Po roku 1989 sa švajčiarske stredisko stalo symbolom fukuyamovskej šťastnej globalizácie a cesty k večnému mieru pod americkou taktovkou. Kto chcel vo svete niečo znamenať, musel byť v Davose.
A dnes? Ples zombií z minulých storočí. Sklamaní americkí vazali nie sú schopní mentálne prijať koniec sveta, ktorý USA v druhej polovici minulého storočia stvorili. Ľudia ako kanadský premiér Mark Carney či francúzsky prezident Emmanuel Macron prisahajú na OSN, EÚ, NATO, WTO, MMF, WBG, WHO, G7, COP a ďalšie podivné zhluky písmeniek, ktoré prestávajú svet zaujímať.
Samotní Američania vedia, že svet minulého storočia sa skončil. Ale vrhajú sa do storočia predminulého. Donald Trump svojím otvoreným neideologickým imperializmom nenadväzuje na politické ikony dvadsiateho storočia Franklina Delana Roosevelta či Ronalda Reagana, ale akoby z oka vypadol imperialistickým prezidentom z prelomu storočia Theodorovi Rooseveltovi či jeho predchodcovi Williamovi McKinleymu.
Trump ako cudzí element
Trump bol v Davose cudzím a nevítaným elementom, neskrýva hlbokú nechuť voči globalizácii a multilateralizmu, teda základným pilierom davoského politického vyznania. Jeho prejav pripomínal voľné pásmo nesúrodých myšlienok, ktoré spájalo iba jeho skalopevné presvedčenie o vlastnej genialite a amerických pohľadávkach voči nevďačnému zvyšku sveta. Ale keď Európanov karhal za ich samovražednú migračnú a energetickú politiku, preukazoval viac zdravého rozumu, než sme zvyknutí u európskych predstaviteľov.
Rovnako sa vyhýbal agresívnej rétorike, ale v tomto prípade sa držal Rooseveltovej zásady hovoriť jemne, ale s palicou v ruke. Prítomných uistil, že Grónsko patrí k Amerike, ale dostane ho bez násilia.
Agresívny tón by sa nehodil na prezentáciu jeho Rady mieru. OSN ju pôvodne schválila ako hlavný orgán politického dohľadu nad Gazou, ale Trump jej teraz dáva oveľa širší mandát dohľadu nad svetom. Preto sa špekuluje, či ju nestavia ako alternatívu k samotnej OSN. Vyhovuje mu, že je doživotným predsedom výboru a rozhoduje o jej obsadení a status trvalého členstva je za miliardu dolárov do fondu spravovaného Trumpovcami. Vo vedení výboru už sedí niekoľko miliardárov a najlojálnejší vazali už vypĺňajú prihlášky – medzi inými Argentína, Salvádor, Emiráty, Saudská Arábia, Maďarsko či Turecko.
Brutálnu tvár súčasného amerického imperializmu odhalil Scott Bessent, Trumpov minister financií, finančný špekulant, ktorý kedysi s Georgom Sorosom pripravil výnosný pád britskej libry. V Davose sa pochválil, že politika jeho úradu stojí za ekonomickými problémami a zúfalstvom, ktoré v decembri vyhnalo do ulíc Iráncov. Rozbuškou demonštrácií teda neboli korupcia a nekompetentnosť vlády, ako si mnohí z protestujúcich mysleli, ani snaha zvrhnúť režim, ako tvrdili západné médiá, ale americká ekonomická agresia.
Keď sa Bessent chválili, ako iránsku ekonomiku zrazil na kolená bez jediného výstrelu a ako sa všetko v Iráne vyvíja dobrým smerom, zabudol, že aj ekonomická agresia zabíja – k najzraniteľnejším sa nedostanú nevyhnutné potraviny, lieky a starostlivosť. A opomenul aj to, že po jeho záškodníctve prišli skutoční zabijaci, riadení z Izraela a USA, ktorí strhli pôvodne pokojné demonštrácie do násilia s tisíckami mŕtvych. Ale z amerického hľadiska ide nepochybne o dobrý smer.
USA na zostupe a Európa v trápnej úlohe
Americký realizmus je iba zdanlivý. Napriek tomu, čo hovorí Trump, svet nepovažuje USA za maják, ku ktorému by vzhliadal a kde by sa chcel učiť. Ak sa Trump domnieva, že svet niečo Amerike dlhuje, tak ostatní si, naopak, myslia, že USA si žijú nad pomery, pretože ostatných vykorisťujú dolárom a vojenskou silou.
