Návrh zmien v rokovacom poriadku Národnej rady (NR) SR bude prvým bodom januárovej schôdze parlamentu, ktorá sa začína v utorok 27. januára. Na pondelkovom tlačovom brífingu to uviedol predseda parlamentu Richard Raši (Hlas), ktorý zmeny odôvodnil zabezpečením základnej funkcie legislatívneho zboru.
„Ako lekár si neviem predstaviť, že by sa niekto rozhodol zablokovať nemocnicu, lebo nie je spokojný, ako sa tam liečia pacienti,“ ilustroval s odvolaním sa na decembrovú schôdzu, pri ktorej sa v pléne strhla šarvátka medzi koalíciou a opozíciou.
„To, čo sa udialo, bol útok na demokraciu. Opozícia sa snažila zablokovať zákonodarný orgán zvolený v demokratických voľbách,“ skonštatoval na margo decembrového incidentu.
Raši poznamenal, že ani strany súčasnej koalície neboli spokojné so zákonmi, ktoré sa prijímali za bývalej vládnej garnitúry, ale nenarúšali legislatívny proces. „Ak zablokujete parlament, zablokujete štát,“ povedal s dôvetkom, že v pléne sa schvaľuje aj legislatíva, ktorá sa stará o výstavbu infraštruktúry či prijímanie štátneho rozpočtu.
Vyčíňajúci poslanec dostane upozornenie od predsedajúceho parlamentu. Ak bude naďalej narúšať poriadok, môžu ho vyviesť a dostane pokutu vo výške mesačného platu vrátane paušálnych náhrad.
Rovnaká sankcia bude platiť i pri opakovanom vykázaní zo sály. Po druhom treste sa navyše už politik nebude môcť zúčastňovať na rokovaní Národnej rady, ale stále bude môcť hlasovať.
Akékoľvek vnášanie a vyhotovovanie vizuálnych pomôcok bude zakázané. „Vymedzí sa diskrétna zóna, ktorá platí aj pre časť, kde sedí predsedajúci schôdze a ministri. Nebude možné, aby rečníka za pultom niekto atakoval. Do tejto zóny bude môcť vstúpiť iný poslanec len so súhlasom predsedajúceho alebo rečníka za pultom,“ ozrejmil Raši.
Upravuje sa aj zásah parlamentnej stráže, ktorá môže na požiadanie predsedu či podpredsedov parlamentu vstúpiť do rokovacej sály v prípade ohrozenia života alebo majetku.
Novinkou je aj etický kódex, ktorý bol podľa Rašiho „silnou požiadavkou verejnosti“. V rámci neho sa zavádza povinnosť pre politikov nosiť v pléne formálne oblečenie, ktoré je bližšie formulované v kódexe. Ak príde politik neprimerane oblečený, vykážu ho a bude mať neospravedlnenú účasť v danom dni.
Povinnosť nosiť formálne oblečenie platí aj pre novinárov.
Po novom budú môcť minister aj predsedajúci dať faktickú poznámku. Základná dĺžka času na rozpravu bodu bude maximálne pre všetky kluby 37,5 hodiny. Pri rokovaní o štátnom rozpočte alebo programovom vyhlásení vlády sa tento čas predlžuje na dvojnásobok.
„Ak to teda berieme tak, že pracovný týždeň poslanca má 31 hodín, tak o jednom zákone sa dá hovoriť viac ako týždeň, myslím si, že to je dostatočný čas,“ okomentoval podpredseda Národnej rady SR Peter Žiga (Hlas). Podľa koalície to umožní lepšie plánovať schôdze.
Rozprava k akémukoľvek bodu programu sa dá predĺžiť, ak to schváli parlament. Navrhovateľ a spravodajca zákona majú desať minút na predstavenie návrhu a 40 minút na vystúpenie v rozprave.
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) zdôraznil, že jednotlivci nemôžu narúšať prácu väčšiny. Menoval, že problémom sú poslanci z Hnutia Slovensko Igor Matovič, Michal Šipoš a Jozef Pročko.
„Sankcie, ktoré zavádzame, majú gradačný charakter. Bude tam upozornenie, až potom príde postih,“ podotkol Gašpar s dôvetkom, že každý poslanec dostane možnosť na zmenu nevyhovujúceho správania. „Budem rád, ak sa skončí doba, keď niekto chodil do parlamentu v rifliach a vyjadroval sa slovami ako ‚vagabund‘ či ‚chudera‘,“ uzavrel Gašpar.
Predseda SNS Andrej Danko zhodnotil, že na zmene pracovali právnici NR SR. Zaútočil na médiá, ktoré podľa neho účelovo strihajú scény z parlamentu v neprospech koaličných poslancov.
Raši tvrdil, že novela nerieši poslancov pod vplyvom alkoholu, lebo podľa súčasnej úpravy ide o tému pre predsedajúceho parlamentu a pri dokázaní viny hrozí opitému politikovi pokuta šesťtisíc eur.
PS: Parlament nemá prirodzený rešpekt, musí si ho vynucovať
Národná rada (NR) SR je v kríze, pretože je slabá zoči-voči vláde. Má slabé vedenie, nemá prirodzený rešpekt, preto si ho musí vynucovať aj tým, aké zmeny zavádza v rokovacom poriadku. Vyhlásil to líder opozičného PS Michal Šimečka. Stanovenie konkrétneho času na prerokovanie zákonov označil za snahu umlčať opozíciu. Výsledkom však podľa neho bude horšia kvalita zákonov.
