Spomenul aj svoje nedávne vyjadrenie, že „kapitalizmus musí podstúpiť evolúciu“, čomu je vystavený aj prezident Spojených štátov. Hranice ekonomického rastu a smerovanie „celosvetovej ľudskej komunity“ sú podľa neho otázkami, ktorými sa práve „lídri“ v Davose zaoberajú.
Prihovoril sa priateľom i nepriateľom
„Je príjemné prihovárať sa toľkým lídrom priemyslu, mnohým priateľom, zopár nepriateľom,“ začal Trump za všeobecného smiechu. Od začiatku chválil svoju administratívu za rastúce investície, klesajúcu infláciu, stúpajúce platy a „v podstate nepreniknuteľnú a bezpečnú“ južnú hranicu USA.
Kľúčová inflácia sa v americkej ekonomike drží na úrovni 1,6 percenta, zatiaľ čo očakávanie rastu ekonomiky sa predpokladá na úrovni 5,6 percenta, „čo nikto okrem mňa a zopár mojich známych nepredpokladal“, dodal.
„Len pred rokom sme boli pod vládou radikálne ľavicových demokratov mŕtvou krajinou. Teraz sme najhorúcejšou krajinou s vyhliadkami na ďalší rast,“ vyhlásil s tým, že americká ekonomika sa údajne stala „motorom“.
Podľa vlastných slov chcel predostrieť, ako sa mu podaril „ekonomický zázrak“ a rast miezd, „aký sme predtým nevideli“, a ako sa aj iné krajiny môžu inšpirovať, keďže podľa neho „veľa krajín je na nerozoznanie“ oproti nedávnej minulosti. „Mám priateľov, ktorí sa vracajú z európskych a ďalších krajín a hovoria mi: ‚Je to tam na nerozoznanie.‘“
Skritizoval „nový zelený podvod“
Okamžite skritizoval snahy o zelenú transformáciu, ktorú označil za „nový zelený podvod“ (green new scam), ku ktorému sa okrem jeho predchodcu, „zaspatého“ Joea Bidena, priklonili aj viaceré európske vlády – na svoj vlastný úkor.
Biely dom len za rok znížil výdavky federálnej vlády o 100 miliárd dolárov, povedal Trump, ktorý sa vyhol téme zvýšenia rozpočtu pre ministerstvo vojny na jeden bilión dolárov. „Nezatvárali sme elektrárne a podniky ťažkého priemyslu, namiesto toho sme ich otvárali,“ vysvetlil.
Firmy, ktoré vracajú svoju výrobu do USA, majú právo okamžite odpisovať dane na základe úľav, ktoré prijal ešte v roku 2018, pokračoval s tým, že „už nemusia čakať 38 alebo 41 rokov ako predtým“.
Americký export vzrástol o 150 miliárd dolárov len v priebehu roka, pochválil sa následne s dôvetkom, že návrat výroby spôsobili práve jeho clá. „Uzavreli sme výnimočné obchodné dohody, ktoré pokrývajú 40 percent obchodných vzťahov USA,“ podotkol s vymenovaním Európskej únie, Japonska a Južnej Kórey.
Ťažba americkej ropy dosiahla úroveň 730-tisíc barelov ropy denne, k čomu pripočítal aj venezuelskú ropu. So ziskom z tejto ropy sa podľa svojich slov „podelí“ s Caracasom, ktorý „zarobí viac než za posledných 20 rokov“. Pochopiteľne spomenul aj útok na Venezuelu a únos vodcu Nicolása Madura, po ktorom sa údajne predstavitelia chávizmu „chceli dohodnúť“.
Trump zároveň schválil výstavbu niekoľkých jadrových elektrární, čo spočiatku odmietal pre „riziko“, ktoré však dnes už nevníma. Bezpečnosť jadrových reaktorov podľa neho ohromne vzrástla. Povolil výstavbu elektrární v gescii vlastníkov dátových centier, „ktorí si najprv mysleli, že si z nich robím dobrý deň“. „Väčšina sa však prikláňa k rope a plynu,“ dodal.
