Európa stavia na hraniciach ploty a múry. Robila by to, keby nefungovali?

Viaceré štáty Európy opäť pristupujú k budovaniu plotov na hraniciach. Počas migračnej krízy roku 2015 na viacerých miestach vyrástli hraničné bariéry proti náporu migrantov. Tento trend vo svetle diania v Bielorusku a odchodu NATO z Afganistanu pokračuje aj dnes.

Pred pár dňami dokončilo Grécko výstavbu hraničného múru na pomedzí s Tureckom. Približne 40 kilometrov dlhý úsek je vybavený aj automatickým sledovacím systémom vrátane nočných kamier a dronov, čo má zabrániť nelegálnym migrantom dostať sa do krajiny.

Ako informovala agentúra Reuters, Grécko sa nechce opätovne stať bránou do Európy pre prisťahovalcov. Vzhľadom na nedávny pád Afganistanu zaznievajú obavy, že starý kontinent čaká ďalšia migračná vlna.

Grécky minister pre ochranu občanov Michalis Chrisochoidis uviedol, že krajina nemôže nečinne čakať na možný nápor. „Naše hranice ostanú bezpečné a neprekročiteľné,“ dodal pred novinármi. Výstavba nového plota doplnila už existujúcu 12,5-kilometrovú časť.

Ochrana hraníc

Nezaháľajú ani na severe Európy. V prvej polovici augusta schválil litovský parlament výstavbu plota na hranici s Bieloruskom. „Potrebujeme pevnú a spoľahlivú hranicu s Bieloruskom… čím skôr,“ uviedla tamojšia ministerka vnútra Agné Bilotaiteová.

Ide o reakciu na prúdy migrantov, ktorých údajne do Litvy posielajú bieloruské úrady. Premiérka Litvy Ingrida Šimonyteová z toho obvinila priamo bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Prisťahovalcov z Kamerunu, Konžskej demokratickej republiky či Iraku zvážajú do Minsku z Istanbulu i Bagdadu. Následne ich posielajú do susedných krajín.

„Lukašenko hrozil, že zaplaví EÚ prisťahovalcami a drogami a pozrime sa – za posledné týždne sme zachytili značný nárast počtu ľudí, ktorí sa snažia nelegálne prekročiť hranicu,“ uviedla Šimonyteová v polovici júna tohto roku.

Dobrá myšlienka

Bielorusko akýkoľvek podiel na prevádzačstve popiera. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko však dodal, že Bielorusko neuzavrie svoje hranice so susednými štátmi, aby sa tak pre migrantov nestalo zadržiavacim štátom. Migranti podľa jeho slov nesmerujú do Bieloruska, ale do „osvietenej, teplej a pohodlnej Európy“.

Nech je to ako chce, Litva sa rozhodla brániť svoju 670-kilometrovú hranicu s Bieloruskom. Spomínaný plot ovenčený ostnatým, respektíve žiletkovým drôtom, bude mať dĺžku 508 kilometrov. Vilnius zároveň povolal vojsko, aby hliadkovalo na hranici.

Hovorca Európskej komisie Adalbert Jahnz začiatkom augusta povedal, že výstavba plota na hraniciach medzi Litvou a Bieloruskom s cieľom zabrániť nelegálnemu vstupu migrantov do priestoru EÚ je dobrou myšlienkou. Peniaze na plot však dať nechcú.

Svojskú pomoc poskytla aspoň Ukrajina. Vilniusu zaslala 38 ton ostnatého drôtu.

Ako sa časy menia

Nejde o nové riešenie starého problému. Pripomeňme vrchol migračnej krízy v roku 2015. Maďarsko vtedy vystavalo (do roku 2017) približne 150 kilometrov dvojvrstvového plota na hranici so Srbskom a Chorvátskom. Bariéra je vybavená aj tepelnými kamerami či alarmom.

Rozhodnutie Budapešti sa vtedy stretlo s ostrou kritikou nielen vo viacerých západných členských štátoch, ale aj priamo v Bruseli. „Komisia nepodporuje používanie plotov a vyzýva členské štáty, aby využili alternatívne možnosti. Len nedávno sme v Európe strhli múry. Nemali by sme ich znova vztyčovať,“ vyhlásila v roku 2015 vtedajšia hovorkyňa Európskej komisie Natasha Bertaudová.

Hraničné ploty však v tej dobe stavali aj iné štáty – Severné Macedónsko, Slovinsko, Chorvátsko, Bulharsko či Rakúsko. Väčšina z nich sú pritom štáty Únie.

Absencia obdobnej kritiky v prípade Litvy sa niekedy vysvetľuje aj tak, že tamojšia kríza na hraniciach je náročky vyvolaná tretím štátom. Je to však možno aj preto, že k podobnému riešeniu postupne pristúpilo už viacero európskych štátov.

Ako huby po daždi?

K ochrane hraníc sa hotujú Lotyšsko, Estónsko i Poľsko. V Lotyšsku bola 11. augusta vyhlásená výnimočná situácia v súvislosti s nelegálnou migráciou a tamojší pohraničníci vracajú späť do Bieloruska desiatky migrantov. Krajina pritom postavila na hraniciach s Bieloruskom plot už v roku 2017.

Estónsko, ktoré nezdieľa hranicu s Bieloruskom, zatiaľ len posilnilo kontroly v prístavoch a na estónsko-lotyšskej medzi.

Poľsko pred niekoľkými dňami vyslalo na hranicu s Minskom skoro tisícku vojakov. Zároveň začali stavať dodatočné oplotenie s ostnatým drôtom. K doterajším sto kilometrom sa má pridať ďalších päťdesiat.

Hoci mimo Európy, múry na hraniciach stavia aj Turecko – na pomedzí s Iránom. Ploty tu vyrástli už v roku 2017 a tento rok chcú úrady dobudovať ďalších 64 kilometrov. Zvyšok územia pokryjú priekopy, ostatné drôty a motorizované hliadky. Obávajú sa náporu afganských migrantov, ale napríklad aj Kurdov.