Dátum 11. september 2001 sa nielen do pamäti Američanov zapísal ako deň, keď všetci stratili ilúzie o tom, že k takému veľkému teroristickému útoku nemôže na území Spojených štátoch amerických dôjsť. Pohľad na dvojicu budov Svetového obchodného centra v New Yorku rútiacich sa k zemi po náraze lietadiel unesených teroristami z al-Káidy presvedčil svet o opaku.
„Naša vojna proti terorizmu sa začína s al-Káidou, ale nekončí sa ňou. Neskončí sa pokiaľ každá jedna teroristická organizácia globálneho významu nebude odhalená, zastavená a porazená.“ To sú slová, ktoré vtedajší prezident USA George W. Bush povedal v americkom Kongrese deväť dní po útoku na Dvojičky.
Bushove výroky sa však ani po dvadsiatich rokoch americkej globálnej vojny proti terorizmu dodnes nenaplnili. Al-Káida utŕžila za dve dekády bojov značné straty a prišla o vodcu Usámu bin Ládina, ktorého Američania zastrelili v Pakistanskom Abbottabáde necelých desať rokov po útokoch na Dvojičky. Teroristická organizácia však stále existuje a operuje. Nedávno to bola jemenská bunka al-Káidy, ktorá medzi prvými gratulovala spriatelenému Talibanu k prevzatiu moci v Afganistane.
Obete, bilióny a hoax
Vojenské operácie USA a spojencov proti teroristom a ich spojencom v Iraku, Jemene, Sýrii, Líbyi, Pakistane či Afganistane si na základe údajov Watsonovho inštitútu Brownovej univerzity vyžiadali za dve dekády bojov až 900-tisíc mŕtvych. A celková cena? Podľa inštitútu ide o astronomických 8 biliónov dolárov. Pre lepšiu predstavu ide o približne 244-násobok celkových výdavkov slovenského štátneho rozpočtu na rok 2021 (alebo 80-násobok hrubého domáceho produktu Slovenska).
V súvislosti s vojnou proti terorizmu sa počas jej trvania pravidelne objavuje kritika pre vysoké počty obetí medzi civilným obyvateľstvom. V tejto súvislosti uverejnil renomovaný liberálny denník the Independent nepravdivú informáciu, ktorá vrhá zlé svetlo na administratívy USA.
Podľa britského denníka mali len samotné spojenecké jednotky za 20 rokov vojny proti terorizmu na svedomí smrť vyše 350-tisíc civilistov. To je však nepresné. Inštitút Brownovej Univerzity, ktorá patrí do prestížnej Brečtanovej ligy (Ivy league), síce uvádza, že 335-tisíc obetí sú civilisti, ale má ísť o obete všetkých zúčastnených strán konfliktov, nielen obete spôsobené spojeneckými vojskami. Independet informáciu neskôr opravil a celý článok kompletne prepísal.
Na druhej strane treba dodať, že podľa neziskovej organizácie Airwars, ktorá sleduje a archivuje leteckú vojnu proti Islamskému štátu a ďalším skupinám v Iraku, Sýrii a Líbyi, sú len nálety americkej armády zodpovedné za smrť 22-tisíc až 48-tisíc civilistov.
Pomsta za Dvojičky
Pri teroristickom útoku na takzvané Dvojičky zahynulo okrem útočníkov aj ďalších takmer tritisíc civilistov. Stále však zostáva neidentifikovaných viac ako 1 100 obetí. Vedci sa aj dve dekády po útokoch snažia zistiť totožnosť ľudí, ktorých časti tiel sa našli v troskách Svetového obchodného centra.
Takmer 800 ľudí podozrivých z terorizmu či napojených na al-Káidu, ktorá bola strojcom útoku, skončilo v nechvalne známom americkom väzení Guantánamo bay. Jeho uzavretie sľuboval ešte Barack Obama, ale dodnes v tomto zariadení sedia desiatky ľudí, ktorí roky čakajú na obvinenia. Guantánamo je dodnes spojené s aférami, ktoré sa týkali porušovania ľudských práv pri vypočúvaní väzňov pomocou metód hraničiacich s mučením. Napríklad waterboardingu, pri ktorom má človek pocit, že sa topí.
