Staromódny prístup k deťom, keď ich dospelí považujú za malých teroristov, a preto ich rýchlo trestajú, nemusí byť najsprávnejší. V tomto sme sa zrejme kamsi posunuli. Nové prístupy v prostredí woke vedcov však ústia do čudných extrémov.
Woke vedci v poslednom čase prišli s novou teóriou prebaľovania bábätiek. Trend rešpektujúcej výchovy medzi mileniálmi a generáciou Z prišiel s novou teóriou stratégie prebaľovania, podľa ktorej by sme mali prehodnotiť, ako deti prebaľujeme. Za istých okolností by sme totiž mohli ublížiť ich „telesnej autonómii“.
Portál Najmama vydavateľstva Aktualít priniesol koncom minulého roka článok o novej štúdii austrálskych vedcov, podľa ktorého by sme mali pestovať rešpekt k bábätkám tým, že sa ich pred prebaľovaním spýtame, či súhlasia.
„Ak neurobíte túto 1 vec, svoje dieťatko prebaľujete zle, tvrdí nová prekvapivá štúdia,“ znel nadpis článku. Austrálski experti totiž prišli s prekvapujúcou štúdiou o prebaľovaní. Mnohí rodičia vraj teraz prišli na to, že svoje bábo prebaľovali zle. O čo ide?
Zmeňte štýl prebaľovania
Austrálski výskumníci vydali nové „odporúčania, ktoré sa okamžite rozšírili do celého sveta“. Podľa najnovšej štúdie by totiž rodičia mali zmeniť štýl, akým prebaľujú svoje bábätká.
O tom, či plienku dieťaťu treba vymeniť, by totiž malo rozhodnúť ono samo. Experti preto povzbudzujú rodičov, aby najprv požiadali o jeho súhlas. Autorkami štúdie sú lektorky v oblasti predškolského veku na austrálskej Deakin University Nicole Downesová a Katherine Busseyová. Tento prístup nielen učí deti, ako majú budovať „telesnú autonómiu“, ale zároveň ich to učí chrániť sa pred zneužívaním (prebaľovanie je predsa dotýkanie na intímnych miestach), pretože sa učia, čo je a čo nie je v poriadku, pokiaľ ide o ich telo.
Bábätko by ste vraj mali najprv požiadať o dovolenie a až potom mu vymeniť plienku. Ako teda treba pri prebaľovaní drobca správne postupovať? „Na začiatku prebaľovania sa uistite, že vaše dieťa vie, čo sa deje,“ napísali výskumníčky v príručke. „Dajte sa na jeho úroveň a povedzte: ,Potrebuješ vymeniť plienku.‘ A potom sa odmlčte, aby to mohlo spracovať.“ Rodič by následne mal vyčkať na reč tela bábätka.
Ako by sme teda mali sledovať neverbálnu komunikáciu dieťaťa? Rodič by sa ho mal spýtať, akým spôsobom si želá vymeniť plienku, či sa chce nechať odniesť alebo je mu lepšie doplaziť sa samo. Prirodzená námietka, ktorá hneď napadne každému príčetnému človeku, znie, že by dojča skrátka nedokázalo odpovedať. To však vážené austrálske expertky nevyrušuje a odporúčajú: „Sledujte ich mimiku tváre a reč tela, aby ste skontrolovali, či rozumejú, čo sa deje.“
K čomu má viesť tento absurdný prístup? Deti sa takto vraj učia, ako funguje ich telo, a aj to, že by o ňom mali rozhodovať samy. Nový výskum navyše odporúča vyzvať bábätká na účasť na „rituáli starostlivosti“, pričom by sa ich mali pýtať otázky typu: „Môžeš, prosím, zdvihnúť zadoček, aby som mohla vytiahnuť tvoju plienku?“ Takto v ňom „zasievame semienka myšlienky, že dieťa má právo povedať, čo sa deje s jeho telom“, vravia akademičky.
Súhlas by mal byť „normálnou, každodennou súčasťou života“, ktorá učí bábätká, čo je prijateľné, pokiaľ ide o ich telá: „Je dôležité, aby si deti všimli, keď sa niekto dotýka ich najintímnejších častí.“
Staronové teórie
Ako spomína portál Najmama, táto teória nie je nová. Objavila sa už v roku 2018, keď s ňou prišla austrálska expertka na sexualitu Deanne Carsonová. Vtedy si za to ešte vyslúžila obrovskú kritiku. Ozvali sa experti upozorňujúci na to, že výmena plienok u detí nie je žiadne zneužívanie, ale bežná súčasť rodičovstva.
Detský psychológ Andrew Fuller označil tento nový prístup za nepraktický a neaplikovateľný do každodenného rodičovského života. Expertka na správanie detí Nathalie Brownová vtedy uviedla, že bábätká nechápu celý tento koncept, nieto ešte aby boli schopné dať súhlas. Svoje emócie ešte len rozvíjajú, preto nemôžu reagovať správne. Na to je rodič.
