Opatrenie vstúpi do platnosti od 1. februára a zdá sa, že ide o reakciu na pretrvávajúce obchodné napätie medzi USA a EÚ. Zároveň však prezident prekvapil ďalším krokom – clá na dovoz z Grónska plánuje od júna zvýšiť až na 25 percent.
Tento krok podmienil uzavretím dohody o kúpe Grónska, čím oživil tému, ktorá už v minulosti vyvolala kontroverzie.
Trump zdôraznil, že opatrenia zostanú v platnosti dovtedy, kým sa Spojené štáty s Grónskom a Dánskom nedohodnú.
Reakcie dotknutých krajín na seba nenechali dlho čakať
Európski lídri v sobotu jednoznačne odmietli hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý avizoval zavedenie nových ciel voči niektorým európskym spojencom v prípade, že budú naďalej odmietať jeho snahu o prevzatie Grónska.
Varovali pred vážnym poškodením transatlantických vzťahov a zdôraznili potrebu jednotnej, koordinovanej a vecnej reakcie zo strany Európy.
Britský premiér Keir Starmer označil prepojenie obchodných opatrení s bezpečnostnými otázkami za neprijateľné. Hrozbu ciel charakterizoval ako „úplne nesprávnu“ a zdôraznil, že takéto kroky sú v rozpore s princípmi spojeneckej spolupráce.
„Uplatňovanie ciel na spojencov v záujme kolektívnej bezpečnosti spojencov NATO je úplne nesprávne. Samozrejme, budeme sa o tom priamo zaoberať s americkou administratívou,“ uviedol vo vyhlásení. Zároveň zopakoval postoj Londýna, podľa ktorého o budúcnosti Grónska môžu rozhodovať výlučne Dánsko a samotné Grónsko.
Ešte dôraznejšie sa vyjadril francúzsky prezident Emmanuel Macron. Trumpove vyhrážky označil za neprijateľné a ubezpečil, že Európa sa nenechá zastrašiť. „Žiadne zastrašovanie ani hrozba nás neovplyvnia ani na Ukrajine, ani v Grónsku, ani nikde inde na svete, keď budeme konfrontovaní s takýmito situáciami,“ vyhlásil.
Podľa Macrona „colné hrozby sú neprijateľné a v tomto kontexte nemajú miesto“, a ak sa potvrdia, „Európania na ne zareagujú jednotne a koordinovane“.
V podobnom duchu sa vyjadrilo aj vedenie Európskej únie
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová spolu s predsedom Európskej rady Antóniom Costom upozornili, že „clá by podkopali transatlantické vzťahy a riskovali by nebezpečnú špirálu smerom nadol“.
Zároveň zdôraznili, že „Európa zostane jednotná, koordinovaná a odhodlaná dodržiavať svoju suverenitu“.
Z Nemecka zaznela aj kritickejšia reflexia vlastného postoja Európy. Prezident nemeckého ekonomického inštitútu DIW Marcel Fratzscher označil Trumpove hrozby za dôsledok dlhodobej slabosti európskeho prístupu.
„Európa postupne ustupuje a necháva Trumpa robiť si, čo chce, namiesto toho, aby sa zastávala svojich vlastných záujmov a presadzovala multilateralizmus na globálnej úrovni,“ uviedol. „Táto chyba sa nám teraz vracia,“ dodal s tým, že Trump bude „pokračovať vo vydieraní Európy, kým Európa… neprejaví pevnú chrbticu a nebude konať múdrejšie“.
Obavy z ekonomických dôsledkov zazneli aj zo strany priemyslu
Prezidentka nemeckého združenia automobilového priemyslu VDA Hildegard Müllerová upozornila, že „náklady na tieto dodatočné clá by boli pre nemecký a európsky priemysel obrovské najmä v týchto už aj tak náročných časoch“. Vyzvala preto na „inteligentnú, strategickú reakciu Bruselu, ktorá bude koordinovaná s postihnutými krajinami“.
Americká strana zatiaľ signalizuje, že ďalší vývoj považuje za zodpovednosť Európy. Obchodný zástupca USA Jamieson Greer vyhlásil: „Ak z toho chcú urobiť problém v obchodnej dohode, je to naozaj ich vec, nie naša.“
Prezident Trump však zopakoval, že k zavedeniu ciel pristúpi, ak bude Európa naďalej blokovať jeho ambície v súvislosti s Grónskom.
Európske krajiny tento týždeň na žiadosť Dánska vyslali na ostrov vojenský personál
„Tieto krajiny, ktoré hrajú túto veľmi nebezpečnú hru, do hry vložili úroveň rizika, ktorá nie je udržateľná ani obstojná,“ reagoval Trump.
„Spojené štáty americké sú okamžite otvorené rokovaniam s Dánskom a s ktoroukoľvek z týchto krajín, ktoré sa vystavili takému riziku, napriek všetkému, čo sme pre ne urobili počas toľkých desaťročí vrátane maximálnej ochrany,“ povedal.
V sobotu protestovali v Dánsku a Grónsku demonštranti proti Trumpovým požiadavkám a vyzvali, aby územie dostalo možnosť samostatne rozhodovať o svojej budúcnosti.
Krajiny, ktoré Trump v ten istý deň menoval, vyjadrili podporu Dánsku a varovali, že vojenské obsadenie územia členského štátu NATO by mohlo ohroziť stabilitu Aliancie vedenej Washingtonom.
„Oznámenie prezidenta je prekvapujúce,“ uviedol vo vyhlásení dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen.
Predstavitelia Nórska, Švédska, Francúzska a Nemecka v sobotu zopakovali podporu Dánsku a zdôraznili, že clá by nemali byť predmetom rokovaní o Grónsku. „Nenecháme sa vydierať. O záležitostiach týkajúcich sa Dánska a Grónska rozhodujú iba Dánsko a Grónsko,“ uviedol švédsky premiér Ulf Kristersson na X.
Veľvyslanci 27 krajín Európskej únie sa v nedeľu zídu na mimoriadnom stretnutí.
(reuters, pmi)