Kým Američania a ich spojenci sa snažili rozkladať teroristické siete, ich členovia a spiace bunky po celom svete nezaháľali. Len za uplynulú dekádu zabili teroristi po celom svete viac ako štvrť milióna ľudí.
Neporazená, no už takmer nevýznamná al-Káida
Al-Kájidu, ktorá bola podľa Georgea Busha prvým, ale nemala byť posledným terčom amerického ťaženia proti teroristom, sa ani s pomocou vyše 90-tisíc leteckých útokov a biliónov dolárov nepodarilo definitívne poraziť.
Príbeh stále nezlomnej teroristickej skupiny, ktorá na rozdiel od väčšiny iných prežíva už viac ako tri desaťročia, sa začal pred 33 rokmi a stále pokračuje.
V lete 1988 sa približne desiatka mužov, zväčša pochádzajúcich z Blízkeho východu, stretla v pakistanskom Péšávare. Za neďalekými hranicami v susednom Afganistane sa ku krvavému koncu pomaly blížila sovietska okupácia, ktorej vzdorovali mudžahedíni pôvodne vycvičení Američanmi proti sovietskym vojskám. Z nich neskôr vznikol Taliban. O militantnom hnutí, ktoré momentálne vládne Afganistanu Štandard podrobnejšie písal napríklad v tomto článku.
Jedným z ľudí, ktorí sa pred vyše tromi dekádami stretli v Péšávare bol aj muž z bohatej saudskoarabskej rodiny, Usáma bin Ládin.
Ládin bol de facto ich lídrom od chvíle, keď rok pred tým pomohol odraziť sovietsky útok na jednu zo základní rebelov v Afganistane. Témou stretnutia bol okrem iného nový projekt. Podľa neho mala vzniknúť jednotka odhodlaných a skúsených islamských bojovníkov, ktorú by bolo možné vyslať všade, kde by moslimovia potrebovali ich ochranu. Jej úlohou malo byť aj verbovanie nových členov a šírenie radikálnych islamistických myšlienok. Dostala názov al-Káida, v preklade základňa či báza. O trinásť rokov neskôr členovia tejto teroristickej organizácie spáchali útoky na Svetové obchodné centrum v New Yorku.
Výsledok v nedohľadne
Vyše 33 rokov od vzniku al-Káidy a 20 rokov od útokov na Dvojičky je koniec americkej globálnej vojny proti terorizmu v nedohľadne, no bolo by prehnané hovoriť o porážke. Afganistan, ktorý sa mal stať demokratickým štátom, sa po desiatich rokoch amerických snáh znova vrátil pod kontrolu militantného hnutia Taliban. Niekoľko stotisíc vojakov afganskej armády vycvičených spojencami nestačilo a ani veľmi nemalo záujem klásť odpor talibancom, ktorí po stiahnutí väčšiny aliančných vojsk veľmi rýchlo prebrali kontrolu nad krajinou.
Chaotické sťahovanie spojeneckých síl z Afganistanu ovládaného Talibanom zaplnilo na pár dní titulky všetkých svetových médií, ale časom sa stane minulosťou, na ktorú si niektorí radšej nespomenú. Medzi prvými „gratulantmi“ k víťazstvu talibancov boli práve ľudia z al-Káidy.
Význam tejto organizácie však za posledné desaťročia klesal a akési teroristické prvenstvo prevzal Islamský štát. Po faktickom zničení jeho základne v Sýrii, najmä vďaka aktivitám Ruska, USA, ďalších krajín Západu, sýrskych vládnych jednotiek, Iračanov a kurdských milícií, však význam aj tejto organizácie poklesol. V súčanosti to preto vyzerá tak, že pojmy "al-Káida" aj "vojna proti terorizmu" patria skôr minulosti. Jediné, čo zostalo, je vysoký účet. V krvi, aj v dolároch.