Táto „debata“ však neslúžila len na to, aby sme videli, na čo všetko dnes potrebujeme ultravzdelaných expertov. Najabsurdnejšie woke teórie potrebujú čas a postupný proces, aby sa presadili.
Zrejme bolo príliš skoro a woke hnutie ešte nebolo tak ďaleko. Dnes je všetko inak a zrejme prišiel ten správny čas. Zjavne nejde len o úlet dvoch austrálskych „odborníčok“, ale o širší fenomén.
Pre americký New York Post austrálske akademičky nereagovali, a tak oslovil ďalšie odborníčky na detskú psychológiu, čo na tento prístup vravia. Yamalis Diazová, klinická detská psychologička z NYU Langone Health, to už hodnotila pozitívne, keďže „verbálne zapájanie bábätka do procesu prebaľovania je skvelá prax pre budúce diskusie o telesnej autonómii“, teda „integráciu výučby súhlasu do rodičovských praktík už v ranom štádiu“.
Telesnú autonómiu u dieťaťa treba skrátka pestovať ešte predtým, ako nadobudne schopnosť reči.
Tak vyzerá „pokrok“
Pokiaľ vám teda drobec, ktorý má v plienke naložené, vyvreskuje ako o život a nie a nie prestať, mali by ste sa zamyslieť, čo tým chce povedať. Ak sa váš pokus o očistu nestretne s náležitým „súhlasom“ – čertvie, čo to znamená –, mali by ste zrejme bábo rešpektovať a nechať ho celý deň v špine (ktovie, čo by na to povedali „dermapurtisti“ diskutujúci na portáli Modrý koník).
V tomto je však vývoj zjavne pozadu. Podobne ako sa na Západe dnes odporúča vytvoriť aplikácie na súhlas so sexuálnym stykom (hovorí sa tomu „konsenzuálny“), zrejme časom by sme mali dospieť k podobným aplikáciám, ktorým by dieťa dávalo najavo súhlas alebo nesúhlas. Tu sa však zdá, že woke výskum prekročil jeden vážny stupeň. Sprvoti by predsa mali vzniknúť aplikácie na detský súhlas s pokrmom. Napríklad keď si dieťa žiada nutelu namiesto špenátu, ktorý vždy vypľuje (povedzme, že by sme to mohli pochopiť ako nesúhlas).
Ak sa vám zdá, že podobný pokrok je predsa len trochu za hranou, nenechajte sa zmiasť vlastnými predsudkami. V skutočnosti tento prístup skôr zapadá do nových podôb politicky korektného prístupu v širšom zmysle. Nová bruselská LGBTI stratégia chce povoliť deťom meniť si záznam o pohlaví, v Luxembursku si môžu meniť záznam v pohlaví už deti mladšie ako päť rokov, a to na základe sebaurčenia.
Chvalabohu, aspoň pri batoľatách sa nevyžaduje operácia na zmenu pohlavných orgánov. Ale! V takomto vekovom pásme je potrebný súhlas rodiča. V súvislosti s tým našim problémom s plienkami sa tak vynára otázka: čo ak sa batoľa samo rozhodne, a rodič nebude súhlasiť a plienku naloženú na prasknutie bude chcieť násilne vymeniť a dieťa dokonca umyť? Tieto otázky si expertky zjavne nekladú, iba opakujú frázy o tom, ako treba pristupovať k drobcom jemne a s rešpektom.
Keby ste chceli vedieť, ako na to, expertky ponúkajú sedem rád, ako učiť svoje ratolesti telesnej bezpečnosti ešte predtým, ako sa naučia hovoriť. Nie je to žart, tu sa o tom môžete poučiť. Ide o portál, ktorý sa hrdí, že poskytuje čitateľom „výber analýz založených na dôkazoch od európskych vedcov... Naša exkluzívna analýza vám pomôže orientovať sa v kľúčových témach a otázkach, ktoré ovplyvňujú vývoj nášho kontinentu“.
Pri prebaľovaní treba s dieťaťom hovoriť a vysvetľovať každý krok. Pred bábom treba vraj používať tie správne anatomické termíny, ako vulva, penis, anál atď. Už žiadny „pinďúr“! Nič detinské. Takto sa vraj deti chránia, aby mohli správne informovať dôveryhodných dospelých o svojich skúsenostiach so všetkými ľuďmi, ktorí sa o ne starajú (tieto isté princípy treba používať aj pri prezliekaní alebo kúpaní).
Podobné „celosystémové zmeny“ sú vraj potrebné na zlepšenie štandardov a bezpečnosti v oblasti raného detstva, aby sa zabránilo zneužívaniu detí.
Ak sa obávate, že váš drobec ešte pár mesiacov nedokáže správne vyhodnocovať situáciu a už vôbec nevie správne reagovať na to, či je správny čas na prebalenie alebo na raňajky, na pomoc prichádza švajčiarsky psychológ Jean Piaget, aby vám to vysvetlil: deti do dvoch rokov dokážu rozumieť jazykovým prejavom a komunikovať ešte predtým, než sa u nich rozvinie reč. Nikdy nie je príliš skoro učiť decká o ich telesnej autonómii.