Irán a Spojené štáty obnovia v piatok v Istanbule rokovania o iránskom jadrovom programe. Americký prezident Donald Trump zároveň varoval, že ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu, môžu nastať „zlé veci“, pričom poukázal na presun veľkých amerických vojnových lodí smerom k Iránu.
Na rokovaniach sa majú zúčastniť americký osobitný vyslanec Steve Witkoff a iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí. Cieľom stretnutia je oživiť diplomaciu v dlhodobom spore o jadrový program a zmierniť obavy z novej regionálnej vojny.
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Baghaí uviedol, že Teherán zvažuje „rôzne dimenzie a aspekty rokovaní“, a dodal, že „čas hrá pre Irán kľúčovú úlohu, keďže chce čo najskôr dosiahnuť zrušenie nespravodlivých sankcií“.
Podľa regionálneho diplomata budú v Istanbule prítomní aj zástupcovia krajín ako Saudská Arábia, Egypt, Katar či Spojené arabské emiráty.
Turecko a ďalší regionálni partneri sa snažia o deeskaláciu.
Trumpove požiadavky
Trump požaduje od Teheránu ústupky, pričom podľa iránskych zdrojov USA trvajú na nulovom obohacovaní uránu, obmedzení balistického raketového programu a ukončení podpory regionálnych spojencov.
Na obnovenie rokovaní Irán požaduje, aby neexistovali žiadne predbežné podmienky. Naznačil však určitú flexibilitu v otázke obohacovania uránu. Tá by mohla zahŕňať aj odovzdanie 400 kilogramov vysoko obohateného uránu alebo prijatie nulového obohacovania v rámci konzorcia ako potenciálne riešenia.
Irán disponoval v roku 2025 podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) najmenej 400 kilogramov uránu obohateného na 60 percent. Na výrobu jadrovej zbrane je potrebné obohatenie uránu na 90 percent podielu izotopu 235. Po minuloročnom summite BRICS v brazílskom Riu De Janeiro, ponúklo Rusko možnosť poskytnúť Iránu svoje technologické kapacity na ochudobňovanie uránu na úroveň použitia v jadrových elektrárňach.
Minister zahraničia Sergej Lavrov vtedy vyhlásil, že Moskva je „pripravená odviezť prebytočný obohatený urán na prepracovanie do Ruska a vrátiť energeticky obohatený urán Iránu pre jeho jadrové energetické zariadenia“.
Teherán ako súčasť možnej dohody o uráne však zároveň požaduje, aby Spojené štáty presunuli svoje vojenské prostriedky mimo dosahu územia Iránu. „Teraz je lopta na strane Trumpa,“ dodal iránsky predstaviteľ.
Irán sa ocitol v posedných dňoch pod zvýšeným vojenským tlakom Spojených štátov. Americké námorné sily presunuli do regiónu lietadlová loď USS Abraham Lincoln spolu s niekoľkými torpédoborcami s riadenými strelami.
Teherán zároveň prízvukuje, že prioritou je zrušenie hospodárskych sankcií.
Opravy iránskych jadrových objektov
Vplyv Iránu v regióne oslabila séria izraelských útokov na jeho spojencov – od Hamasu v Pásme Gazy cez Hizballáh v Libanone až po húsíov v Jemene a milície v Iraku –, ako aj zosadenie jeho blízkeho spojenca, bývalého sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
V júni minulého roka Spojené štáty zasiahli iránske jadrové ciele po skončení 12-dňovej izraelskej bombardovacej kampane. Teherán odvtedy tvrdí, že práce na obohacovaní uránu zastavil.
Nedávne satelitné snímky dvoch zasiahnutých lokalít Isfahán a Natanz podľa agentúry Reuters naznačujú, že od decembra tam prebiehajú určité opravné práce. Na dvoch predtým zničených budovách sa objavili nové strechy. Snímky poskytla spoločnosť Planet Labs.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) opakovane vyzvala Irán, aby vysvetlil, čo sa stalo so zásobami vysoko obohateného uránu po júnových útokoch.
Západné krajiny sa obávajú, že obohacovanie uránu by mohlo viesť k výrobe materiálu na jadrovú hlavicu. Irán však tvrdí, že jeho jadrový program slúži výlučne na výrobu elektriny a iné civilné účely.
(reuters, max, est)