Iránsky režim nemusí mať vo svete mnoho priaznivcov, ale s každou nevyprovokovanou agresiou USA a Izraela ich dosť získava. Zatiaľ čo spomínaní prezidentskí imperialisti odštartovali americký globálny vzostup, Trump sprevádza svoju krajinu na zostupe.
Má pravdu, že OSN nefunguje, ale partia spriatelených miliardárov a lokajských štátov v jeho Rade mieru ju nenahradí. Trápna rola pripadla Európe. Nedobrovoľne, ale po zásluhe ju zohral Macron, z ktorého si Trump urobil svojho obľúbeného fackovacieho panáka. Vysmial sa mu, keď publikoval jeho podliezavú esemesku. Macron mu v nej sľubuje podporu v Sýrii a Iráne, žiada, nech Európu netrápi s Grónskom, a láka ho do Paríža na stretnutie G7.
Trápnosť spočívala v tom, že Macron nepochopil, že Trumpovi je úplne jedno, čo Francúzsko urobí či neurobí v Sýrii a Iráne, pretože tam nemá žiadny vplyv, nestojí o G7, ktorej lídrami pohŕda, a nenechá si hovoriť do Grónska. O arktickom ostrove sa vraj dohodol s Generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, ktorého v podlízavosti voči Trumpovi zatiaľ nikto z Európanov neprekonal.
Hlasom vazalskej opozície prehovoril kanadský premiér Mark Carney. Tento technokrat, ktorý pred nástupom do funkcie premiéra nevykonával žiadnu volenú funkciu, zosobňuje záujmy anglosaského finančného impéria. Pôsobil medzi jeho najvyššími správcami. Ostrohy získal v americkej investičnej banke Goldman Sachs, potom sa ujal vedenia kanadskej centrálnej banky a následne sa stal guvernérom Bank of England, prvýkrát v histórii sa na jej čele objavil občan inej krajiny.
V Davose sa cíti rovnako doma ako v Londýne či Ottawe. V prejave sa odvolal na Václava Havla, obľúbený citačný zdroj ľudí ako Carney. Anglosaské impérium Havla vytvorilo ako svoju „morálnu autoritu“ a on mu verne slúžil. Kanaďan pripomenul obraz zelinkára z eseje Moc bezmocných, ktorý dáva do výkladu plagátik „Proletári všetkých krajín, spojte sa!“ bez toho, aby jeho posolstvu veril.
Carney odvážne poukázal na to, že to, čo Havel opísal ako princíp udržania totalitnej moci, sa dá čiastočne vztiahnuť aj na Davos a politický Západ vo všeobecnosti. Aj tu sa opakujú frázy o medzinárodnom práve či poriadku založenom na pravidlách, ktorým nikto neverí a ktoré iba slúžia ako užitočné fikcie.
V určitom okamihu sa anglosaský bankár takmer premenil na Che Guevaru, keď pridal štvrť decibelu a vyzval: „Je čas strhnúť tie plagáty!“ Čo na jeho správnej analýze západného pokrytectva nesedí? Predovšetkým to, že plagátik strhol Trump.
Profitovali na klamstvách
Nebyť jeho narcistického imperializmu, tak všelijakí Carneyovia by spokojne pokračovali. Na rozdiel od zvyšku sveta z vyvesených lží profitovali a dnes sa snažia udržať aspoň tie, ktoré Trump nestrhol. Carney sa stále hlási ku kanadskej „hodnotovej“ politike, len ju chce urobiť o niečo pragmatickejšie.
Budú teda hovoriť menej o ľudských právach a feminizme, ale kšeftovať budú rovnako. Carney zároveň vyzýva na akúsi globálnu alianciu stredne veľkých mocností, ktorá bude spoločne čeliť vôli veľmocí. Že by sa akási G6, teda G7 bez USA, spojila s menšími krajinami BRICS proti USA, Rusku, Číne a Indii?
Ak Kanaďan prepadol takému geopolitickému delíriu, s publikom sa nepodelil. Ale možno aj keby niečo podobné zaznelo, medzi Davosanmi by sa to mohlo stretnúť aj s určitým porozumením. Hoci žijú v realite včerajška – tušia, že už neplatí, ale ich myseľ dlhodobo otupovaná sebaklamom je zrejme schopná prijať čokoľvek.