Nie je len šéfom finančnej skupiny BlackRock, ktorá spravuje najväčší objem finančných prostriedkov na svete, ale teraz aj spolupredsedom Svetového ekonomického fóra v Davose. Po odstúpení Klausa Schwaba sa tak stal Larry Fink najvýraznejšou centrálnou postavou tohtoročného sympózia.
Nielenže predniesol otváraciu aj záverečnú reč, ale moderoval aj kľúčové diskusie s Elonom Muskom, Alexom Karpom alebo so Satyom Nadellom. Tým sa však jeho rola neskončila. Larry Fink vďaka svojim kontaktom dokázal prepojiť svet politiky vrátane Donalda Trumpa a Emmanuela Macrona so Silicon Valley.
Má zásluhu aj na tom, že na fórum prvýkrát prišiel Jensen Huang, generálny riaditeľ spoločnosti Nvidia, a že sa na pódium po dlhšom čase vrátili hviezdy finančného sveta, ako Jamie Dimon alebo Ken Griffin, zakladateľ hedgeového giganta Citadel.
Snaha o prepojenie elít
Prvý rok bez Klausa Schwaba sa javí ako snaha o nové prepojenie elít, ktoré má tri póly. Definitívne sa potvrdzuje aliancia medzi Silicon Valley a Donaldom Trumpom. Ešte pred dvomi rokmi by to bolo nemysliteľné.
Silicon Valley bolo totiž dlhodobo výrazne progresívne naladené. Verejná podpora Trumpa zo strany Petera Thiela a Elona Muska predstavuje skutočný game changer. K tejto zmene sa teraz pridáva aj finančný svet, ktorého najviditeľnejším reprezentantom je práve Larry Fink. Na scéne sa tak objavuje nové prepojenie troch skupín, ktoré si hovoria elita.
Znie to konšpiračne? Možno na prvé počutie. Kto však sledoval otváraciu reč Larryho Finka, vie, že nešlo o žiadne šifrované sprisahanie, ale o otvorený jazyk moci. Tentokrát však nešlo o autoritatívny prejav, aký naznačoval Klaus Schwab vo svojej knihe COVID-19: Veľký reset.
Schwab vychádzal z predstavy, že zámery elít budú pretlmočené prostredníctvom vrstvy medzi elitami a širokou verejnosťou. Kvalifikáciou týchto tlmočníkov mala byť schopnosť chápať, čo elity chcú, bez toho, aby to bolo nutné zdĺhavo vysvetľovať. Tento prístup sa však neosvedčil. V tomto kontexte bola otváracia reč Larryho Finka paradigmatickou zmenou.
Nedostatok dôvery
Fink otvoril svoju reč jasným rozdelením spoločnosti na elity a tých, ktorí v Davose nie sú. Tým si, mimochodom, mohol uzmieriť aj Donalda Trumpa, ktorý na toto elitárstvo dlhodobo upozorňoval. Davos bol často spájaný s predstavou „globalistov odnikiaľ“, ktorí bojovali proti akémukoľvek použitiu pojmu národná identita.
Trumpa v tejto súvislosti často karikovali ako niekoho, kto preháňa alebo je paranoidný, pretože žiadna koordinovaná elita vraj neexistuje. Fink však nemá potrebu schovávať sa. Elity existujú a je to logické. V každej spoločnosti, aj keď to nemusí byť na prvý pohľad zrejmé, existujú riadiace centrá. A tie sú v moci elít.
Toto priznanie bolo od Finka v skutočnosti veľmi rafinované, pretože na seba aplikoval vlastnú metódu riešenia problému. Aký je podľa Larryho Finka hlavný problém dnešného sveta?
Tým zásadným je strata dôvery medzi elitami a verejnosťou. Ľudia svojim elitám jednoducho neveria. Veľký podiel na tom bezpochyby nesie spôsob riešenia krízy okolo covidu. Fink sa však možno zámerne, aby sa ešte viac nevymedzoval voči Klausovi Schwabovi, touto cestou nevydal.