Británia údajne nepovoľuje ropným spoločnostiam prieskumné vrty v Severnom mori. „Berú si 92 percent výnosov a ropné spoločnosti hovoria: ‚Toto by sme nezvládli,‘“ vyhlásil. Kritizoval snahy Londýna a ďalších mocností stavať veterné elektrárne. „Vždy, keď vidím veterné mlyny, hovorím si, že táto krajina má málo energie za veľa peňazí,“ doplnil s tým, že turbíny „zabíjajú vtáky“.
„Chcem, aby sa Európe darilo,“ pokračoval s tým, že sám pochádza z Európy. Jeho matka bola stopercentná Škótka, jeho otec zase stopercentný Nemec. „Verím v hlboké kultúrne spojenie s Európou, ktoré máme,“ dodal.
Téma, ktorú chcel vynechať
„Chcete, aby som povedal pár slov o Grónsku?“ spýtal sa za všeobecného pobavenia. „Pôvodne som chcel túto tému vynechať, ale takto: prechovávam hlbokú úctu k ľudu Grónska, ako aj k ľudu Dánska,“ začal.
„Ale každá krajina NATO má podľa zmluvy nárok na zaistenie vlastnej národnej bezpečnosti a nikto by Grónsko neochránil tak ako Amerika,“ spresnil. Pripomenul, že počas druhej svetovej vojny americká armáda okupovala a „zabezpečila“ najväčší ostrov sveta v procese bojov proti nacistickému Nemecku.
„Nebyť nás, hovorilo by sa tu po nemecky a možno trochu po japonsky,“ pokračoval. „A po vojne sme Grónsko vrátili Dánsku. Akí sme len boli vtedy hlúpi!“ dodal s tým, že Washington je aj dnes ochotný brániť „svoju“ hemisféru.
Grónsko označil nie za krajinu, ale za „veľký kus ľadu“, ktorý je „veľmi riedko obývaný“ a „nerozvinutý“. Osobitnú pozornosť upriamil na minerály vzácnych zemín. „Neexistujú vzácne zeminy, to spracovanie je vzácne,“ poznamenal.
V súvislosti s rastúcou strategickou hrozbou Ruska a Číny pripomenul, že Grónsko geograficky patrí k Severnej Amerike, a preto jeho obrana patrí k americkým záujmom.
Preto aj na pôde WEF zopakoval ponuku „odkúpenia“ Grónska. „Žiadam o okamžité rokovania, aby sme opäť diskutovali o akvizícii Grónska Spojenými štátmi,“ vyhlásil.
„Nebolo by to však ohrozením NATO. Práve naopak, bolo by to posilnenie našej spoločnej bezpečnosti,“ poznamenal s tým, že práve on svojou kritikou Aliancie „posilnil“ jej obranyschopnosť, čo „vidno na príklade vojny na Ukrajine“.
Grónsko chceme za naše výdavky pre NATO
Zopakoval, že keby bol prezidentom, Rusko by Ukrajinu nenapadlo, ako aj to, že voľby v roku 2020 boli „zmanipulované“. „Dnes už to vieme, že boli zmanipulované, a čoskoro obžalujeme ľudí, ktorí sa na tom podieľali,“ oznámil.
Rovnako sa opäť pochválil ukončením vojen medzi Indiou a Pakistanom a medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Údajne mu po podpise mierovej dohody v Bielom dome volal ruský prezident Vladimir Putin s otázkou, „ako sa mi to podarilo, keď ju on nevedel ukončiť desať rokov“. „Povedal som mu: ‚Vladimir, sústreď sa na vojnu, ktorú môžeš vyriešiť,‘“ vyhlásil.
Na pôde fóra nahlas odmietol „použitie sily“ voči Grónsku či Dánsku. „Nerád by som použil silu, nechcem použiť silu a nepoužijem silu,“ ubezpečil, pričom sa prihováral šéfovi NATO Markovi Ruttemu, ktorý sedel v hľadisku.
