wall Street v mene bežného Američana, ktorý si chce kupovať predovšetkým americké výrobky.

Prvé dni Trump situáciu ešte zhoršoval tým, že relativizoval prepad amerických finančných trhov. Tvrdé jadro MAGA sa radovalo, že konečne má prezidenta, ktorý je schopný postaviť sa „všemocnej“ Wall Street. Americké indexy strácali dokonca viac než 20 percent od vstupu Donalda Trumpa do Bieleho domu.

Až vo chvíli, keď sa začal rúcať dlhopisový trh – ten je niekoľkonásobne väčší ako trh akciový –, Trump otočil a 9. apríla vyhlásil prestávku v colnej politike. Následne sa rozhodol, že bude rokovať s každým štátom osobitne.

Zároveň vyzval Američanov, že práve prišiel čas na nákup akcií. Kto prezidenta Trumpa poslúchol, ten prišiel k rozprávkovému zhodnoteniu. Index S&P 500 si od svojho dna 9. apríla do konca minulého roka pripísal veľmi slušných 40 percent. Z tohto pohľadu je väčšina investorov veľmi spokojná. Index S&P 500 vykázal za rok prírastok 16,4 percenta, čo sa z pohľadu dlhodobých štatistík dá považovať za veľmi dobrý rok.

Zostáva však otázka, ako hodnotiť Trumpovu otočku 9. apríla. V prvej chvíli to pre mnohých skalných priaznivcov bolo sklamanie. S odstupom času však musíme priznať, že sa mu podarilo vyriešiť zdanlivo neriešiteľnú rovnicu. Zaviedol clá a trhy nakoniec vzrástli.

Prezidentské cykly a výhľad na zvyšok mandátu

Trump tak nemusí byť smutný, že hneď po sto dňoch nevyzeral z pohľadu Wall Street ako úspešný prezident. Naopak, v tej chvíli bol tretím najhorším americkým prezidentom v histórii, pretože trhy oslabili o osem percent. Aj napriek tomuto zlému výsledku však nezložil zbrane. Jeho urputnosť je vlastnosť, ktorú mnohí politickí protivníci aj komentátori stále prehliadajú.

Americkí burzoví obchodníci majú na všetko svoje teórie. Prezidentské cykly nie sú výnimkou. Teória bola vyvinutá v Stock Trader's Almanac. Pracuje so štatistickými číslami, ktoré ukazujú, že druhý prezidentský rok býva pre burzové trhy slabý.

Od roku 1940 si index S&P 500 počas druhého roku prezidentského mandátu v priemere pripisuje 4,2 percenta. Jeho dlhodobý priemerný ročný výnos pritom predstavuje zhruba deväť percent.

Po prvom roku, keď nová administratíva ťaží z optimizmu či očakávania lepších časov, prichádza druhý rok, ktorý dáva priestor na nepopulárne rozhodnutia. Dôležité je vykonať ich na začiatku roka, aby ich vplyv bol čo najmenší pred nadchádzajúcimi midterm voľbami. Po ich skončení sa prezidentský mandát dostáva do druhej polovice, ktorá býva časom hojnosti.

Karty sú teda rozdané. V prípade Trumpa ho čakajú posledné dva roky, počas ktorých môže predovšetkým pracovať na svojom odkaze a imidži pre ďalšie generácie. Z pohľadu historických štatistík nás teda s Trumpom ešte čakajú skôr hojné časy na amerických trhoch.

Prvý rok Trumpovho mandátu sa tak paradoxne ukázal pre trhy úspešný práve vďaka jeho otočke. Nedá sa povedať, že by sa riadil burzou, ale keď sa trhová realita stala príliš silnou, nedokázal ju ignorovať. Táto skúsenosť môže investorov upokojiť: pri výraznej korekcii možno očakávať politickú reakciu, nie však automatickú podporu pri každom poklese.

Téma týždňa