Spotrebiteľské ceny na Slovensku v decembri po prvýkrát v roku 2025 medzimesačne klesli. Na prvý pohľad to znie povzbudivo, no medziročne inflácia napriek tomu mierne zrýchlila. Podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla v decembri 3,8 percenta a priemer za celý rok 2025 sa tak zvýšil na štyri.
Zlacnenie v porovnaní s novembrom však tentoraz nestačilo na to, aby infláciu pribrzdilo. „Medzimesačný pokles cien v decembri bol síce pozitívnou správou, no na medziročnú infláciu nemal tlmiaci účinok,“ vysvetľuje analytik Národnej banky Slovenska Branislav Karmažin.
Dodáva, že rozhodujúci bol vývoj cien potravín. Tie však zlacneli výrazne menej než pred rokom, čo automaticky znamenalo zrýchlenie ich medziročného rastu a spolu s ním aj celej inflácie.
Koncom roka pomohol aj lacnejší benzín
Ceny v decembri medzimesačne klesli o 0,3 percenta, pričom najväčší podiel na tom mali lacnejšie pohonné látky, letecká doprava a potraviny.
Práve potraviny s nealkoholickými nápojmi zaznamenali najvýraznejší pokles v minulom roku – o 0,6 percenta. V porovnaní s decembrom 2024 však išlo o podstatne menej výrazné zlacnenie, čo sa následne premietlo do rýchlejšieho medziročného rastu cien potravín, ktorý sa opäť priblížil k hranici troch percent.
Z dlhodobejšieho pohľadu zostávajú problémom najmä služby. Ich ceny medziročne rástli najrýchlejšie, pričom v reštauráciách a hoteloch sa zdražovanie pohybovalo takmer na úrovni deväť percent.
Hoci jadrová aj čistá inflácia sa v decembri medzimesačne mierne znížili, stále sa držia nad predpandemickým priemerom. To naznačuje, že cenové tlaky v sektore služieb zatiaľ úplne nepoľavujú.
Výraznejšie spomalenie inflácie pritom podľa analytika nemožno očakávať ani na začiatku roka 2026. „V januári očakávame cenový nárast opäť v blízkosti štyroch percent, a to najmä pre rast regulovaných cien energií. V priebehu roka by sa však cenové tlaky mali postupne zmierňovať,“ myslí si analytik centrálnej banky.
Infláciu vlani potiahli služby a nealkoholické nápoje
Okrem dát za posledný kalendárny mesiac vlaňajška priniesli štatistici aj celkové dáta za rok 2025. Priemerná ročná inflácia na Slovensku dosiahla štyri percentá. Oproti roku 2024, keď bola na úrovni 2,8 percenta, ide o citeľné zrýchlenie, zároveň však stále o výrazne miernejšie tempo než v inflačne vypätých rokoch 2022 a 2023.
Ako vyplýva z údajov štatistického úradu, spotrebiteľské ceny rástli v priebehu roka vo všetkých 12 hlavných odboroch spotrebného koša.
Zdražovanie malo pritom pomerne nerovnomerný charakter. Ceny sa zrýchlili v ôsmich odboroch, pričom v piatich z nich – vo vzdelávaní, v reštauráciách a hoteloch, v rozličných tovaroch a službách, pri alkoholických nápojoch s tabakom a v poštách so spojmi – presiahlo tempo rastu päť percent.
Zároveň platí, že v žiadnej kategórii sa inflácia nedostala nad 10 percent.
Najvýraznejšie zrýchlenie rastu cien zaznamenali reštaurácie a hotely, bývanie s energiami, rekreácia s kultúrou a rozličné tovary a služby. Na opačnom konci spektra stálo zdravotníctvo, kde sa tempo rastu cien medziročne spomalilo o viac než štyri percentuálne body.
Služby ako hlavný motor zdražovania
Rok 2025 potvrdil trend, ktorý je zreteľný už dlhšie – infláciu na Slovensku ťahali predovšetkým služby. Najvýraznejšie zdraželi služby v reštauráciách a hoteloch, a to o necelých deväť percent, najmä pre vyššie ceny stravovania.
Silný rast zaznamenali aj rozličné tovary a služby (+6,4 percenta), kde sa do cien premietli najmä drahšie dopravné poistenie a služby osobnej či sociálnej starostlivosti.
„Rast cien bol v minulom roku zvýšený, pričom jedným z kľúčových dôvodov bol nárast dane z pridanej hodnoty, ktorý sa týkal väčšiny tovarov a služieb v ekonomike. Najviditeľnejší bol tento efekt v cenách služieb, ktoré sú už dlhšie obdobie jednoznačným lídrom inflácie,“ vysvetľuje Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne.
Dominantná úloha služieb sa potvrdila aj v závere roka.
Zdražovanie vystrelilo nahor nealko
Ceny potravín a nealkoholických nápojov vzrástli v priemere o 3,1 percenta, čo bolo viac než v roku 2024. Tento nárast však neťahali samotné potraviny – tie zdraželi o necelé dve percentá, čo predstavuje najnižšie tempo od roku 2017.
Výrazným kontrastom boli nealkoholické nápoje, ktorých ceny vyskočili až takmer o 18 percent a stali sa jedným z najsilnejších inflačných impulzov roka. „Tieto významne potlačili práve nealkoholické nápoje, ktorých ceny skokovo vzrástli v dôsledku novej dane z cukru,“ dodáva Horňák.
Naopak, lacnejšie mäso a zelenina pôsobili dezinflačne, a to najmä v druhej polovici roka. Ich vplyv však nestačil vykompenzovať tlak zo strany služieb a regulovaných položiek.
Ceny bývania s energiami vzrástli medziročne o 2,6 percenta. Vývoj v tejto oblasti ovplyvnilo najmä dvojciferné zdraženie vodného, stočného a zberu odpadu. Ceny elektriny a plynu rástli len mierne, do dvoch percent.
„Opätovná regulácia cien energií zabránila prudkému cenovému šoku. Bez nej by ceny plynu či tepla rástli o niekoľko desiatok percent,“ konštatuje.
Podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka mali regulované položky v inflácii špecifickú váhu: „Úpravy cien vodného a stočného a zmeny cenových schém sa postupne premietali do spotrebiteľských cien a posilňovali celkovú infláciu. Ide o administratívny faktor, ktorý krátkodobo zvyšuje infláciu, no len obmedzene odráža reálne prehrievanie ekonomiky.“
Na začiatku roka 2026 by sa aj podľa neho inflácia mala naďalej pohybovať okolo štyroch percent najmä pre vplyv regulovaných cien energií. V priebehu roka by však mala postupne spomaľovať smerom k úrovni okolo 3,5 percenta.
„Inflačné tlaky v službách by sa mali postupne zmierňovať. Cenové prostredie je však stabilnejšie než v predchádzajúcich rokoch, čo vytvára priestor na obnovu reálnych príjmov domácností,“ uzatvára Boháček.