Ďalej sa snažil vysvetliť, prečo potrebujú Spojené štáty Grónsko „vlastniť“. „Donedávna sme platili 100 percent výdavkov NATO, pretože ostatné krajiny si neplatili svoje účty. A všetko, čo za to chceme, je Grónsko,“ vyhlásil s tým, že potrebuje „právo, nárok a vlastníctvo“, pretože „nikto by nebránil nájomnú zmluvu“.
Kanada existuje len vďaka USA
Rovnako kritizoval aj Kanadu, ktorej vzdušný priestor aj suverenitu bránia práve USA. „V poslednom čase sa trochu odtrhli z reťaze,“ poznamenal s kritikou namierenou na premiéra Marka Carneyho. Plánovaný systém protivzdušnej obrany Zlatá kupola má chrániť aj severného suseda. „Kanada existuje len vďaka nám. Pamätaj si to na ďalší prejav, Mark.“
Rovnako sa pochválil obranou Izraela a snahou o ukončenie vojny v Gaze. Premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi však odkázal, že Zlatá kupola je paralelou, nie kópiou Železnej kupoly. „Je to naša technológia, okej?“ dodal.
„Problém s NATO je ten, že my im prídeme na pomoc na sto percent. Ale nie som si istý, či oni prídu na pomoc nám, ak im zavolám,“ vysvetlil svoju faktickú otočku k otvorenému imperializmu.
Pripomenul, že šéfom zbrojárskych gigantov právne zakázal vyplácanie dividend z akcií, kým nezačnú zvyšovať produkciu rakiet a ďalšej munície. „Povedal som im, že nedostanú dividendy a tie poputujú do výstavby dodatočných tovární,“ dodal s tým, že je „nepredstaviteľné, že si akcionári vyplácajú 50 miliónov dolárov, a my musíme čakať tri roky na jednu strelu Patriot“.
Biden bol najhorší
Neskôr sa opäť vrátil ku kritike svojho predchodcu. „Zatiaľ to nie je jasné, ale myslím si, že Biden bol najhorším prezidentom za veľmi dlhé obdobie,“ vyhlásil s označením demokratického lídra za „autopen prezidenta“ – niektoré nariadenia podpisovalo automatické pero.
Pochválil sa aj zastropovaním cien liekov pre amerických spotrebiteľov. Porozprával aj príhodu o tom, ako rokoval s farmaceutickými firmami, ktorých predstavitelia mu údajne povedali, že Európanom predávajú lieky na predpis za fixné ceny, zatiaľ čo v USA stále zvyšujú ceny.
„Včera tu bol francúzsky prezident Emmanuel Macron v krásnych slnečných okuliaroch – čo sa, dočerta, stalo? – a bol drsný. Ale je pravda, že platí desať dolárov sa pilulku, kým Američania platia 30 či 40 dolárov za tú istú pilulku,“ pokračoval Trump.
V prípade, že by Macron odmietol uvoľniť zastropovanie cien liekov na predpis, pohrozil mu Trump dodatočným 100-percentným clom na všetky vína, ktoré exportujú do USA. „To znamená, že mám zdvojnásobiť ceny liekov? To nespravím,“ údajne kládol odpor šéf Elyzejského paláca.
Prihovoril sa aj veľkým investorom, ktorých označil za svojich priateľov. „Prepáčte, že vám to musím spraviť,“ rozprával ďalej s tým, že im zakázal kupovanie rodinných domov. „Rodina s vlastným domom je prejavom zdravej spoločnosti,“ vyhlásil s tým, že nariadenie, ktoré podpísal pred dvomi týždňami, je len jedným zo série prosociálnych opatrení.
Na jeden rok zaviedol fixný úrok na kreditné karty na úrovni desiatich percent. „Nepamätáme si, čo je úžera?“ pýtal sa a pokračoval, že bežní občania často nevedia, že platia pokojne aj 28 percent. Kreditným spoločnostiam tak zakázal ich hlavnú „žraločiu“ praktiku.
