Táto závislosť od európskych peňazí sa pritom netýka iba objemu, ale aj spôsobu uvažovania o investíciách. Labaj zároveň konštatuje, že projekty sa často pripravovali primárne podľa toho, či spĺňajú kritériá európskych výziev, a nie podľa dlhodobej národnej investičnej stratégie.

Výsledkom je slabá kontinuita, obmedzená pripravenosť projektov a nízka schopnosť pružne reagovať v prípade, že sa externé financovanie oneskorí alebo zmení. „Spomedzi desiatich krajín, ktoré spoločne s nami vstúpili do Európskej únie, sme dlhodobo na chvoste regiónu,“ dodáva.

Pravidlá hry sa však onedlho zmenia

Návrh nového viacročného rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034 signalizuje zásadnú zmenu architektúry európskeho financovania.

Tradičné piliere – politika súdržnosti a spoločná poľnohospodárska politika – sa majú zlúčiť do jedného nástroja, v ktorom bude čerpanie prostriedkov priamo viazané na plnenie reformných míľnikov. Podobný princíp už dnes funguje v Pláne obnovy a odolnosti.

Cieľom Európskej komisie je zvýšiť efektívnosť využívania spoločných zdrojov. Vedľajším dôsledkom však bude podľa analytika väčšia neistota v časovaní prílevu peňazí a menší priestor na automatické financovanie investícií.

Zároveň sa podľa analytika centrálnej banky znižuje celkový objem zdrojov určených na tradičné politiky, keďže Únia presúva pozornosť na nové priority – technologickú konkurencieschopnosť, klimatickú adaptáciu, obranu, energetiku či bezpečnosť.

Pre Slovensko to znamená dvojitý tlak

Na jednej strane bude musieť krajina zvládnuť investície, ktoré už nebudú v dostatočnej miere kryté z európskych fondov. Na druhej strane sa od nej bude očakávať schopnosť reformovať verejné politiky tak, aby vôbec mala na tieto prostriedky nárok. Bez silnejšieho zapojenia domáceho rozpočtu to však podľa analytika nebude možné.

Problémom je, že slovenské verejné financie na takýto posun nie sú pripravené. „Vo verejnom rozpočte nevytvárame dostatočný priestor ani len na pokrytie opotrebenia verejného majetku, nieto ešte na nové stimuly na modernizáciu,“ konštatuje Labaj s dôvetkom, že zdroje, ktoré by sme z daní dokázali na investície vyčleniť, sú nedostatočné.

Bežné príjmy sotva pokrývajú bežné výdavky a takzvané hrubé úspory verejnej správy patria dlhodobo k najnižším v regióne. To výrazne obmedzuje schopnosť spolufinancovať investície či vytvárať vlastné investičné programy. V praxi to znamená, že bez externých zdrojov sa investičná aktivita štátu rýchlo dostáva do útlmu.

Krajiny so stabilnejšou domácou investičnou kapacitou budú preto podľa experta nové pravidlá zvládať podstatne ľahšie. „Slovensko sa v tejto oblasti musí zlepšiť. Potrebujeme prehodnotiť objem a štruktúru výdavkov rozpočtu tak, aby sme z bežných príjmov mali priestor čiastočne financovať aj investičné potreby,“ myslí si analytik Národnej banky Slovenska.

Dodáva, že na oblasti, ktoré fondy Únie už nebudú pokrývať v dostatočnej miere, by sme mali mať aj vlastný investičný plán založený na národných zdrojoch.

Zmena európskeho rozpočtu teda nebude iba technickou úpravou pravidiel, ale testom investičnej kondície štátu. Ukáže, do akej miery je Slovensko schopné prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastný rozvoj – a či dokáže prejsť od pasívneho čerpania k aktívnemu a premyslenému investovaniu.