Americký prezident Donald Trump zostal verný sám sebe. Oficiálny príspevok, ktorým oznámil nomináciu Kevina Warsha na guvernéra amerického Fedu, je predovšetkým ukážkou toho, ako Trump chápe moc. Vidí ju ako sériu rolí, ktoré treba správne obsadiť.
Jeho text nie je obhajobou menovej politiky ani debatou o nezávislosti centrálnej banky. Je to kastingový list. Trump nehovorí o inštitúcii, ale o úlohe, ktorú má niekto „zahrať“. A ten niekto je Kevin Warsh.
Keď sa nenecháme uniesť čítaním skvele vystavaného kariérneho životopisu Kevina Warsha, ktorý nám Trump v príspevku predkladá, a pozrieme sa bližšie na jeho skutočné názory, ponúka sa oprávnená otázka. Došlo tentoraz k chybe v kastingu?
Warsh patril k jednoznačne najviac jastrabím kandidátom [uprednostňuje boj proti inflácii pred podporou rastu ekonomiky, pozn. red.] z celej navrhovanej štvorice. Jeho nominácia preto trhy prekvapila.
Prispôsobí sa?
Pomýlil sa Trump alebo ide, naopak, o premyslený ťah založený na predpoklade, že sa Warsh po vymenovaní prispôsobí a začne konať v súlade s prezidentovými zámermi? Pokiaľ platí druhý variant, ide o mimoriadne odvážnu stávku. Fed totiž nie je ako Senát alebo Kongres. To sú inštitúcie, ktoré Trump vo svojom druhom mandáte často obchádza rétoricky aj prakticky, akoby fakticky neexistovali.
V centrálnej banke je situácia podstatne zložitejšia. Hneď ako je guvernér Fedu oficiálne vymenovaný, jeho odvolanie je krajne ťažké. Výrečným príkladom je vzťah medzi končiacim guvernérom Jeromom Powellom a samotným Trumpom.
Prezident dnes Powella viní takmer aj zo samotnej existencie amerického štátneho dlhu, hoci to bol práve on, kto ho do funkcie pôvodne vymenoval. Skončí nakoniec Warsh rovnako? Alebo sa stane Trumpov vlk v rúchu baránkom?
Uistenie predovšetkým pre Wall Street
Zvolenie Warsha je predovšetkým uistením systému. Z politického hľadiska to bola pre Trumpa najrozumnejšia voľba. Jeho posledné kroky od Venezuely cez Grónsko až po ťažkú situáciu na domácej pôde v Minneapolise mu na popularite nepridávajú. Neistota nahlodáva aj Trumpovo tvrdé jadro.
Nominovať kandidáta, ktorý by chcel byť Trumpovi najviac lojálny, teda v aktuálnej situácii by znížil úrokové sadzby na prezidentovo vytúžené jedno percento, by bol bezprecedentný krok. Tomu chýba akákoľvek logika a na finančné trhy by vniesol paniku. Trumpova administratíva nepotrebuje žiadne nové bojisko. Scott Bessent iste Trumpovi pri tomto výbere viedol ruku a veľmi si vydýchol.
Hlavnou výzvou pre americké ministerstvo financií bude pilotovať dlh Spojených štátov a predovšetkým výnosy na amerických dlhopisoch. Krach dlhopisového trhu by zatriasol americkými bankami a tie by neskôr vniesli neistotu na americké akciové trhy. Situácia v USA je vážna. Misia guvernéra Fedu bude nesmierne ťažká. Je preto rozumné zveriť opraty do rúk kandidáta, ktorý pôsobí najmiernejšie.
Warsh je pre Wall Street dobrou voľbou z dvoch dôvodov. Jeho kariéra v Morgan Stanley a úzke väzby na investora a miliardára Stanleyho Druckenmillera nie sú len položkami v životopise. Warsh je zároveň ženatý s Jane Lauderovou, dedičkou impéria Estée Lauder, jednej z najbohatších podnikateľských rodín v Spojených štátoch.
Väzby na svet veľkokapitálu tak v jeho prípade nie sú iba profesijné, ale aj osobné. Budúci guvernér Fedu tak určite nebude mať veľký záujem stať sa tým, pod ktorým by sa americké burzové trhy zosypali pre šialenú menovú politiku.
