Pred takmer tridsiatimi rokmi tlačilo Česko na svoju národnú banku, aby rýchlo predala jeho zlato z obavy, že ak to dostatočne rýchlo neurobí, iné centrálne banky ju predbehnú a jej nezostane nič iné, ako predávať za ešte nižšiu cenu. No nakoniec aj tak predávala tento drahý kov v období historicky takmer najnižších cien.
Česká národná banka (ČNB) sa vtedy počas pár mesiacov zbavila zlata hromadeného už od čias Rakúsko-Uhorska, ktorého vtedajšia centrálna banka vytvorila pri zrode Československa základ zlatej rezervy nového štátu prevedením viac ako tucta ton žltého kovu. Túto rezervu v tom istom období rozšírilo zlato zo zbierky na zlatý poklad práve vznikajúcej republiky, čo boli vtedy dobrovoľné príspevky jej obyvateľov.
Ako zachytáva publikovaná tabuľka, česká centrálna banka sa koncom 90. rokov zbavila zhruba 51 ton zlata. Utŕžila zaň približne 16 miliárd českých korún, čo z dôvodu inflácie zodpovedá súčasným necelým 40 miliardám korún (takmer 1,65 miliardy eur). Keby to isté množstvo zlata ako vtedy predala na súčasnom trhu, utŕžila by 170 miliárd českých korún (viac ako sedem miliárd eur), teda reálne – po zohľadnení inflácie – o nejakých 130 miliárd korún viac (okolo 5,35 miliardy eur).
Jeden – špecifickejší – príklad za všetky ilustruje vtedajšie až nutkavé náhlenie ČNB pri predaji zlata. V roku 1998 víťazné mocnosti druhej svetovej vojny rozpustili Tripartitnú komisiu pre vrátenie zlata ulúpeného nacistami. V rámci konečného vyrovnania dostala ČNB od tejto komisie zhruba 330 kilogramov zlata.
