Bulletin amerických jadrových vedcov (BAS) v utorok oznámil, že posúva Hodiny posledného súdu na 85 sekúnd do polnoci, teda k symbolickému bodu globálnej katastrofy. Oproti minulému roku ide o posun o ďalšie štyri sekundy. Hodiny sa v takejto nebezpečnej polohe od svojho vzniku v roku 1947 ešte nikdy nenachádzali.
Nezisková organizácia so sídlom v Chicagu vytvorila Hodiny posledného súdu po druhej svetovej vojne ako varovanie pre verejnosť, ako blízko sa ľudstvo nachádza k sebazničeniu.
Vedci poukazujú najmä na čoraz agresívnejšie správanie jadrových veľmocí – Ruska, Číny a Spojených štátov – a na rozpad medzinárodných dohôd o kontrole zbrojenia. Podľa generálnej riaditeľky BAS Alexandry Bellovej sa v oblasti jadrových rizík v uplynulom roku „nič nevyvíjalo správnym smerom“.
„Dlhodobé diplomatické rámce sú pod tlakom alebo sa rozpadajú, vrátila sa hrozba jadrových testov, rastú obavy zo šírenia jadrových zbraní a viaceré ozbrojené konflikty prebiehajú v tieni jadrových arzenálov,“ uviedla Bellová.
Ako príklady spomenula ruskú vojnu proti Ukrajine, americké a izraelské útoky na Irán alebo pohraničné zrážky medzi Indiou a Pakistanom. Upozornila aj na napätie v Ázii, vrátane Kórejského polostrova a vzťahov medzi Čínou a Taiwanom.
Koniec jadrovej dohody na dohľad
Závažným faktorom je aj blížiaci sa koniec poslednej platnej jadrovej dohody medzi USA a Ruskom. Zmluva New START, ktorá obmedzuje počet nasadených jadrových hlavíc na 1 550 na každej strane, vyprší 5. februára. Ruský prezident Vladimir Putin síce navrhol jej ročné neformálne predĺženie, no americký prezident Donald Trump na návrh zatiaľ oficiálne nereagoval.
Trump navyše vlani nariadil americkej armáde obnoviť prípravy na jadrové testy, ktoré boli prerušené pred viac ako tromi desaťročiami. Podľa Bellovej by návrat k testovaniu najviac vyhovoval Číne, ktorá intenzívne rozširuje svoj jadrový arzenál.
Jadroví vedci zároveň varujú pred rizikami spojenými s nekontrolovaným zapájaním umelej inteligencie do vojenských systémov. Obávajú sa jej možného zneužitia pri vývoji biologických hrozieb aj jej úlohy pri globálnom šírení dezinformácií. Medzi hlavné hrozby naďalej zaraďujú aj klimatické zmeny.
„Hodiny posledného súdu odrážajú globálne riziká a to, čo dnes vidíme, je globálne zlyhanie lídrov,“ povedala Bellová. Podľa nej posun k nacionalizmu a mocenskému súpereniu iba zvyšuje pravdepodobnosť katastrofy.
Svet v ére informačného armagedonu
Na oznámení sa zúčastnila aj novinárka Maria Ressaová, laureátka Nobelovej ceny za mier z roku 2021. Upozornila na nebezpečenstvo moderných technológií, ktoré podľa nej šíria lži rýchlejšie ako fakty.
„Žijeme v informačnom armagedone spôsobenom technológiami, ktoré riadia naše životy – od sociálnych sietí až po generatívnu umelú inteligenciu,“ povedala Ressaová s tým, že tieto systémy nie sú ukotvené vo faktoch.
Vedci posunuli Hodiny posledného súdu bližšie k polnoci už tretíkrát za posledné štyri roky. Podľa BAS ide o jasný signál, že svet sa nachádza v mimoriadne nebezpečnom období.
(reuters, mja)