Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že „je nevyhnutné nechať OSN pokračovať“, keď sa ho pýtali na jeho plány týkajúce sa takzvanej „Rady mieru“.
Táto iniciatíva má podľa amerického prezidenta za cieľ riešiť konflikty na globálnej úrovni. „Možno,“ odpovedal Trump v utorok na otázku novinára, či chce, aby Rada mieru nahradila OSN.
„OSN jednoducho nebola veľmi nápomocná. Som veľkým fanúšikom potenciálu OSN, ale nikdy ho nenaplnila,“ povedal Trump počas brífingu. „Myslím si, že „je nevyhnutné nechať OSN pokračovať, pretože jej potenciál je obrovský,“ dodal.
O čo ide
Vznik Rady mieru umožnila v polovici novembra 2025 rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN. Krajiny zapojené do iniciatívy majú vytvoriť medzinárodné stabilizačné sily v Pásme Gazy, kde sa v októbri začalo krehké prímerie na základe Trumpovho plánu. Ten podporili Izrael aj palestínske militantné hnutie Hamas.
Podľa amerického prezidenta by však pôsobnosť Rady mieru nemala zostať obmedzená len na Blízky východ. Trump otvorene hovorí o tom, že orgán by sa mal v budúcnosti zapájať aj do riešenia konfliktov po celom svete.
Práve tento zámer vyvoláva obavy u viacerých európskych lídrov. Vysokí predstavitelia EÚ anonymne pre agentúry Bloomberg a Reuters uviedli, že iniciatívu vnímajú ako pokus vytvoriť konkurenciu alebo dokonca náhradu za OSN a zároveň nástroj, prostredníctvom ktorého by Trump získal väčší vplyv na globálne dianie.
Mnohí odborníci na ľudské práva zas kritizujú, že dohľad Donalda Trumpa nad správou cudzieho územia pripomína koloniálny model. Niektorí pripomínajú nedávne Trumpove slová po tom, čo sa mu nepodarilo získať Nobelovu cenu za mier, keď prezident USA vyhlásil, že už nemyslí „čisto na mier“.
K pochybnostiam prispieva aj situácia priamo v Gaze. Prímerie, ktoré vzišlo z Trumpovho plánu, je mimoriadne krehké. Od jeho začiatku v októbri bolo podľa dostupných údajov zabitých viac ako 460 Palestínčanov, vrátane približne sto detí, a zahynuli aj traja izraelskí vojaci.
Tvoria ju Trumpovi blízki
Biely dom minulý piatok oznámil zloženie výkonnej rady nového orgánu. Medzi jej členmi sú minister zahraničných vecí Marc Rubio, Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff, bývalý britský premiér Tony Blair a Trumpov zať Jared Kushner.
Predsedom má byť Donald Trump – a to doživotne.
Členstvo štátov má byť časovo obmedzené na tri roky, no krajiny si môžu kúpiť trvalé členstvo za jednu miliardu dolárov. Peniaze budú vraj uložené na schválených účtoch renomovaných bánk s auditom a transparentným zverejňovaním finančných výkazov.
Podľa Charty Rady mieru, ktorú zverejnil internetový portál Times of Israel, bude mať každá krajina v orgáne jeden hlas a rozhodnutia sa budú prijímať väčšinou prítomných členov, pričom konečné slovo bude mať predseda rady. Ten môže hlasovať aj v prípade rovnosti hlasov. Rada sa bude schádzať minimálne raz ročne. Program zasadnutí pripraví Výkonná rada, no členské štáty k nemu budú môcť podávať pripomienky. Mierová rada a jej dcérske subjekty by mali mať medzinárodnoprávnu subjektivitu.
Ukrajina v úzadí
Podľa zdrojov agentúry Bloomberg Trump chce, aby úplný štatút a mandát výboru podpísali vo štvrtok v Davose. Narazil však na prekážky.
Zatiaľ čo štáty ako Bielorusko, Azerbajdžan, Kazachstan, Uzbekistan, Pakistan, Spojené arabské emiráty alebo Izrael už účasť prisľúbili, ďalšie – vrátane Indie, Nemecka a Turecka – svoje rozhodnutie stále zvažujú.
A na starom kontinente sa sľúbili len bieloruský prezident Alexandr Lukašenko a Trumpov trvalý spojenec – maďarský premiér Viktor Orbán.
Ostatní európski spojenci sú výrazne opatrní z dvoch príčin. Pre Trumpovu hrozbu, že zaberie Grónsko. A po druhé Európanov na čele so Spojeným kráľovstvom odrádza fakt, že Trump pozval do Rady Vladimira Putina. Moskva už oznámila, že si s americkou stranou objasní všetky podrobnosti návrhu.
Denník Financial Times v stredu s odvolaním sa na šesť zdrojov uviedol, že spory o Grónsko a Radu mieru narušili prípravy 800-miliardového ekonomického balíka na podporu povojnovej obnovy Ukrajiny. Schváliť ho mali práve v Davose.
„Momentálne nemá nikto náladu robiť veľké divadlo okolo dohody s Trumpom,“ citoval denník jedného z predstaviteľov.
Macron nechce účasť, Trump sa vyhráža clami na vína
Talianske médiá uvádzajú, že štát nebude súčasťou orgánu. Švédsko a Nórsko to priamo odmietli a rovnako sa vyjadril francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Na adresu Macrona Trump urazene skonštatoval, že aj tak „ho nikto nechce, lebo čoskoro skončí“ vo funkcii. „Uvalím 200-percentné clo na jeho vína a šampanské a on sa pripojí, ale nemusí sa pripojiť,“ dodal posmešne.
V Poľsku iniciatíva dokonca vyvolala menšie vnútropolitické pnutie, keďže pozvánku dostal prezident Karol Nawrocki. Premiér Donald Tusk na platforme X zdôraznil, že vstup Poľska do akejkoľvek medzinárodnej organizácie si vyžaduje súhlas vlády a ratifikáciu parlamentu. Poľský predseda vlády odkázal, že vláda sa bude riadiť výlučne záujmom a bezpečnosťou poľského štátu a nenechá sa vtiahnuť do žiadnych politických hier.
(reuters, bloomberg, abc news, est)