Pred takmer tridsiatimi rokmi tlačilo Česko na svoju národnú banku, aby rýchlo predala jeho zlato z obavy, že ak to dostatočne rýchlo neurobí, iné centrálne banky ju predbehnú a jej nezostane nič iné, ako predávať za ešte nižšiu cenu. No nakoniec aj tak predávala tento drahý kov v období historicky takmer najnižších cien.
Česká národná banka (ČNB) sa vtedy počas pár mesiacov zbavila zlata hromadeného už od čias Rakúsko-Uhorska, ktorého vtedajšia centrálna banka vytvorila pri zrode Československa základ zlatej rezervy nového štátu prevedením viac ako tucta ton žltého kovu. Túto rezervu v tom istom období rozšírilo zlato zo zbierky na zlatý poklad práve vznikajúcej republiky, čo boli vtedy dobrovoľné príspevky jej obyvateľov.
Ako zachytáva publikovaná tabuľka, česká centrálna banka sa koncom 90. rokov zbavila zhruba 51 ton zlata. Utŕžila zaň približne 16 miliárd českých korún, čo z dôvodu inflácie zodpovedá súčasným necelým 40 miliardám korún (takmer 1,65 miliardy eur). Keby to isté množstvo zlata ako vtedy predala na súčasnom trhu, utŕžila by 170 miliárd českých korún (viac ako sedem miliárd eur), teda reálne – po zohľadnení inflácie – o nejakých 130 miliárd korún viac (okolo 5,35 miliardy eur).
Jeden – špecifickejší – príklad za všetky ilustruje vtedajšie až nutkavé náhlenie ČNB pri predaji zlata. V roku 1998 víťazné mocnosti druhej svetovej vojny rozpustili Tripartitnú komisiu pre vrátenie zlata ulúpeného nacistami. V rámci konečného vyrovnania dostala ČNB od tejto komisie zhruba 330 kilogramov zlata.
Nelenila a obratom ho predala za 100 miliónov českých korún, pričom takmer celú sumu poslala do štátneho rozpočtu. Z dôvodu inflácie vtedajších 100 miliónov zodpovedá zhruba dnešným 225 miliónom korún. No keby ČNB uvedenú časť zlata ulúpeného nacistami predávala až tento rok, vynesie by jej to 1,1 miliardy korún, teda reálne takmer päťkrát toľko.
Ešte v roku 2000 pritom predstavitelia ČNB argumentovali, že predajná cena kovu, ktorá v roku 1997 dosiahla 323 dolárov za uncu, bola ešte úspechom [v súčasnosti už prekročila päťtisíc dolárov za uncu, pozn. red.]. V rýchlosti likvidácie zlatých zásob krajiny však Česku v druhej polovici 90. rokov mohla z dnešnej EÚ konkurovať jedine Malta.
Ostatné centrálne banky krajín EÚ sa zachovali sa rozumnejšie a postupovali obozretnejšie. Zhruba od roku 2005 zlato začalo výrazne zhodnocovať, čo mu dodnes prinieslo 1 100 percent výnosu. A Česku ostali len oči pre plač.
Samozrejme, po bitke je každý generál. V geopoliticky pokojnej ére konca 90. rokov nikto nemohol tušiť, ako závratne zlato zdražie. ČNB však rozpredávala extrémnym tempom aj na pomery EÚ. Ostatní sa takéhoto unáhleného konania vyvarovali.
Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.