Mnohé mestá a samosprávne kraje na Slovensku masívne, závažne a systematicky porušujú ústavný princíp rovnakého postavenia voličov a kandidátov do zastupiteľstiev. Volebné obvody majú samosprávy nastavené protiústavne.
Vyplýva to z výsledkov rozsiahleho prieskumu dodržiavania rovnosti volebného práva, kde sa Kancelária verejného ochrancu práv (KVOP) zamerala na dvoje z posledných volieb do mestských a krajských zastupiteľstiev. O výsledkoch informoval na pondelňajšej tlačovej konferencii ombudsman Róbert Dobrovodský, ktorý sa už v prípade Bratislavy obrátil minulý týždeň aj na Ústavný súd SR.
„Prieskum nedopadol dobre, pokiaľ ide o dodržiavanie práv našich občanov, keďže sme zistili, že naprieč celým Slovenskom je masívne porušované ústavné právo, ústavný princíp rovnosti. Väčšina z preskúmaných samospráv nastavila volebné obvody protiústavne, v rozpore s duchom, ale aj so znením Ústavy SR,“ skonštatoval Dobrovodský.
Najhoršie skončili Bratislava, Žarnovica a Bardejov
Do prieskumu bolo zahrnutých všetkých osem samosprávnych krajov a 34 miest z celého Slovenska, teda po štyri mestá a obce z každého kraja. V prípade Bratislavského a Košického kraja boli do prieskumu zahrnuté aj mestá Bratislava a Košice.
Ako maximálnu prípustnú odchýlku vo váhe hlasov medzi volebnými obvodmi považoval verejný ochranca práv 15 percent v prípade miest a 25 percent v prípade samosprávnych krajov.
Porušenia rovnosti volebného práva, teda určenie volebných obvodov protiústavným spôsobom, konštatovali v šiestich samosprávnych krajoch, v 27 mestách a v siedmich z ôsmich krajských miest.
Najlepšie výsledky dosiahli mestá Senec, Trenčín a Piešťany, kde sa percentuálna odchýlka pohybuje do desať percent. Naopak, najhoršie volebné obvody majú mestá Bratislava, kde boli rozdiely viac ako 146 percent, Žarnovica (viac než 121 percent), Bardejov (viac ako 92 percent) a Turzovka (viac než 80 percent). V prípade Bratislavy však na rozdiel od ostatných miest volebné obvody určuje zákon o hlavnom meste.
Čo sa týka krajov, najlepšie určené obvody má Nitriansky kraj (viac ako 16 percent) a Trenčiansky kraj (viac než 20 percent). Naopak, „najhoršími“ krajmi v tomto smere sú Bratislavský (takmer 66 percent), Žilinský (viac ako 45 percent) a Banskobystrický (viac než 42 percent).
Ombudsman vyzýva na nápravu
Najmä v prípadoch, keď konštatovali porušenia ústavného práva, ombudsman odporučil danú situáciu pred nadchádzajúcimi voľbami napraviť. Myslí si, že samosprávy na to majú dosť času, keďže do volieb zostáva deväť mesiacov.
Poznamenal, že niektoré samosprávy sa snažia odporúčania implementovať, niektoré však nálezy nezobrali na vedomie.
Pripomenul, že závery verejného ochrancu práv nie sú záväzné, ide skôr z jeho strany o apel na samosprávy. Na protiústavnú situáciu by sa však podľa neho mal pozrieť aj štát.
Pri Bratislave sa Dobrovodský obrátil na ústavný súd
Špecifickým prípadom je hlavné mesto, kde protiústavnosť spôsobuje aj ustanovenie zákona o Bratislave, konkrétne ustanovenie o povinnom zastúpení mestských častí, ktoré podľa neho deformuje volebný výsledok.
V tejto veci sa preto už obrátil na Ústavný súd SR, aby pozastavil ustanovenie a preskúmal jeho ústavnosť. Podanie na súd nepovažuje za spochybňovanie alebo útočenie na bratislavskú samosprávu. Myslí si, že súd jeho podaniu vyhovie. Argumentuje aj tým, že mesto Košice malo podobné ustanovenie a dobrovoľne upustilo od toho ustanovenia.
„Moje podanie nesmeruje proti samospráve hlavného mesta ani proti jednotlivým mestským častiam. Je však mojou ústavnou povinnosťou snažiť sa zakročiť tam, kde vidím, že sa masívne porušuje právo našich obyvateľov, konkrétne Bratislavy,“ zdôraznil Dobrovodský, ktorý si nemyslí, že sa tým situácia pre hlavné mesto skomplikuje.
Ak by súd nestihol rozhodnúť do tohtoročných volieb, verí, že sa „táto ústavnoprávna skrivodlivosť“ odstráni do volieb v roku 2030.
Únia miest Slovenska reaguje
Únia miest Slovenska (ÚMS) súhlasí s ombudsmanom, že rovnosť hlasu je základný ústavný princíp a kľúčový predpoklad dôvery občanov v miestnu demokraciu. Avšak riešením systémového problému nemôže byť zjednodušené označovanie „zlyhania samospráv“, ale jasné pravidlá a usmernenia zo strany štátu.
Únia to konštatuje vo svojom stanovisku v reakcii na výsledky prieskumu určovania volebných obvodov a podaním na ústavný súd pred tohtoročnými komunálnymi voľbami.
„Únia rešpektuje úlohu verejného ochrancu práv. Ak sa však potvrdzuje systémový problém, riešením nie je zjednodušené označovanie ‚zlyhania samospráv‘, ale jasné, jednotné a v praxi vykonateľné pravidlá a metodické usmernenia zo strany štátu,“ odkazuje ÚMS v stanovisku, ktoré poskytla jeho hovorkyňa Daniela Piršelová.
Podrobnejšie sa únia k danej téme vyjadrí po dôkladnej analýze výsledkov predmetného prieskumu. Deklaruje však zároveň, že je pripravená spolupracovať s Kanceláriou verejného ochrancu práv a vecne príslušnými orgánmi štátu na zjednotení metodiky a príprave praktických usmernení pre mestá.
Spoločným cieľom sú podľa nej férové voľby, rovnaká váha hlasu a posilnenie dôvery v miestnu demokraciu.
(tasr, lud)