Irán čelí najvážnejšej vnútornej kríze za posledné roky. Mena sa prepadá, protesty zasiahli stovky miest a režim reaguje silou. Napriek tomu sa cena ropy Brent takmer nepohla. Tento pokoj však nie je známkou stability. Je výsledkom paradoxu sankcií.

Iránska ropa bola z veľkej časti vylúčená z voľného globálneho obchodu. Aj keď sa objemy produkcie a exportu v posledných rokoch zvýšili, iránska ropa sa nevrátila na otvorený trh, kde by mohla ovplyvňovať cenu priamo. Namiesto toho prúdi úzkymi neprehľadnými kanálmi so zľavou a k obmedzenému okruhu odberateľov.

Výsledkom je zvláštna asymetria. Irán dnes vyváža takmer rekordné objemy ropy bez toho, že by mal zodpovedajúci vplyv na globálne ceny. Jeho ropa pôsobí na trh nepriamo. Tlmí dopyt inde, zlepšuje marže vybraným rafinériám a prenáša cenové napätie do tieňových častí trhu, kde sa neprejavuje na cenách komodít.

Pokoj na ropnom trhu je teda zdanlivý. Ak by USA vojensky zasiahli proti Iránu, celá situácia by sa rýchlo zmenila.