„Národná rada je v kríze, pretože je slabá zoči-voči vláde, pretože má slabé vedenie, ktoré si nedokáže zjednať prirodzený rešpekt,“ reagoval na návrh nového rokovacieho poriadku predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Predseda NR SR a ďalší koaliční podpredsedovia nemajú podľa neho prirodzený rešpekt.
„Preto sa dejú také veci, ako sme videli koncom decembra. A keď nemáte prirodzený rešpekt, keď neviete viesť tú inštitúciu, zostáva vám si ten rešpekt iba vynútiť – tvrdšími opatreniami, postihmi, vynútiť si ho náhubkom pre opozičných poslancov,“ myslí si šéf PS.
Zdôraznil, že parlament je inštitúciou, ktorej sa vláda zodpovedá, no vláda a špeciálne Smer „zametá“ parlamentom.
Stanovenie maximálnej dĺžky rozpravy pre všetky poslanecké kluby na 37,5 hodiny vníma Šimečka ako snahu o to, aby opozícia nemohla dlho rozprávať a obštruovať. Pripomenul, že už teraz koalícia využíva inštitút skráteného legislatívneho konania, no to im nestačí. „Čím menej sa diskutuje, či už v odbornej verejnosti, alebo v parlamente, tým horšie zákony budú,“ vyhlásil.
Príkladom sú podľa neho zavedenie transakčnej dane či narýchlo prijaté zmeny v Trestnom zákone. „Bez diskusie vznikajú zlé zákony,“ zdôraznil.
Podpredseda parlamentu Martin Dubéci (PS) pripomenul, že diskusia o podobe nového rokovacieho poriadku prebiehala dva roky, no od októbra 2025 koalícia nekomunikovala o zmenách s opozíciou. Už na jeseň sa malo o návrhu rokovať v druhom čítaní, no bod sa odkladal. V rokovacom poriadku by sa podľa Dubéciho malo ukotviť predvídateľnejšie prijímanie zákonov.
Remišová: Nech prídu s prospešnými zákonmi, rokovania budú potom vyzerať inak
Poslanci z klubu Slovensko – Za ľudí kritizujú, že koaličný návrh zmien v rokovacom poriadku parlamentu rieši oblečenie, a nie alkohol. Privítali by možnosť testovania na alkohol, pokiaľ by poslanec vykazoval známky jeho požitia, a následné sankcie. Hoci koalícia tvrdí, že už dnes má predsedajúci na schôdzi možnosť vykázať z rokovacej sály poslanca, ak sa javí, že je opitý, podľa lídra hnutia Igora Matoviča sa tak nikdy nestalo.
Poslancom prekáža, že im má rokovací poriadok zakázať oblečenie s nápismi, ktorými chcú upozorniť na prešľapy vlády. Matovič si zároveň myslí, že naďalej bude možné obmedzovať rozpravu jej skrátením na 12 hodín.
„Myslím si, že naďalej budú opozícii zatvárať ústa, že síce teraz dajú formálne 37,5 hodiny, ale v skutočnosti to veľakrát bude tak, že ukončia umelo rozpravu alebo povedia, že maximálne 12 hodín a podobné veci,“ reagoval.
Návrh etického kódexu podľa Matoviča rieši aj vyjadrenia poslancov mimo rokovacej sály. Obáva sa „špicľovania“ ich výrokov na sociálnych sieťach alebo na stretnutiach s občanmi.
Poslankyňa a šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová koalícii odkázala, že pokiaľ chce pokojné a dôstojné schôdze, nemá na ne nosiť „mafiánske“ novely zákonov. „Nech začnú nosiť zákony, ktoré sú prospešné k ľuďom, a potom aj rokovania parlamentu budú vyzerať ináč,“ dodala.
SaS premýšľa o podaní na ústavný súd
„Dnešnou témou koalície nie sú lacnejšie potraviny, vyššia životná úroveň ani pomoc ľuďom. Ich témou je zmena rokovacieho poriadku, teda skrátenie času rozpravy v parlamente. Nie preto, aby sa ľuďom žilo lepšie, ale preto, aby umlčali opozíciu a aby sa o predražených tendroch, korupčných kauzách a mafiánskych zákonoch v NR SR vôbec nerozprávalo,“ povedal na margo novely rokovacieho poriadku šéf SaS Branislav Gröhling.
Zdôraznil, že v programe najbližšej schôdze je približne až 190 návrhov zákonov, pričom koalícia ich chce pretlačiť čo najrýchlejšie – bez diskusie a bez kontroly.
Z návrhu zmeny rokovacieho poriadku podľa neho vyplýva, že poslanci SaS by mali mať v rozprave priestor po 15 minút.
„Ak bude tento rokovací poriadok schválený, tak SaS bude mať pri 12 poslancoch na každý jeden zákon v jednom čítaní iba tri hodiny. A my si máme určiť, že kto a kedy bude rozprávať. To je porušenie našich práv. Dostali sme mandát od ľudí, aby sme mohli pomenovať problémy, ktoré sú v zákone. Ako opozícia by sme sa mali zamyslieť aj nad podaním v rámci ústavného súdu, pretože si myslím, že budú porušované naše práva,“ dodal Gröhling.
(tasr, est, luc)