A ešte jeden dôvod
Druhou významnou prednosťou Kevina Warsha je skutočnosť, že v rokoch 2006 až 2011 už vo Fede pôsobil. Nejde o outsidera, ale o človeka, ktorý centrálnu banku pozná zvnútra. Práve táto skúsenosť mu umožní ujať sa funkcie bez dlhého adaptačného obdobia a rýchlo konať.
Zároveň sa tu začínajú prvé nejednoznačnosti jeho možného mandátu. Znalosť inštitúcie totiž neznamená len schopnosť riadiť ju, ale ju aj relatívne ľahko presmerovať. Warsh bude mať nástroje aj know-how, aby Fed rýchlo prispôsobil vlastnej predstave menovej politiky. Otázkou zostáva, aká jeho predstava v skutočnosti bude.
Ešte než sa pokúsime odhadnúť jeho ďalšie kroky, treba zdôrazniť jednu vec. Všetky úvahy vychádzajú z jeho minulých postojov, nie z istôt. Warsh môže svoje názory zmeniť. Môže sa ukázať skôr ako pragmatik, ktorého rozhodovanie bude formované aktuálnym rozložením síl v Rade guvernérov aj tvrdými dátami ekonomických ukazovateľov. Pre investorov by preto bolo chybou považovať akýkoľvek scenár za samozrejmý.
Situácia je navyše mimoriadne zložitá. Americký štátny dlh dosiahol rozmery, ktoré vylučujú štandardné riešenie. Nech už bude Warsh konať akokoľvek, bude musieť hľadať cesty, ktoré sa vymykajú zavedeným schémam menovej politiky.
Warsh chce zostať predovšetkým závislý od makroekonomických dát. To je úplne centrálne, pretože tým je zaručená predovšetkým nezávislosť Fedu. Lenže tu sa začínajú problémy. Aktuálne makroekonomické dáta žiadny veľký priestor na znižovanie sadzieb nedávajú. Ak teda Warsh bude závislý od dát, riskuje veľmi bezprostredne konflikt s Trumpom, ktorý ho zatiaľ považuje za najlepšieho „herca“ na rolu guvernéra.
Možné riešenie dilemy
Existuje možnosť, ako tomuto bezprostrednému riziku zabrániť? Áno, hypoteticky určite. Warsh totiž vo svojej kritike fungovania centrálnej banky mieri predovšetkým na kvantitatívne uvoľňovanie a veľkú bilanciu Fedu. Podľa neho nemá americká centrálna banka nakupovať americké dlhopisy, aby pomáhala politikom.
Americkí politici si tak zvykli, že nemuseli riešiť svoje problémy, pretože centrálna banka riešila problém nakupovaním amerického dlhu. S touto stratégiou je teraz koniec. Warsh sa bude snažiť držať centrálnu banku „na diéte“.
Tu sa ponúka jedna z možností riešenia dilemy. Warsh by mohol ľahko znižovať sadzby, ale zároveň redukovať súvahu centrálnej banky. To by teoreticky malo mať nasledujúci vplyv na dlhopisový trh. Výnosy na krátkodobých dlhopisoch by mali klesnúť a tie dlhodobé stúpnuť. Tým by vytiahol tŕň z päty Trumpovej administratíve, pretože tá musí riešiť aktuálny problém dlhu.
Veľká časť amerického dlhu sa totiž požičiava na krátke obdobie. Warsh by Trumpovi šetril peniaze. Na druhej strane by rástli výnosy na dlhodobých dlhopisoch, čo by poškodilo všetkých, ktorí majú nakúpené staré dlhopisy, teda hlavne amerických spojencov, ako Japonsko a Veľkú Britániu a nepriateľa Čínu.
Trumpovi by zrejme nijako zvlášť neprekážalo, keby tieto tri menované štáty utrpeli straty. Uvidíme, či sa táto hypotéza potvrdí.
Či ide o premyslenú stratégiu, ktorá rieši americký dlh na úkor zvyšku sveta, alebo len o ďalší prípad dobre obsadenej roly bez ohľadu na inštitucionálne dôsledky, ukáže až čas. Nie je však vylúčené, že Trump hľadal predovšetkým „fešáčika“ na čelo Fedu, ktorý dokáže nenápadne oslabiť dolár a nechať ostatných zaplatiť účet.