Zvolil iný príklad, ktorý funguje rovnako dobre: rast HDP. Podľa jeho slov od pádu Berlínskeho múru sledujeme obrovský nárast bohatstva, ktoré sa koncentruje pri elitách. Prosperita sa však neprejavuje v širších vrstvách spoločnosti. Miznutie strednej triedy v západnom svete za posledných dvadsať rokov je smutným, ale dnes už úplne viditeľným faktom.
Fink týmto spôsobom problém otvorene priznáva. Je však dôležité dodať, že samotné priznanie problému nie je slabinou systému, ale prejavom jeho sily. Kým je systém schopný detegovať svoje chyby a pripustiť si ich, je stále natoľko silný, aby mohol hľadať riešenie. Skutočnou slabosťou by bola neschopnosť tieto problémy reflektovať, pretože by to znamenalo, že žiadne riešenie neexistuje. Ako teda môžu dnešné elity znovu získať dôveru?
Zmena komunikácie elít
Aj v tomto bode zostáva Fink veľmi obozretný a prekvapivo pokorný, čo samo osebe naznačuje hĺbku problému. Kľúčové je zmeniť vlastné vystupovanie a celkovú komunikáciu. Nejde o to mať za každú cenu pravdu, ale dokázať druhého počúvať a porozumieť mu.
Ak budú elity svojho partnera ignorovať alebo ním pohŕdať, nemôže dôjsť k žiadnemu obnoveniu dôvery. Elity sa musia snažiť porozumieť ľuďom. Toto porozumenie však nie je výsledkom ľudomilstva ani snahy o abstraktnú sociálnu spravodlivosť, ale vychádza z rýdzo praktického záujmu elít. Prečo?
Umelá inteligencia ako test dôvery
Tu sa dostávame k jadru celého problému. Svet stojí pred nástupom umelej inteligencie. Fink zároveň upozorňuje, že nemá zmysel diskutovať o tom, či tento nástup príde, pretože sa už stal realitou. Podľa neho pôjde o revolúciu porovnateľnú s globalizáciou.
Výrobné kapacity a montážne haly sa vtedy presunuli z vyspelých ekonomík do krajín s najlacnejšou pracovnou silou. Teraz podobný presun čaká riadiace a administratívne profesie. To nevyhnutne povedie k rastu spoločenskej nespokojnosti.
Majetok sa bude presúvať ešte rýchlejšie ako v minulosti, pretože štruktúra okolo umelej inteligencie je oveľa centralizovanejšia ako pri globalizácii. Jazykové modely, dátové centrá, dáta aj infraštruktúra sú v moci niekoľkých firiem, pričom ich počet je výrazne menší ako počet aktérov, ktorí dominovali ére globalizácie. Tento problém by sa mal začať riešiť už teraz.
Finkovo porovnanie s globalizáciou je zvolené veľmi presne a umožňuje nám nahliadnuť, aký svet nás čaká v nasledujúcich rokoch. Práve z toho, ako sa globalizácia vyvíjala, teda postupne, ale so stálou intenzitou, možno odvodiť, ako bude postupovať aj umelá inteligencia. Nenaplnia sa katastrofické scenáre o masových radoch na pracovných úradoch, administratívne pozície však budú pozvoľna miznúť.
Na záver dodajme, že Fink problém nerovnosti nijako nepopiera. Naopak, zdôrazňuje, že elity musia zmeniť svoj postup pri jeho riešení. Marketingové oznámenia a prezentácie, podľa ktorých sa každý rok zvyšuje životná úroveň na základe tabuliek v Exceli, už nebudú stačiť. Podstatné je aspoň ukázať, že sa elity snažia tento problém riešiť čo najtransparentnejšie.
Práve v tom vidí Fink novú rolu Davosu, teda pokus obnoviť dôveru cez otvorenosť diskusií a prejavov na ekonomickom fóre. Transparentnosť tak prestáva byť iba doplnkom legitimity a stáva sa jej podmienkou. Bez nej sa Svetové ekonomické fórum nezmení na platformu riešenia, ale na pripomienku toho, prečo verejnosť elitám prestala veriť.