Po roku 1989 sa švajčiarske stredisko stalo symbolom fukuyamovskej šťastnej globalizácie a cesty k večnému mieru pod americkou taktovkou. Kto chcel vo svete niečo znamenať, musel byť v Davose.

A dnes? Ples zombií z minulých storočí. Sklamaní americkí vazali nie sú schopní mentálne prijať koniec sveta, ktorý USA v druhej polovici minulého storočia stvorili. Ľudia ako kanadský premiér Mark Carney či francúzsky prezident Emmanuel Macron prisahajú na OSN, EÚ, NATO, WTO, MMF, WBG, WHO, G7, COP a ďalšie podivné zhluky písmeniek, ktoré prestávajú svet zaujímať.

Samotní Američania vedia, že svet minulého storočia sa skončil. Ale vrhajú sa do storočia predminulého. Donald Trump svojím otvoreným neideologickým imperializmom nenadväzuje na politické ikony dvadsiateho storočia Franklina Delana Roosevelta či Ronalda Reagana, ale akoby z oka vypadol imperialistickým prezidentom z prelomu storočia Theodorovi Rooseveltovi či jeho predchodcovi Williamovi McKinleymu.

Trump ako cudzí element

Trump bol v Davose cudzím a nevítaným elementom, neskrýva hlbokú nechuť voči globalizácii a multilateralizmu, teda základným pilierom davoského politického vyznania. Jeho prejav pripomínal voľné pásmo nesúrodých myšlienok, ktoré spájalo iba jeho skalopevné presvedčenie o vlastnej genialite a amerických pohľadávkach voči nevďačnému zvyšku sveta. Ale keď Európanov karhal za ich samovražednú migračnú a energetickú politiku, preukazoval viac zdravého rozumu, než sme zvyknutí u európskych predstaviteľov.