Zároveň povolil firmám s krytím vlády, aby vykupovali hypotekárne istiny v hodnote takmer 200 miliárd dolárov, aby umelo znížili úrokové sadzby.
Pochválil ministra financií Scotta Bessenta a ministra obchodu Howarda Lutnicka, ktorí „robia fantastickú prácu“. Obaja podľa neho pracujú na tom, ako sprístupniť možnosť kúpy domu bez toho, aby „zrazili realitný trh na podlahu – čo by sa dalo urobiť tak rýchlo“, dokončil zasnene. To by však postihlo „milióny a milióny“ ľudí, ktorí už domy vlastnia.
Švajčiari na Američanoch zarábali
Trump pokračoval ďalšou pochvalou ciel a dostal sa ku krajine, v ktorej rečnil – Švajčiarsku. „Švajčiarsko na nás ohromne zarábalo. Neplatili u nás nič a zakaždým si odniesli 41 miliárd dolárov,“ vyhlásil s uvedením sumy obchodného deficitu. Keď ohlásil clá, volala mu vtedajšia šéfka Federálnej rady Karin Sutterová-Kellerová, ktorá ho opakovane žiadala, aby ich neuvaľoval.
„Tak som jej povedal: ‚Dobre, madam, ďakujem, dovidenia.‘ A uvalil som na nich 39 percent. A vtedy vypuklo všetko,“ pokračoval s tým, že ho navštívili predstavitelia firiem ako Rolex, ktorí ho nakoniec presvedčili, aby túto sadzbu znížil.
Investície a ekonomický rast podľa Trumpa môžu „bojovať“ proti inflácii. Dodal, že za posledný rok získal 18 biliónov dolárov v zahraničných investíciách. „To je úplne najviac, na druhom mieste bolo nejakých päť biliónov, a to bola Čína mnoho rokov dozadu,“ pochválil sa, hoci nespomenul, že zhruba tretina tejto sumy pochádza z islamských monarchií Blízkeho východu.
Nechýbali ani migranti
Opäť kritizoval Bidenov prístup k migrácii, v dôsledku ktorého vstúpilo do USA desať miliónov migrantov „z väzníc a drogových gangov“. „Washington D. C. bol nebezpečným mestom, a teraz je jedným z najbezpečnejších miest v Spojených štátoch,“ dodal s tým, že za nastolenie poriadku môže nasadenie armády.
Podobne „pomohol“ aj Kalifornii, ktorá si teraz pochvaľuje, pokračoval, pričom sa obrátil na guvernéra Gavina Newsoma, ktorý bol v javisku. „Gavin je skvelý, milujem Gavina a nechcem robiť tamojším ľuďom zle,“ povedal.
Milióny dolárov z potravinovej pomoci „ukradli, predstavte si, somálski banditi“, pripomenul odhalenie rozsiahleho podvodu. „Takže predsa len majú vysoké IQ – dlho som hovoril, že majú nízke IQ, ale dokázať niečo také môžu len inteligentní ľudia,“ vyhlásil.
Podobne pochválil reakciu Ameriky voči drogovým dílerom, ktorí okrem lodí používajú na pašovanie aj ponorky. „A počúvali sme, že sme niekomu zničili živobytie, že to boli rybári – prosím vás, ponorka nie je na rybárčenie,“ poznamenal ironicky.
S kontroverznými vyhláseniami pokračoval tým, že skritizoval kongresmanku z Minnesoty Ilhan Omarovú, „ktorá pochádza z úplne zničenej (...) – to ani nie je krajina, Somálsko, nemajú ani vládu, ani políciu, ani armádu, čo to je?“, vyhlásil.
„Niektorí z najlepších lídrov sú tu, niektoré z najbystrejších mozgov sú tu. Budúcnosť je neobmedzená, a to z veľkej časti vďaka vám,“ zakončil s tým, že sa naňho a na Ameriku môžu kedykoľvek obrátiť.
