Automobilky symbolom úpadku Európy

V skutočnosti Nemecko svoje vlastné nesplniteľné limity neplní dlhodobo. Logicky, keď sú za normálnych fyzikálnych podmienok nesplniteľné. A nezrútia sa z toho len najzelenší zo zelených, ale aj "bežne" zelení vo vysokých výkonných funkciách. Tak napríklad nemecká ministerka životného prostredia Svenja Schulzeová dala už pred rokmi priechod svojej frustrácii takto: „Je to pre mňa ťažké, ale musím, bohužiaľ, oznámiť, že ciele, ktoré sme si sami stanovili pre rok 2020, nie sme schopní dodržať.“ A teraz sú nemeckí súdruhovia prekvapení znova.

Výsledkom je, že každý liter benzínu a nafty predaný na nemeckých čerpacích staniciach by mohol už o pár mesiacov zdražieť o 70 centov.

Naši nemeckí kolegovia sú nám veľkým vzorom. Uvedomelo hľadajú cesty, ako rýchlo docieliť pokrokový úpadok dopravy a najmä automobilizmu. Ďalšie uvažované možnosti, ako v Nemecku docieliť pokrokový úpadok našej civilizácie, je zavedenie víkendov bez áut alebo zavedenie maximálne osemdesiatkilometrovej povolenej rýchlosti na diaľniciach. Myslím, že od krajiny, ktorá povoľovala svojho času neobmedzenú rýchlosť na diaľniciach, je to evolučný skok ako hrom. Naši zelení sa ešte majú od nemeckých kolegov čo učiť.

Pokrok sa vždy dá do pohybu, keď sa niekto rozhodne spasiť svet. Pravda, bude to ako pľuvanec do mora, pretože –⁠ ako zistil inštitút Ifo –⁠ všetky osobné autá v celej EÚ za rok ani nevyprodukujú toľko CO2, ako Čína vyprodukuje využívaním fosílnych palív za tri týždne. Ale gesto to bude pekné, nie? A tí škaredí Číňania sa nad sebou určite zamyslia, a keď budú ďalej vypúšťať tie svoje emisie, budú sa pri tom iste aspoň hanbiť. A to už sa oplatí!

Keby sme totiž nerobili také gestá, mohla by Európa ekonomicky prosperovať a ľudia by sa mohli mať dobre a ďalej jazdiť svojimi autami – no predstavte si tú hrôzu!

Elektroauto, do ktorého sa nás nielen Nemecko snaží natlačiť, má určite rad zaujímavých vychytávok. O tom niet pochýb. Otázkou je, či náhodou uprednostňovanie elektroáut nie je na úrovni uprednostňovania trabantu pred mercedesom, pretože „trabant si predsa na rozdiel od mercedesu aj úplný babrák zvládne opraviť sám“.

Tak napríklad elektroauto je tiché. To sa celkom počíta.

Zaujímavé na elektroaute je aj to, že nemusí radiť. Ihneď má optimálne otáčky. Keď sa vyrieši problém s batériami, bude to veľmi zaujímavá vlastnosť.

Zaujímavé pre ich majiteľov (a súčasne diskriminačné pre majiteľov iných pohonov) bude tiež to, že časom budú mať elektrické autá špeciálnu značku a budú zvýhodnené nielen pri parkovaní, ale aj pri vjazde do rôznych častí mesta či pruhov. Uvažuje sa o tom, že ich mestá podporia tým, že budú smieť jazdiť v pruhu pre autobusy, čo im zjednoduší prejazd mestom.

A potom sú tu, samozrejme, emisie, kvôli ktorým vlastne elektroautá vznikajú. Z pohľadu emisií príde najskôr zásadná zmena vo chvíli, keď sa rozšíria elektrické kamióny. Tesla už svoj elektrický kamión predstavila. Náklady na kilometer bez započítania obstarávacej ceny vozidla budú údajne nižšie ako pri dieselovom motore. Aj BMW už prevádzkuje elektrický kamión. Ale medzi nami, presadenie elektrických kamiónov na cesty najskôr bude pre politikov ešte väčší oriešok ako presadenie osobných áut.

No dobre, to by sme mali nejaké tie výhody. Ale elektroautá sú protežované regulátormi hlavne kvôli domnienke, že jazdia "čisto" –⁠ teda bez emisií a na potenciálne čisto vyrobenú energiu. A to je samostatnou kapitolou. Je skutočne elektrické auto vôbec ekologickejšie než klasické?

Tak úplne samozrejmé to nie je.

Veľmi totiž záleží na tom, ako vznikla energia, ktorú čerpá. Pokiaľ vznikla pálením uhlia, tak to nič ekologické nie je. Namiesto aby fajčil výfuk, fajčí komín elektrárne. Ak bolo auto nabité na nočný prúd, je o kúsok ekologickejšie, pretože elektráreň tak či tak ide, len doteraz nemala dostatočný odber. Ak vznikla elektrina z obnoviteľných zdrojov, už je to úplne o niečom inom.

Ďalšou vecou je, ako sa auto recykluje. Nemecký ADAC v testoch zistil, že kvôli recyklácii je elektroauto ekologickejšie až pri najazdení 580 000 km. Pokiaľ by jazdilo len na elektrinu z obnoviteľných zdrojov, je ekologickejšie už pri 76 000 km. To, že je rýdze elektroauto úplne ekologické, je teda len povera a marketingový trik.

A konečne je tu aj sama výroba elektromobilu. A to je asi najväčší „prúser“. Výroba batérie je totiž neekologická najmä preto, že potrebuje veľa prvkov, ktoré sa ťažia po celom svete, a to nie práve ekologicky.

Ono to teda nakoniec s elektroautami nebude tak celkom biele oproti čiernym spaľovacím motorom – ono to bude skôr šedé.

Článok pôvodne vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.