Estónsko nasleduje kroky južných susedov a stavia nový hraničný plot. Bojí sa prílevu migrantov, ako sa to stalo na litovsko-bieloruskej hranici. Do piatich rokov chce na celej pozemnej hranici s Ruskom plot strážený videokamerami.
Estónsko posilňuje obranu východných hraníc. So susedným Ruskom má spoločnú líniu dlhú 338 kilometrov, z toho však 200 kilometrov prechádza cez Čudsko-pskovské jezero. V rámci dlhodobého projektu stavia 23 kilometrov žiletkového plota vysokého 2,5 metra na juhovýchodnej hranici. Osem kilometrov hraničného plota Estónci dokončili vlani.
Ďalších 35 kilometrov chce postaviť v najbližších rokoch. Cieľom je, aby do roku 2027 vyrástla 130-kilometrová bariéra sledovaná kamerami po celej dĺžke hranice s Ruskom, píše portál Euractiv.
Estónsko začalo s posilňovaním hraničnej ochrany po migračnej kríze v roku 2015. Ako prvé vtedy začalo s výstavbou plota Maďarsko. Hraničné ploty následne pribudli aj v ďalších štátoch – Severnom Macedónsku, Slovinsku, Chorvátsku, Bulharsku či Rakúsku.
Drvivá väčšina štátov EÚ odvtedy posilnila stráženie východnej hranice, výnimkou je Fínsko, Slovensko a Rumunsko, píše Euractiv.
Bielorusko a Rusko oživili otázku hraníc
Novým impulzom bolo tohtoročné konanie Bieloruska, ktoré začalo privážať lietadlom migrantov a hnať ich cez hranicu do Litvy. Pobaltský štát spustil výstavbu hraničného plota a posilňovnie ochrany hraníc. Kroky postupne napodobnilo susedné Lotyšsko aj Poľsko. Viac sme o téme písali tu.
Estónsko sa zľaklo, že mu hrozí podobný scenár. Nemá síce spoločnú hranicu s Bieloruskom, ale obávala sa možného prílevu migrantov z ruského územia. Navyše, Rusko a Bielorusko spája colná únia, ktorá uľahčuje prekračovanie hraníc.
„Vďaka tomu, že sme videli, čo sa dialo na litovsko-bieloruskej hranici, máme možnosť pripraviť sa na rôzne scenáre. Počítame s masovým prílevom ľudí, ktorí sa môžu pokúsiť nelegálne prekročiť hranicu,“ uviedol estónsky minister vnútra Kristian Jaani.
Rusko a Estónsko rozdeľuje okrem hraníc viacero sporných tém. V drobnom Estónsku žije menej ako 1,5 milióna obyvateľov a štvrtina z nich sa hlási k ruskej národnosti. Vláda viní Kremeľ z pravidelných kybernetických útokov. Estónsko je tiež jediným štátom NATO, ktorý nemá ratifikovanú dohodu o vymedzení hraníc s Ruskom.