Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) aktualizovala hodnotenie rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028. Na prvý pohľad ide o technický dodatok. V skutočnosti dokument potvrdzuje, že slovenské verejné financie zostávajú v štrukturálnom napätí, ktoré sa bez dodatočných rozhodnutí vlády bude ďalej zvyšovať.
Rozpočtová rada konštatuje, že parlamentom schválený rozpočet sa oproti vládnemu návrhu zmenil iba formálne. Deficit verejnej správy má v roku 2026 dosiahnuť 4,1 percenta hrubého domáceho produktu, o rok neskôr päť percent a 4,6 percenta HDP v roku 2027. Už tieto samotné čísla naznačujú, že návrat k maastrichtskému limitu troch percent HDP zostáva Slovensku poriadne vzdialený.
Odborníci z rady však po zapracovaní aktuálnejších makroekonomických údajov očakávajú horší vývoj (pozri priloženú tabuľku), než s akým pracuje rozpočet. Znamená to, že v každom roku strednodobého horizontu bude hospodárenie štátu slabšie, ako deklaruje kabinet.
„Po aktualizácii výhľadu odhadujeme vyššie deficity v porovnaní so schváleným rozpočtom v každom roku strednodobého horizontu,“ upozorňuje rada. Rozdiel pritom nie je zanedbateľný a v každom z troch spomínaných rokov predstavuje nižšie príjmy do rozpočtu o stámilióny eur.
Ekonomika spomaľuje, rozpočet to podceňuje
Jedným z hlavných dôvodov negatívnej revízie je zhoršený ekonomický vývoj. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zvýšila odhad inflácie na rok 2026 na 3,5 percenta, a to najmä v dôsledku novej schémy energodotácií, ktoré budú menej plošné, ale zároveň „inflačnejšie“.
Rozhodujúce pritom budú najbližšie dva roky. Rok 2026 je posledným rokom výraznej podpory z plánu obnovy a zároveň obdobím, keď sa naplno prejavia dôsledky zhoršeného ekonomického vývoja z rokov 2024 a 2025.
„Ak vláda v tomto čase neprijme konkrétne opatrenia smerujúce k trvalému obmedzeniu rastu výdavkov, ďalší vývoj verejných financií sa dostane do režimu automatického zhoršovania, v ktorom bude dlh rásť aj bez nových politických rozhodnutí,“ konštatuje rada.
Dlh rastie, brzda nefunguje
Hrubý dlh verejnej správy dosiahol v roku 2025 úroveň 61,6 percenta HDP. V roku 2026 má vzrásť na 64 percent HDP a bez dodatočných opatrení až na 74 percent v roku 2029. Čistý dlh by sa v rovnakom období zvýšil z 54,7 na 67,2 percenta HDP.
RRZ pritom konštatuje, že „hrubý dlh bude na celom horizonte prognózy výrazne nad horným limitom dlhovej brzdy 60 percent HDP, a to aj napriek trom schváleným konsolidačným balíčkom“. Problémom nie je iba výška dlhu, ale aj fakt, že mechanizmy dlhovej brzdy sa míňajú účinku.
Sankcie sa síce od novembra 2025 opäť uplatňujú, no vláda si nesplnila ani základné povinnosti. Tými sú požiadanie o vyslovenie dôvery a predloženie plánu na znižovanie dlhu. Z pohľadu medzinárodnej dôveryhodnosti je problémom aj dlhodobé zotrvávanie deficitu nad úrovňou päť percent hrubého domáceho produktu.
To podľa rozpočtovej rady zvyšuje citlivosť verejných financií na rast úrokových sadzieb a zhoršuje pozíciu Slovenska na finančných trhoch. Každé ďalšie spomalenie ekonomiky alebo externý šok by sa v takomto nastavení okamžite premietli do vyšších nákladov na obsluhu dlhu a do tlaku na dodatočné úsporné opatrenia.
Kedy môže dôjsť k bolestivej konsolidácii
Rozpočtová rada vo svojom hodnotení nepriamo naznačuje aj širší problém fiškálnej politiky. Chýba prepojenie medzi deklarovanými cieľmi a reálnymi rozhodnutiami. Výdavkové pravidlá síce formálne fungujú, no v praxi nedokážu zabezpečiť návrat k udržateľným deficitom. Konsolidácia založená prevažne na zvyšovaní daní a odvodov naráža na svoje limity a bez zásahov do dynamiky výdavkov sa jej účinok rýchlo vytráca.
Najväčším rizikom podľa hodnotenia rady zostáva politická neochota riešiť problém včas. Opatrenia potrebné na roky 2027 a 2028 sú známe v objeme aj v časovom horizonte, no zatiaľ chýba ich obsah. Čím dlhšie sa ich prijatie odkladá, tým tvrdšie budú musieť byť a tým vyššie budú ich ekonomické a sociálne náklady.
Aktualizácia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tak nepredstavuje len technický dokument k rozpočtu, ale aj varovanie, že súčasné nastavenie verejných financií nie je dlhodobo udržateľné. Slovensko má ešte stále priestor konať postupne a predvídateľne. Ak ho nevyužije, konsolidácia sa v budúcnosti môže stať náhlou, bolestivou a vynútenou okolnosťami, nie výsledkom vlastného rozhodnutia exekutívy.